Z denníka expata

Čas beží naozaj rýchlo a je to už pomaly rok odkedy som prišiel na Slovensko. Pre mňa to nebola žiadna zásadná zmena. Po 40 rokoch v Rakúsku sa jednoducho cítim byť doma tu.

Ľudia sa ma často pýtajú: “Aký je rozdiel v štýle biznisu? Čo je najväčšia výzva? Je to tu ťažké, ak nehovoríš po slovensky?” Práca na Slovensku je moja prvá skúsenosť expata. Ako napovedá samotné slovo, expati sú ľudia, ktorí sa presídlia z rodnej krajiny a očakáva sa od nich, že sa budú rýchlo cítiť pohodlne v krajine novej. Ja som jedným z nich.

Fakt, že som prišiel do krajiny patriacej do EÚ, to celé výrazne zjednodušuje. Už pri vybavovaní dokladov sa cítite byť vítaný. My expati sme veľmi dobrí vo vytváraní väzieb. Stretávame sa navzájom, zdieľame skúsenosti aj cenné rady. Ja osobne sa však asi viac stretávam s miestnymi ľuďmi. Pretože ak chcem naozaj vedieť, ako sa žije na Slovensku, musím sa pýtať na slovo vzatých odborníkov. A či je jazyk prekážkou? Až na niekoľko výnimočných situácií vôbec nie. Učím sa síce aj po slovensky, ale ide to len pomaly. Niekedy sa pýtam sám seba, či je to nedostatok talentu alebo len fakt, že som si vybral naozaj ťažký jazyk. Pri tom vašom vyzerá aj nemčina ako hračka. Zatiaľ teda zostávam v komunikácii pri angličtine a nemčine. Môj tím v práci si na to zvykol okamžite, taxikári mi na všetko odpovedajú po nemecky a doteraz som bol schopný vybaviť čokoľvek, čo som potreboval. Pri biznis stretnutiach vidím, že ľudia často nemajú chuť hovoriť po anglicky, ale vždy sa ukáže, že jazyk ovládajú. Asi by si len mali viac veriť. Možno je to komplikovanosť vášho jazyka, ktorá vám dáva talent na cudzie reči. No bez ohľadu na to, či človek je alebo nie je multi-lingvista, existuje jedno základné pravidlo: Ak ste otvorený, priateľský a vážite si svojho partnera, ľudia urobia čo je v ich silách, aby vás podporili a nakoniec si vždy porozumiete. Ja budem vo svojom učení pokračovať.

Okrem jazyka je toho ešte toľko zaujímavého! Sú naše kultúry a mentalita naozaj tak veľmi odlišné? Robíme biznis inak? Aj o tom môže byť jeden z mojich ďalších stĺpčekov. V Bratislave sa naozaj necítim ako cudzinec. A za ten pocit ďakujem! 

Pridať komentár

Feedback