Pozitíva a negatíva nového zákon o pomoci v hmotnej núdzi.

Prvá časť -
od okruhu spoločne posudzovaných osôb k posudzovanej domácnosti

Národná rada schválila v týchto dňoch zaradenie vládneho návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi do druhého čítania a to bez hlasnejšej diskusie o obsahu zmeny platného zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

A diskutovať je o čom.
Prvé, čo napadne človeka, ktorý sa pravidelnejšie zaoberá sociálnou legislatívou, prečo potrebujeme nový zákon, keď zmeny ktoré prináša návrh vlády by sa pohodlne dali zrealizovať v rámci platného zákona 599/2003.


Ja sa domnievam, že ide o kŕčovitú snahu Ministerstva práce vyvíjať legislatívnu iniciatívu s propagandistickými zámermi – plníme vládny program a meníme všetko, čo pravicová vláda zaviedla - hoci to tak nie je a dokonca predložený návrh je v niektorých častiach horší ako platný zákon, v niektorých častiach je ťažko uchopiteľný a bude prinášať veľké aplikačné problémy. Ale nový zákon sa asi lepšie predáva ako novela existujúceho zákona, nuž čo......

Postupne budem komentovať navrhované zmeny, pretože nechcem písať článok, ktorý čitateľa odradí už len pri pohľade na rozsah komentára.

a) Negatívum č.1
„Od okruhu spoločne posudzovaných osôb k domácnosti“

Určenie osôb, ktorých príjmy sú spoločne posudzované, je kľúčovou náležitosťou zákona životnom minime a zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
V návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa pre takúto skupinu osôb zavádza pojem „domácnosť“, namiesto doteraz používaného pojmu „okruh spoločne posudzovaných osôb“.

Článok 6 Legislatívnych pravidiel vlády SR uvádza:

„Zákon musí byť terminologicky presný a jednotný. Možno v ňom používať len správne a v právnom poriadku ustálené pojmy a správnu právnu terminológiu. Ak niet vhodného pojmu alebo termínu, možno na jeho utvorenie použiť iné slovo alebo slovné spojenie, ktoré vyhovuje po významovej stránke. Nový pojem treba v právnom predpise právne vymedziť.“

Totožné požiadavky na návrh zákona obsahujú aj legislatívne pravidlá tvorby zákonov, ktoré Národná rada schválila svojim uznesením č.19/1997

Pojem „domácnosť“ nie je nový pojem. Nachádza sa v množstve právnych predpisov, v ktorých je domácnosť vymedzená ako najmenšia sociálna skupiny, ktorej charakteristickou črtou je spoločné hospodárenie a spoločné bývanie. V prípade že domácnosti má rodinný základ hovoríme o rodinných( cenzových) domácnostiach. Explicitne je domácnosť vymedzená v §115 Občianskeho zákonníka takto:

Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby“

Takto vymedzená sociálna jednotka je nevhodná pre účely posudzovania hmotnej núdze, pretože podmienka spoločného bývania by umožňovala špekulatívne správanie obyvateľstva a nárok na pomoc v hmotnej núdzi by vznikal osobám, ktoré v hmotnej núdzi nie sú. Vedomí si tohto faktu, zaviedli tvorcovia legislatívy o pomoci v hmotnej núdzi pojem „okruh spoločne posudzovaných osôb“. Ten zahrňuje tak cenzové domácnosti ako aj rodiny, ktorých manželia alebo rodičia nežijú v spoločnej domácnosti ale podľa zákona o rodine a nepísaných zákonov nesú vzájomnú zodpovednosť za životnú úroveň partnera a detí.

Navrhovaná definícia pojmu „domácnosť“ sa neopiera ani o podmienku trvalého spolužitia ani o podmienku spoločného uhrádzania nákladov na domácnosť. Tak budeme mať v právnom systéme SR zavedený pojem domácnosti, v ktorom členovia domácnosti musia žiť spolu a pojem domácnosti, v ktorom členovia nemusia žiť spolu a nemusia ani prispievať na domácnosť. Ale pokiaľ nebudú prispievať a nebudú bývať v domácnosti tak môžu byť z domácnosti vylúčený. To je zavádzanie zmätkov do právneho systému ale zdá sa, že nikomu to nevadí.


A aby nebolo málo zmätkov s pojmom „domácnosť“ tak domácnosť je v návrhu zákona definovaná pomocou členov domácnosti, čiže ide o definíciu pojmu pojmom samým.
Tak napríklad, domácnosť tvoria o.i. aj cit:

rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti“.

Takže ak má muž deti s dvomi ženami, môže byť súčasne príslušníkom dvoch domácností pretože sa nezisťuje ani spoločné bývanie rodičov ani spoločné hospodárenie. Čerešničkou na torte je navrhované ustanovenie podľa ktorého , cit:

Ak je možné fyzickú osobu považovať za člena dvoch alebo viacerých domácností, úrad určí, do ktorej domácnosti fyzická osoba patrí“.

Toto je vážnejšie než sa na prvý pohľad zdá a bolo by dobré, keby ústavní právnici preskúmali súlad tohto ustanovenia s Ústavou SR. Medzi základné atribúty slobody patrí aj sloboda rozhodovania, ktorá sa týmto návrhom obmedzí pre osoby v hmotnej núdzi, ktoré síce nemajú striedme chovanie, ale mať deti s viacerými ženami nie je trestný čin a rozhodnúť sa v ktorej domácnosti má jeho príjem posudzovaný je alebo slobodné rozhodnutie každého občana, alebo jeho slobodné rozhodovanie obmedzí zákon. To nemôže byť predmetom rozhodovania správneho orgánu.

A tým problém s definíciou domácnosti nekončia. Ako sa uvádza v dôvodovej správe k návrhu zákona v aplikačnej praxi boli identifikované prípady ( ktorých početnosť nie je známa), kedy sa osoba, ktorá patrila do spoločne posudzovaných osôb, nepodieľala na úhrade spoločných potrieb a nezdieľala spoločnú domácnosť. Napriek tomu jej príjem bol zahrnutý do posudzovaného príjmu v dôsledku čoho ostatná rodina, ktorá bola de facto v hmotnej núdzi, nárok na pomoc v hmotnej núdzi nemala.

Je vždy nebezpečné, ak sa z jednotlivostí robia všeobecné závery a ešte horšie je ak dostanú aj legislatívnu podobu, pretože zvyčajne sa jeden problém vyrieši a dva sa vyrobia.

Návrh zákona na takúto situáciu reaguje tým, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže správny orgán z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade
Miesto toho, aby sa tento problém riešil v rámci trestného zákona prípadne zákona o rodine, dáva sa správnemu orgánu právomoc, aby určoval, kto z domácnosti bude vylúčený.
Ale.........
- podmienka spoločného žitia a platenia výdavkov nie je obsiahnutá v novej definícii domácnosti, takže vylúčenie z domácnosti je bez právneho podkladu
- vylúčenie z domácnosti neprinesie nezodpovednému rodičovi žiaden postih nad rámec už platných postihov
- sanovanie rodiny sa prenesie na daňovníkov; to nie je o solidarite ale o zle riešenom probléme.


Tu vidieť problém s dvomi definíciami pojmu „domácnosť“, takto to nemôže ostať.


A tienistou stránkou návrhu bude možnosť kupčenia s touto právomocou. Z návrhu zákona vôbec nie je zrejmé, či vylučovanie osoby z domácnosti ako aj určenie domácnosti, v ktorej bude príjem posudzovaný pre účely hmotnej núdze, sa bude konať v režime správneho konania t.j. rozhodnutím správneho orgánu, ale len oznámením, voči ktorému nie je možné odvolanie. Minimálne o toto by mala byť táto časť zákona dopracovaná, ale najlepšie by bolo ponechať posudzovanie príjmu v okruhu spoločne posudzovaných osôb. Inak sa v lokalitách s nízkou zamestnanosťou biznis rozbehne veľmi rýchlo. Hneď ma napadajú najmenej dve možnosti „ako na vec“. To zase bude nárekov ako zlí ľudia napomáhajú zlým veciam.

Dôvod, pre ktorý autori nového zákona o hmotnej núdzi zavádzajú pre účely posudzovania hmotnej núdze “znásilnený“ pojem domácnosti, ktorý sa vymyká všeobecne chápanému významu tohto pojmu nie je zrejmý.
Zdá sa, že ide o zmenu pre zmenu a bez jasného účelu. Zavádzaný pojem má prinajmenšom dva problémy
- je v úplnom rozpore so všeobecne používaným pojmom „domácnosť“ ktorá je charakterizovaná spoločným bývaním a spoločným hospodárením
- je v rozpore s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov, lebo pojem domácnosti používa v rozpore s ustáleným významom tohto pojmu a navyše definícia nie je jednoznačná, bude aplikačne veľmi problematická, spôsobí nárast administrácie dávok v hmotnej núdzi.

Takto sa výdavky na štátnu administratívu neznížia, čo iste nepoteší ministra Kažimíra.
 

Pridať komentár

Feedback