Kapor v akváriu

Istý denník zverejnil pomerne rozsiahly článok o bytovom dome na kopci Bonaparte. Okrem údajnej transparentnosti prominentov na strane prenajímateľov i nájomcov ma zaujali iné okolnosti, ktorým sa v tomto článku autori venovali iba okrajovo, prípadne vôbec.

Predovšetkým treba zdôrazniť, že tento bytový dom bol postavený v lokalite určenej na výstavbu rodinných domov a to dokonca na pozemku, ktorý mal pôvodne slúžiť na občiansku vybavenosť. Výstavba tohto monumentu bola sprevádzaná protestmi a petičnými akciami občanov, ktorí bojovali o zachovanie charakteru štvrte hlavného mesta, ako aj o ochranu súkromia a intimity svojich rodinných domov, z ktorých tam mnohé stáli už desaťročia predtým. Bojovali márne. Verejné inštitúcie, ktoré majú chrániť ich záujmy rozhodli inak.

Volení aj menovaní funkcionári rozhodli proti zmyslu svojho poslania a existencie. Môžeme si klásť otázky, prečo dovolili neobarokovým „devloperom“ s nízkym civilizačným zázemím natrvalo zohyzdiť jednu z najkrajších štvrtí rodinných domov nášho hlavného mesta. Toľkokrát skloňovaná korupcia sa veľmi ťažko dokazuje, takže nám ostáva len veriť, že to urobili z úprimného presvedčenia vytvoriť ďalšiu dominantu k hradu a parlamentu. Napokon aj Šalgovič zdôvodňoval výstavbu parlamentu, ktorá vážne narúša dominantu hradu tým, že aj stredovekí panovníci si stavali hrady na kopci, čím zrozumiteľne prejavil svoju proľudovú orientáciu. Tento príbeh sa však odohral za komunistickej totality.

V civilizovanom svete, ktorému sa chceme podobať, by takáto stavba vzniknúť nemohla. Ťažko by niekto vôbec predložil takýto zámer. Ťažko by sa našiel architekt, ktorý by sa takýmto umiestnením budovy do prostredia pohrával so stratou licencie a následnou hanbou. Ťažko by sa v takejto krajine hlavný architekt mesta, primátor, starosta, zodpovedný pamiatkár a ďalší, ktorí sa o zohyzdenie štvrti pričinili, mohli ukázať v slušnej spoločnosti.

Veľký zmysel pre humor preukázali zodpovední udelením pokuty, ktorá sa rovná cene jedného štvorcového metra, ktorých sa tam predávajú tisíce. Do logiky tohto smutného príbehu celkom zapadá, že do domu sa nasťahovali viacerí spolupáchatelia významného podnikateľa. Avšak čerešničkou na tejto chorobne zväčšenej torte je, že nás tam reprezentuje vysoký ústavný činiteľ, ktorý by mal takúto budovu a praktiky spojené s jej výstavbou, razantne odsúdiť a postaviť sa na ochranu poškodených občanov.

Šľahačkou na spomínanej čerešničke bolo pozvanie vysokých ústavných činiteľov viacerých krajín do tohto reprezentatívneho priestoru. Musel to byť pre nich ojedinelý zážitok. Veď kapra v akváriu vo svojich krajinách určite ešte nevideli.
 

 

Komentáre

Kňažko, nie je čas utvoriť koridor? Aby gorilím bakšišovníkom nič nestálo v ceste na verejné popravisko?

Ale p. Knaľko, hra sa predsa podla pravidiel, ktore ste vytvaralia a tazili z nich aj vy.

Feedback