JA NIČ, JA MUZIKANT

Slovenská televízia prijala dokument, že tí ktorí pracujú vo verejnoprávnom médiu nesmú robiť volebnú kampaň pre žiadnu politickú stranu.

 Myslím si, že je to správne rozhodnutie, lebo táto televízia je financovaná z našich peňazí, a teda žiadna politická strana nesmie používať známe tváre z jej obrazovky na vlastnú politickú propagáciu. Bol som dosť prekvapený, keď pred pár dňami hovorkyňa Slovenskej televízie reagovala na námietky, že toto nariadenie sa porušuje, slovami, že v tomto prípade ide o externých pracovníkov a nie o zamestnancov. Hovorkyňa zrejme nerozumie problému, ale zodpovední funkcionári by nemali skrývať politickú servilnosť k vládnej strane za takéto nezmyselné vysvetlenie. Zamestnanci televízie nemajú v tejto argumentácii čo hľadať. Určite viac ako 90 % z nich divák nikdy nevidel a neuvidí. Televíziu profiluje výstup z obrazovky a súčasne sa na obrazovke profilujú tí, ktorí v nej účinkujú. Len títo, verejnosti známi ľudia, môžu ovplyvniť prípadné sympatie pre tú ktorú politickú stranu. Pracovnoprávny vzťah s ktorýmkoľvek moderátorom, či umelcom nič nezmení na skutočnosti, že obrazovka verejnoprávnej televízii je v takomto prípade politicky zneužívaná. Vedenie televízie by malo jasne vysvetliť „známym tváram“, že popularitu, ktorú získavajú na verejnoprávnej obrazovke, nesmú zneužívať na podporu úzkych záujmov politickej strany. Platí to prosím aj pre vládnu stranu. V opačnom prípade, takéto „známe tváre“, nemajú čo hľadať na nami všetkými financovanej verejnoprávnej obrazovke.
    
Umelci sú samozrejme slobodní ľudia a okrem pravidiel, ktoré platia pre verejnoprávnu televíziu, je len na nich, či sa chcú verejne politicky angažovať. Politika je predovšetkým otázka presvedčenia. Pokiaľ sa ktorýkoľvek z nich identifikuje s presvedčením niektorej politickej strany, je celkom na mieste jeho verejná podpora a účasť na mítingoch, či volebnej kampani. Príkladov doma aj v zahraničí by sme našli mnoho. Problém nastáva, keď takýto umelec, či moderátor svoju účasť na politickom mítingu zdôvodní „profesionálne“. Argumentuje tým, že tú stranu nepodporuje, iba vykonáva za príslušný honorár to, čo je jeho profesiou. Nuž podpora to nespochybniteľne je, veď inak by ho predsa žiadna strana nepozývala. Opakujem, že ak je takáto podpora v súlade s jeho presvedčením a verejne to prizná, alebo sa tomu vôbec nebráni, nemožno mu nič vyčítať! V opačnom prípade výhovorka o profesionalizme len zastiera nedostatok charakterových vlastností. Presvedčenie, podobne ako láska, nie je totiž na predaj. Možno nemám celkom pravdu, pretože žiaľ, láska aj presvedčenie sa niekedy stávajú obchodným tovarom. Takýto jav však jasne pomenováva jedno veľmi nepekné, ale presné slovo. Prostitúcia. 

Pridať komentár

Feedback