Chceli by Košice Ftáčnika za primátora?

To, že už o necelé dva roky sa Bratislava stane symbolicky „hlavným mestom“ Európskej únie, vníma dnes málokto.

Pritom v rámci predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie bude naše mesto v roku 2016 pol roka hostiť politické rokovania na najvyššej úrovni. A ak sa teraz pýtate, prečo by nás to vlastne malo trápiť, odpoveď je jednoduchá. Všetci si minimálne od summitu Bush-Putin v roku 2005 uvedomujeme, že takéto podujatia sú nielen jedinečnou príležitosťou pre Slovensko, ale aj zaťažkávacou skúškou pre mesto. To, že v rámci bežných starostí to zatiaľ až tak nevnímajú Bratislavčania, je pochopiteľné. Dva roky sa zdá byť dlhá doba, hoci opak je pravdou. Čo je však horšie, zjavne to netrápi vedenie mesta. 

Bratislava bude pritom už o dva roky počas 182,5 dní hostiť nie jeden summit, ale 150 vrcholných politických a sprievodných podujatí. Viaceré z nich budú 3-4 dňové a okrem ministrov EÚ28 sa na nich zúčastní okolo 300 členov ich delegácií a až 300 novinárov. Už dnes je preto jasné, že bežný chod mesta sa ešte viac skomplikuje. Je to prirodzený dôsledok bezpečnostných obmedzení, či uzávierok ciest pri presunoch kolón. Ak do toho pripočítame potrebu skĺbiť politický summit s akým - takým komfortom  Bratislavčanov, ľudí dochádzajúcich do práce, ale aj desiatok tisícov turistov v letnej sezóne, je jasné, že mesto čaká poriadna výzva.

Výzvou bude aj hľadanie peňazí na investície. Vsetci určite chceme, aby sa tisícky významných návštevníkov vrátili na Slovensko aj neskôr. Či už ako turisti s rodinami, alebo možno manažéri firiem so záujmom tu podnikať. V súvislosti s investíciami nehovorím iba o výsadbe kvetov v Starom Meste, či pokosení trávnikov. Hovorím o investíciách do chodníkov, verejných priestranstiev či ciest, a to v celom meste. Pretože návštevník, ktorý sem príde 10-krát za 3 mesiace možno bude chcieť vidieť aj niečo iné ako hrad, bary v Starom Meste, či Euroveu. V takom prípade zbytočne urobíme dobrý dojem historickým centrom, ak za rohom nájdu rozpadnuté chodníky a neupravené verejné priestranstvá.

Tieto investície musí mesto uskutočniť budúci rok, keďže v zime a na jar v roku 2016 cesty a chodníky neopravíme. Aj preto by s nimi mal počítať rozpočet, ktorý bude primátor predkladať už túto jeseň. No ani jeden z 11-tich vládou prerokovaných materiálov k príprave predsedníctva, ktoré už dnes počítajú s nákladmi vo výške 70 mil. eur, nehovorí o investíciách do ciest či verejných priestranstiev v Bratislave. Škoda, že sa politická podpora vládneho Smeru primátorovi Ftáčnikovi neprejavila.

Pre inšpiráciu nemusel ísť primátor Ftáčnik ani do cudziny. Košice, ako Európske hlavné mesto kultúry v roku 2013, získali dotácie vo výške 70 miliónov eur a o prípravách pravidelne informovali vládu prakticky od roku 2008. Na druhej strane chápem, že bez analýzy, aké nároky bude klásť úloha hostiteľského mesta na Bratislavu, nemá primátor Ftáčnik čo vláde ukázať. A obávam sa, že túto analýzu do augusta, kedy má minister Lajčák predložiť vláde informáciu o „VŠETKÝCH výdavkoch súvisiacich s predsedníctvom SR v Rade EÚ“, už pripraviť nestihne.

Vláda sa pritom, na rozdiel od magistrátu Bratislavy, na predsedníctvo Slovenska pripravuje už od roku 2012 a rozpočtuje vlastné výdavky vo výške 70 mil. eur. Primátor preto nemôže tvrdiť, že nemal komu klopať na dvere. Minister Lajčák za posledné dva roky predložil vláde 11 materiálov a zriadil na svojom ministerstve špeciálnu komisiu pre prípravu predsedníctva. Magistrát nezaslal k týmto materiálom ani jednu pripomienku a nezúčastnil sa ani jedného zasadnutia prípravnej komisie. Som si istý, že týmto prístupom premrhá jedinečnú príležitosť odprezentovať Bratislavu ako moderné európske mesto. A treba pracovať od začiatku tak, aby to dobré, čo pripravíme, zostalo trvalou hodnotou a kvalitou v živote hlavného mesta. 

Pridať komentár

Feedback