Kedy sa u nás skončí doba cashu?

 

    Mať k dispozícii free wifi na palube lietadla v „economy class“ nie je zatiaľ nič samozrejmé.  Pokiaľ teda neletíte Norwegean.  Širokopásmový internet za príplatok – tiež dobré. Človek si ale povie – OK, sú to Nóri, exportujú svoje nadštandardné služby do Európy aj takouto formou.
 

    Pristáli sme v Stavangeri, na západnom pobreží Nórska. Kvôli pracovným povinnostiam som tam potreboval stráviť 2 dni. Klasika. Letisko, hotel, meeting, taxi, ďalší meeting, ďalšie taxi, večera, drink v bare a dobrú noc. Dobré ráno, raňajky, káva na ulici, meeting, taxi, ďalší meeting a suveníry v stánkoch na ulici medzi fast foodom s Tacos a asi hodinou voľna, ktoré som si naplánoval. Nič neobvyklé, čo by si pýtalo ďalšie riadky tohto blogu.
 

    Všade verejné bicykle s tabletmi online, ktoré slúžia ako navigácia, registrácia používateľa aj platobný terminál. Požičal som si jeden bajk, taký ten hipsterský. Všetci mali také. Vravím si: In Rome do as Romans do. Trochu som sa povozil, spravil selfíčka, vrátil bajk, mail mi oznámil, že som najazdil 12 kilometrov a stálo ma to 3,50 EUR za použitie bicykla v čase od do. Čas ísť domov.
Online tablet umiestnený na verejných bicykloch
 

    Dobrému priateľovi nosím z ciest bankovky. Napadlo mi to cestou na letisko. Otvorím peňaženku a nevidím v nej jedinú nórsku korunu. Lovím v pamäti a prichádzam na to, že som ju ani len nedržal v ruke. Ani raz za 2 dni. Ani v taxíku, ani pri kúpe kávy na ulici, ani keď som od sympatickej babičky kupoval ručne robené čiapky z ovčej vlny na tej istej ulici. Hovorím teda taxikárovi, aby zastal pri malom lokálnom obchodíku. Veril som, že keď vytiahnem eurá, zamením ich za pár nórskych korún. Obchodík bol niečo medzi galériou a rodinnou značkou oblečenia.
Všetko, čo potrebujú
 

    Vstúpil som dnu, vysmiaty umelec s dlhými vlasmi ma privítal s otázkou, či si dám kávu. Poďakoval som a v duchu som tvoril stratégiu, ako sa tu, už takmer mimo mesta a cestou na letisko, dostať k nórskemu cashu. Vravím mu: „Pane, rád by som si kúpil túto starú námornú mapu, čo predávate. Môžem platiť v eurách a vydáte mi nórske koruny?“ Chlapík sa na mňa nechápavo pozrel a odpovedal: „I have no cash.“ Ten istý zamastený tablet, na ktorom surfoval po Facebooku pred tým, ako som prišiel, premenil na virtuálnu pokladnicu. Nablokoval námornú mapu, zo zásuvky pod kávovarom vytiahol mini čítačku kariet a predal mi tú starú mapu. Opýtal sa na email, aby mi naň poslal bloček. Ani som mu nestihol povedať, čo vlastne chcem a mobil vo vrecku mi zavibroval už aj s príjmovým dokladom. Mapa v ruke, kreditka v ruke a hlavne opäť no cash. Tak som si to aspoň odfotil a v lietadle do Oslo som premýšľal nad tým, kedy sa u nás skončí doba cashu...
 

 

Pridať komentár

Feedback