Pozitíva a negatíva nového zákona o pomoci v hmotnej núdzi

II.časť – od univerzálneho nároku na dávky v hmotnej núdzi k nároku testovanému na aktiváciu - alebo začiatok konca sociálnych istôt.

Je mimoriadne dôležité, aby vláda mala vlastnú predstavu o potieraní životného štýlu založeného na závislosti na sociálnych dávkach. V krajine, kde je vysoká nezamestnanosť je citlivo vnímaná úroveň sociálnej pomoci početnej skupine osôb, ktorá považuje solidaritu za zdroj svojej životnej úrovne a je samozrejmé, že názory na radikálne riešenia tu nachádzajú ohlas a vzniká živná pôda pre populistický extrémizmus.
Je na vláde, aby si zachovala chladnú hlavu aj za cenu, že bude čeliť extrémistom na jednej strane a sociálnym filantropom na strane druhej a postupovala cieľavedome , najlepšie v duchu Programového vyhlásenia vlády .

Horšie je ak Programové vyhlásenie obsahuje opatrenia typu

stratégie inklúzie marginalizovaných rómskych komunít bude realizovať najmä prostredníctvom lokálnych stratégií komplexného prístupu a lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie“

Ja neviem čo sú lokálne stratégie komplexného prístupu, je to len vznešené pseudovedecké
blá, blá, blá a na tom sa nedá stavať .

Je nezvyklé, že reštriktívne „jánošíkovské“ riešenia rómskeho problému prichádzajú aj z liberálneho a konzervatívneho politického prostredia. Zdá sa mi, že na vlne protirómskej spoločenskej klímy sa SMER, ktorý nemá žiadnu predstavu o riešení závislostí na sociálnych dávkach, snaží dostať túto tému pod svoju kontrolu a s posvätením od pána Polláka ide zavádzať opatrenia, ktoré nesú ducha Kaníkovských reštrikcii.

Na druhej strane časť rómskej komunity robí veľa preto, aby radikáli zľava sprava mali dostatok argumentov pre svoje nepremyslené reštriktívne nápady.


Sú jednoduché a ako povedal Umberto Ecco, jednoduché riešenia na zložité problémy majú jednu spoločnú vlastnosť- nebývajú najlepšie. To platí aj o prechode na poskytovanie dávky v hmotnej núdzi testovanej na vykonávanie obecných služieb alebo dobrovoľníckých služieb.

a/ možná kolízia s Ústavou SR
Ústava Slovenskej republiky (ďalej Ústava) v článku 18 uvádza, že nikoho nemožno poslať na nútené práce a nútené služby, okrem taxatívne vymenovaných výnimiek medzi ktorými je aj vykonávanie menších obecných služieb na základe zákona.
Tým zákonom je zákon 5/2004 o službách zamestnanosti, konkrétne §52 ods.2 v ktorom sú definované menšie obecné služby. Nie je možné vynucovať dobrovoľnícku službu a to treba mať na pamäti.
Ide o to, že podľa článku 39 Ústavy každý, kto je v hmotnej núdzi má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Podrobnosti o tomto práve má zabezpečiť zákon. Dnes je týmto zákonom zákon 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý napĺňa literu článku 39 ústavy tým spôsobom, že každá osoba v hmotnej núdzi má bezpodmienečný nárok na dávku v hmotnej núdzi.
Novo navrhovaný zákon o pomoci v hmotnej núdzi zavádza reštrikciu a podmieňuje nárok na dávku v hmotnej núdzi vykonávaním menších obecných služieb alebo dobrovoľníckou činnosťou organizovanou inou právnickou osobou ako je obec, pokiaľ osobe v hmotnej núdzi je takáto služba ponúknutá. Teda naplnenie ústavného práva na pomoc v hmotnej núdzi je podmienené o.i. dobrovoľníckou činnosťou, ale takéto činnosti nie sú vyňaté zo zákazu nútenej práce. Tu je problém, ale nie je jediný.
Disponibilný objem menších obecných služieb nie je v stave pokryť ich ponúknutie každej osobe v hmotnej núdzi. Ak bude mať starosta obce prácu pre jedného z troch dlhodobo nezamestnaných, potom dvaja budú mať nárok na dávku v hmotnej núdzi bez práce a jeden za prácu. Teda starosta rozhodne o spôsobe naplnenia ústavného práva na pomoc v hmotnej núdzi, ale takúto kompetenciu mu Ústava nedáva. Tu vidím tiež problém.
A konečne jeden príklad, kedy sa Ústavné právo na pomoc v hmotnej núdzi nenaplní vôbec.
Samostatne posudzovaná osoba v hmotnej núdzi, ktorej nevznikne nárok na príspevok na bývanie ani ochranný príspevok odmietne vykonávať ponúknutú dobrovoľnícku činnosť. Zníži sa jej dávka v hmotnej núdzi na nulu. Je úplne bez príjmu a nedostane žiadnu pomoc. To určite nie je v poriadku.


Koncept podmienenia nároku na dávku v hmotnej núdzi aktiváciou osôb v hmotnej núdzi by mohol ako tak obstáť, ak by existoval trh aktivačných služieb s ponukou pre všetky alebo väčšinu osôb v hmotnej núdzi. Lenže to už sme v projekte inkluzívneho trhu práce a ten je odmietaný.


b) Zvýši sa korupcia
Pretože to budú starostovia, ktorí budú rozhodovať, kto bude mať nárok na dávku bezpracne a kto si ju „odrobí“, nepochybujem o tom, že vznikne nový druh protekcionizmu ak nie ešte niečo horšie. Práca sa určite nebude ponúkať kamarátom a rodinným príslušníkom

c) Zvýši sa kriminalita.
Pokles príjmov v sociálne deprivovaných rómskych komunitách si odnesú deti. Budú kradnúť spolu s rodičmi, lebo budú hladné. A to nie je dobré pre nikoho. Zvlášť vďační za nový zákon budú obyvatelia obciach s vyššou koncentráciou rómskeho obyvateľstva.

d) Dva dobré nápady
Treba oceniť dva nové prvky pomoci v hmotnej núdzi.
Prvý z nich sa mi páči mimoriadne, za aktiváciu sa bude považovať aj vykonávanie závislej činnosti a pokiaľ príjem z tejto činnosti nezabezpečí životné minimum domácnosti, potom vznikne nárok na aktivačný príspevok. Požaduje sa, aby príjem zo závislej činnosti bol najmenej vo výške minimálnej mzdy.
Druhým je zavedenie osobitného príspevku pre osoby, ktorým vznikol pracovný pomer s príjmom najmenej na úrovni minimálnej mzdy. Osobitný príspevok bude poskytovaný po dobu 6 mesiacov vo výške 63,07 eur a nárok na tento príspevok je podmienený zánikom nároku na pomoc v hmotnej núdzi domácnosti, ktorej je členom.
Prvé opatrenie sa nebude týkať približne 62,5% osôb v hmotnej núdzi , ktorými sú samostatne posudzované osoby. Ak sa zamestnajú s príjmom od hranice minimálnej mzdy, tak nebudú v hmotnej núdzi. Budú mať nárok na osobitný príplatok. U bezdetných manželov zamestnanie jedného z nich za minimálnu mzdu nezabezpečí vymanenie z hmotnej núdze a oproti súčasnému stavu si polepšia o 40 eur. V rodinách s deťmi prijatie práce za minimálnu mzdu zo strany jedného z rodičov prinesie oproti dnešnému stavy zvýšenie príjmu o 63,07 eur.

A jeden mimoriadbe nevydarený nápad – šetrí sa na najchudobnejších.

Zanikne príspevok na zdravotnú starostlivosť, výška ostatných príspevkov sa nemení. Mení sa výška dávky v hmotnej núdzi, ale tá nekompenzuje zrušený príspevok na zdravotnú starostlivosť.
Napríklad nezamestnaní rodičia so 4 deťmi budú dostávať od budúceho roka o 8,2 eur menej ako v tomto roku. Aby niekto nemal pochybnosti, tak uvádzam:
Rok 2013:
- dávky v hmotnej núdzi 212,3 eur
- príspevok na zdravotnú starostlivosť 12 eur
- Spolu: 224,3 eur
Rok 2014:
- Dávky v hmotnej núdzi 216,1
- príspevok na zdravotnú starostlivosť 0( zrušený)
- spolu 216,1

Niet nad sociálne istoty.  To treba pripomínať stále, lebo v tomto návrhu sa akosi vytrácajú.
 

Pridať komentár

Feedback