7 dôvodov, pre ktoré je dianie na Ukrajine aj naším národným záujmom

Slovenský parlament má za sebou emotívne dva dni. Rokovali sme totiž o návrhu Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky ku situácii na Ukrajine. Padali rôzne obvinenia, urážky, polopravdy, aj klamstvá. Nakoľko sa vždy snažím o vecnú a racionálnu diskusiu, je pre mňa dôležité oddeliť emócie od faktov, a zhrnúť niekoľko faktov, prečo je pre nás dianie na Ukrajine dôležité, a prečo nemôžeme ostať pasívni.

  1. Slovensko je malý štát s otvorenou ekonomikou. Je v našom záujme, aby sa medzinárodné vzťahy v Európe nestali džungľou, v ktorej vládne právo silnejšieho. Slovensko je závislé od stability a mieru na európskom kontinente. Potrebujeme predvídateľné prostredie, v ktorom sa dodržiavajú pravidlá a kde platia ľudské práva. Rusko porušilo medzinárodné právo tým, že anektovalo Krym. Navyše všetko naznačuje tomu, že vedie tajnú vojnu na Ukrajine.
  2. Slovensko je najmenším štátom v okolí. Je v našom záujme mať stabilných a prosperujúcich susedov, s ktorými môžeme obchodovať. A najväčším z týchto susedov je Ukrajina. Stabilná a prosperujúca Ukrajina so 44 miliómi obyvateľov by sa mohla stať odbytiskom pre naše tovary. Hoci v súčasnosti je Ukrajina chudobná (európske trhy by sa prijatím Ukrajiny rozšíril len o 1%), pretože sa po páde Sovietskeho zväzu nedostatočne reformovala, má potenciál rásť. Pre porovnanie, kým po páde komunizmu mala Ukrajina približne rovnako veľké HDP ako Poľsko, dnes je poľské HDP trikrát väčšie ako ukrajinské. Nemali by sme mať prehnané očakávania na efekty integrácie Ukrajiny na ekonomiku východného Slovenska, Ukrajina však má ekonomický potenciál. To jej však nesmie Rusko odobrať priemyselné regióny na východe Ukrajiny, kde sídli ťažký priemysel. Naše podniky odoberajú suroviny z tohto regiónu, preto si tam neželáme vojnu. 
  3. Viac ako 80% nášho exportu smeruje do krajín Európskej únie, do Ruska smerujú len 4%. Je v našom záujme, aby sa v Európe rozširoval priestor, v ktorom platí acquis communitaire. Aproximáciou práva sa podnikateľské prostredie v asociovaných krajinách približuje tomu európskemu, čím sa stáva predvídateľnejším a vhodným pre naše investície a exporty. V našom záujme je otváranie trhov, nie vytváranie konkurenčných obchodných blokov. Slovensko podporuje rozširovanie EÚ.
  4. Slovensko nemá silný ekonomický dôvod vystupovať proti sankciám. Naše produkty sú predovšetkým automobily a elektronika. Tieto tovary nie sú sankciami postihnuté. Sankcie sa týkajú predovšetkým energetiky, bankovníctva a zbrojárskeho priemyslu. Ministerstvo financií upravilo kvôli sankciám prognózy rastu na budúci rok, avšak len z 3,0% na 2,6%. Pre súčasný rok platí prognóza 2,4%. Rast by sa mohol ďalej znížiť, ak by konflikt na Ukrajine eskaloval. 
  5. Konflikt na Ukrajine vznikol z toho dôvodu, že sa Ukrajina po udalostiach na Majdane začala približovať k EÚ a vzdiaľovať Putinovmu projektu Eurázijskéj únie. Ruský prezident sa netají tým, že Eurázijská únia by mala byť akousi obdobou Európskej únie. S tým rozdielom, že kým EÚ je úniou demokratických štátov, Eurázijská únia by spájala autokratické štáty na čele s Ruskom. Rusko sa netají tým, že chce posilňovať strategickú spoluprácu s Čínou a budovať protiváhu západu. Nie je v našom národnom záujme, aby v Eurázijskom priestore vznikol gigantický konsolidovaný, centralizovaný a protekcionistický ekonomický blok autokratických štátov, v ktorom dominujú ruské oligarchické kruhy, ako konkurenčný projekt voči Európskej únii.
  6. V našom záujme je prosperujúca Ukrajina, s ktorou môžeme obchodovať. Doterajší biedny vývoj ukrajinskej ekonomiky demonštruje, aká je perspektíva krajín, ktoré fungujú podľa ruského ekonomického modelu. Ruská ekonomika sa totiž tiež kvalitatívne nijako nerozvíja, len to nie je až tak vidieť, lebo Rusko má ropu. Začlenenie Ukrajiny do Eurázijskej únie by znamenalo, že Ukrajina by v tomto modeli pokračovala, ibaže pod silným patronátom Moskvy. Ani samotná Ukrajina za čias prezidenta Janukovyča sa do tohto projektu veľmi nehrnula, pretože sa obávala vplyvu ruských magnátov. 
  7. Slovensko, podobne ako iné štáty EÚ, je domovom početnej národnostnej menšiny. Nie je v našom záujme, aby sa v medzinárodnej politike presadzovala idea separatizmu,  nacionalizmu a revizionizmu. Európsky projekt, ktorého sme členmi, je založený na myšlienke odbúravania hraníc medzi národmi, nie stavania nových hraníc alebo násilného presúvania hraníc. Akonáhle začneme podporovať princíp separatizmu a historického revizionizmu, staneme sa prvou obeťou tejto politiky.

 
Zhrnuté a podčiarknuté, národné záujmy Slovenska vo vzťahu k situácii na Ukrajine sa v podstate v ničom nelíšia od záujmov pobaltských štátov alebo Poľska.

Líšime savšak klamstvami a zavádzaním, ktoré častokrát prinášajú práve naši najvyšší ústavní činitelia, na čele s naším premiérom Róbertom Ficom. V prvom rade si treba uvedomiť, že kritické vyjadrenia Roberta Fica na adresu Ukrajiny a jeho póza ochrancu slovenských ekonomických záujmov sú len divadlom pre domáce publikum. Robert Fico používa klasickú metódu „strawman“. Vymyslí si obraz ohrozenia, proti ktorému on potom teatrálne bojuje. Takže najprv chráni Slovensko pred dopadom sankcií, ktoré sa však v skutočnosti vôbec nedotýkajú pre nás citlivých odvetví. Teraz zase bojuje proti akejsi údajnej požiadavke na vojenskú základňu NATO, o ktorú nás však nikto nepožiadal. A keď Fico vraví, že konflikt na Ukrajine je iba geopolitickým súbojom medzi USA a Ruskom, tak zase len hrá pred svojimi voličmi divadlo, že on ochráni Slovenska pred vtiahnutím do tohto zápasu. Rovnaký „strawman“ sú Ficove varovania, že Ukrajina by nemala vstúpiť do NATO. Opäť je to len odpoveď na otázku, ktorú nikto nepoložil.

Komentáre

Pán Fedor, svoju pro-európsku orientáciu ste mohli dokázať pri hlasovaní o lisabonskej zmluve, základnom dokumente európskej únie.
Vy pán Fedor ste lisabonskú zmluvu nepodporili, tak akým právom sa na európsku úniu odvolávate, keď jej súčasnú existenciu ste odmietli?

Feedback