NIEKOĽKO SLOV

November 1989 nám priniesol slobodu. O tom nikto nepochybuje, a to si všimol každý. Dokonca aj tí, ktorí si inak November nevšimli.

Rozdiel je však v tom, čo si pod  pojmom sloboda každý z nás predstavuje. Sú aj takí, ktorí ju vôbec nevnímajú, alebo dokonca ani nepotrebujú. Veď sloboda je aj o tom, že každý z nás si môže vybrať, aký má k nej vzťah a ako sa slobodne rozhodne so svojou slobodou naložiť. A tak si slobodne cestujeme, pokiaľ na to máme, lebo existuje sloboda pohybu. Rozprávame čo sa nám chce, a to nestojí nič, lebo máme slobodu slova. Stretávame sa v skupinkách, alebo aj v skupinách, lebo máme slobodu zhromažďovania. Bývalý režim nám zakazoval slobodné zhromažďovanie, mal strach, že si pri takýchto zhromaždeniach vymeníme informácie a bude s ním zle. Preto robil všetko pre to, aby sme strach mali my a báli sa zhromažďovať.

Skrátka sme slobodní a u niekoho to vytvára falošnú predstavu, že za to čo povieme, napíšeme, urobíme, by mal byť niekto zodpovedný. Teda ktokoľvek okrem nás. Tento pocit je podstatne silnejší najmä u tých, ktorí nenesú zodpovednosť ani za to, že tú slobodu vôbec máme. Sloboda bez zodpovednosti je ako vzduch bez kyslíka. Nedá sa to dýchať. A keďže dnes už má odvaha podstatne nižšiu cenu ako za totality, hovoríme čo nám slina prinesie na jazyk. Niekedy mi to pripadá ako auto, ktoré sa rúti z kopca a nemá brzdy.

Nad zodpovednosťou by sa hlavne mali zamyslieť politici a novinári, pretože ich slovo je vlastne skutkom a niekedy aj zbraňou. Často zákernou. Spomínam si na jedno stretnutie v novembri 89 v sídle OF v Prahe. V neveľkom hlúčku sme s Havlom diskutovali o tom, ako sa ľudia menia, zbavujú sa strachu a vo vzájomných vzťahoch sa správajú s neobvyklou mierou solidarity. Túto premenu osobnosti sme v Bratislave charakterizovali, myslím si, veľmi výstižným slovom. Nazývali sme to “odkliatie.” V zaujatí tejto diskusie ma vyrušil hlas, ktorý nás neobvyklou intonáciou napomenul, aby sme už prestali s tými nezmyslami, pretože najdôležitejšia je ekonomika a slobodný trh. Bol to Václav Klaus. Dnes vieme, čo dokázala kupónová privatizácia a tiež na čo všetko nestačí slobodný trh. A čo všetko treba pred ním chrániť.
Neskôr v politike som mal na niektoré problémy odlišný názor ako Václav Havel, ale nikdy som si ho neprestal vážiť. Nedávno sa Václav Klaus vyjadril o pôsobení Václava Havla. Zrejme to vyprovokovali dušičky. Okrem iného povedal, že Havel bol nutné zlo, takmer reformný komunista, a že v zahraničí až tak veľa pre Česko neurobil. Rešpektujem, že každý môže mať na pôsobenie Havla vlastný názor. Avšak je  nevkusné hovoriť o tom v čase, keď sa už Havel nemôže brániť. Navyše to nie je pravda. Havel totiž z medzinárodného hľadiska urobil pre Československo, a neskôr pre Česko určite viac, ako niekoľko prezidentov pred ním a tí dvaja po ňom dohromady. Platí to pre celý svet. Václav Havel je nepochybne najvýznamnejšou a najznámejšou politickou osobnosťou v moderných dejinách Česka a Slovenska. A nepotreboval k tomu ani cudzie plniace pero.      

Pridať komentár

Feedback