Čo by nebolo až také ojedinelé. Uňho je totiž klamstvo už také bežné, že keď vám zaželá pekný deň, treba sa pripraviť na to, že bude pršať.
V tomto prípade však ide proti svojej vlastnej podstate. Vždy totiž brojil proti privatizácii. Teraz otočil. A hlavne podviedol množstvo ľudí, pri doteraz jeho najväčšej privatizácii – predaja 49% akcií Slovak Telekom. Najprv ľudí nabaláchal a vzbudil v nich nádej, že budú môcť investovať. Mnohí si kvôli tomu napríklad zrušili termínované vklady. Verili, že sa im investícia vráti – a stratili. Pretože vláda zrušila plánovaný predaj akcií cez burzu.
Robert Fico navyše koná aj v rozpore s Programovým vyhlásením vlády, kde o privatizácii je možné nájsť len toto:
„Vláda komplexne posúdi ukončenie prebiehajúceho procesu privatizácie. Rozhodne o zrušení Fondu národného majetku efektívnym spôsobom, bez dodatočných dosahov na štátny rozpočet a s vylúčením ekonomicko - právnych a obchodných rizík.“... „V oblasti energetiky a sieťových odvetví bude vláda tlmiť nepriaznivé dôsledky netransparentnej a chybnej privatizácie, aby prirodzené monopoly mali čoraz menej možností zneužívať svoje dominantné postavenie.“... „Lesy vláda považuje za strategický štátny majetok a preto garantuje ich neprivatizovateľnosť.“... „Vláda počas celého funkčného obdobia neuskutoční transformáciu univerzitných, fakultných a verejných nemocníc na akciové spoločnosti, čím zabráni ich privatizácii a znižovaniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ako aj ohrozeniu existencie nemocníc.“
Slovom, o tom, že vláda bude privatizovať, tam nie je ani mäkké f.
Aby bolo jasné – nie je kľúčovým problémom, že Robert Fico privatizuje – aj keď sa dušoval, že tak nebude robiť a svojich voličov podviedol. Problémom je to, ako to robí. Okrem vyššie zmieneného oklamania potenciálnych investorov je neospravedlniteľné, že nespravil poriadnu medzinárodnú súťaž. Hodnota, ktorú analýzami jeho analytici „zisťovali“, je spochybniteľná – potenciálni investori nemali komplexné ekonomické informácie o privatizovanej spoločnosti. Ak by súťaž bola, je reálne, že by vygenerovala cenu vyššiu, niektoré odhady hovoria o viac ako jednej miliarde eur. Akcie Slovak Telekom boli predané spoločnosti Deutche Telecom za 900 miliónov, z ktorých je 100 miliónov navyše viazaných na sanovanie prípadných súdnych sporov. Cenu, ktorá sa mohla súťažou dosiahnuť, sa už nikdy nedozvieme – lebo žiadna poriadna súťaž nebola.
Štatistiky hovoria o tom, že na Slovensku stúpa počet verejných súťaží, ktoré sú pod rôznymi zámienkami zrušené, ak ich nevyhrá vopred vybratý uchádzač. V dôsledku toho klesá dôvera verejnosti aj podnikateľskej obce vo férovosť a výsledkom je neustále sa znižujúci počet uchádzačov v súťažiach. Podľa štatistík Transparency International medziročne klesol priemerný počet účastníkov vo verejných súťažiach na alarmujúce číslo - 2,6 účastníka na súťaž. Netreba sa preto čudovať, že napríklad pri súťažiach v zdravotníctve často súťaží 1 záujemca.
Toto bol obdobný prípad. Celé konanie tejto bleskovej privatizácie javí znaky pokútneho dohodnutého biznisu – ľudia boli zneužití na vygenerovanie ceny, tá bola behom pár hodín akože „prebitá“ o, pre vopred vybratého uchádzača, prijateľnú sumu a obchod bol narýchlo a v tichosti zrealizovaný. Stovky miliónov, ktoré by sa dali využiť inde, vyleteli hore komínom.
Pridať komentár