Pýcha predchádza pád, zaslepenosť vedie k porážke

Pred štyrmi rokmi padla vláda pre spor, ktorý nikam neviedol. Nič nepriniesol, ale zato otvoril bránu Ficovmu Smeru k absolútnej väčšine.

Pravica sa však napriek tomu nepoučila. Hodlá urobiť rovnakú chybu, len v inej situácii.
 
Čo vidíme, keď sa dnes pozrieme na súčasnú stredopravú politickú scénu? Priveľké množstvo malých, nespolupracujúcich strán, ktoré sa vyhraňujú voči sebe namiesto toho, aby hľadali spoločnú reč a spájali sily na výmenu súčasnej vlády. Sú slabé a predsa nechcú spolupracovať. Sami sa tak prezrádzajú, že rezignovali na snahu o volebné víťazstvo, že rezignovali na snahu o výmenu vlády. Inými slovami, uspokojujú sa s opozičnou úlohou aj v nasledujúcom volebnom období. To však znamená, že ich volebné programy zostanú len pekne napísanými slohovými prácami a nič z nich sa neuskutoční. V opozícii totiž nič nedosiahnu, nič nezmenia. Ak by však opozičné strany zásadne zmenili doterajšiu stratégiu izolacionizmu, mohlo by sa to zmeniť. História je toho dôkazom!
 
Nie vždy prevládala takáto zaslepenosť na stredo-pravej politickej scéne. V júli 1997 päť opozičných strán vytvorilo SDK. Konkrétne: KDH, DÚ, DS, SDSS a SZS. Hlavným cieľom SDK bolo vyviesť Slovensko z marazmu, do ktorého sme sa dostali vďaka Mečiarovmu HZDS a jeho vláde s SNS a ZRS, a získať väčšinu v parlamentu, to znamená zostaviť vládu. Vtedajšia podobnosť so súčasným spôsobom vládnutia Ficovho Smeru nie je vôbec náhodná.
 
Spojenie bol logický krok. Prieskumy neustále hlásali, že bez spojenia síl môže prepadnúť množstvo opozičných hlasov. Podobne ako dnes.
 
Je pozoruhodné, že pred vznikom SDK mali niektoré vtedajšie opozičné strany väčšiu podporu ako tie dnešné: KDH stabilne 12-14%, DÚ viac ako 10%, DS okolo 5%. Napriek tomu tieto strany nesólovali, prejavili vôľu spojiť sa a pribrali so sebou ďalších: tak, aby neprepadol ani jeden opozičný hlas. Dnes – s menšou preferenčnou podporou – opozičné strany tvrdia, že chcú samostatne uspieť proti Smeru... Ilúzia , alebo zaslepenosť?
 
V mesiacoch jún/júl 1997 robil Focus prieskum, v ktorom mapoval podporu pre koalície i strany jednotlivo. Koalícia zložená zo strán KDH, DS, DÚ, SDSS a SZS by získala 34,2%. Ak by išli tieto strany do volieb každá sama, do parlamentu by sa dostali len KDH (12,1%) a DÚ (11,8%), spolu by mali 23,9%, čo je o viac ako 10 % menej, ako bol preferenčný výtlak v prípade spoločného postupu v rámci SDK.
 
V marci volebného roku 1998 uskutočnil Focus ďalší prieskum, ktorý hovoril o víťazstve SDK nad HZDS (29,1% ku 23,6%). Ak by však kandidovali strany SDK samostatne, HZDS je suverénnym víťazom volieb (24,1%), z bloku SDK by sa do NR SR dostali iba DÚ (10,7%) a KDH (9,4%), no spolu by mali len 20,1%, čiže o 4% menej ako HZDS. Naproti tomu koaličný postup by znamenal bezproblémové porazenie HZDS (o 5,5%).
 
Bolo jasné, že SDK sa stane víťazom parlamentných volieb 1998 jedine v koalícii, samostatný postup strán by na víťazstvo vo voľbách určite nestačil a pri moci by zostalo Mečiarovo HZDS.
 
Veľmi podobná situácia je aj dnes, pár mesiacov pred voľbami 2016. Ibaže miesto HZDS (a Mečiara) vystupuje v hlavnej úlohe Smer (a Fico). Proti nemu sa postavia stredo-pravé opozičné sily. Buď spolu alebo samostatne. Matematika nepustí: V prípade samostatného postupu je víťazstvo Fica a zostavovanie vlády Smeru takmer istá záležitosť. Ale v prípade spoločného postupu opozičných strán (alebo aspoň časti opozície) sa šance razom prikláňajú na druhú stranu – k stredo-pravému politickému spektru.
 
Ľudo Kaník
Demokratická skupina DS-SDKÚ
 

Komentáre

Vážený pan Tomáš všetky tieto kauzy sú nič oproti tomu čo tu vystrája Fico aj so svojou jánošíkovskou družinou. Vy to nevidite? Alebo ste dobre platený brigádnik zo Súmračnej a za svoju aktivitu beriete peniaze ktoré nakradla táto družina z verejných zdrojov a eurofondov.

Obrázok používateľa Tomáš Halas

Nepotrebujem nikoho obhajovat, nie som na to odkazany vazeny pane.
Podam na Vas trestne oznamenie!!!

Feedback