Kto je tu sociálny netvor

Kaník, Radičová, Mihál alebo Richter s Ficom?

Boli že to časy plné vášnivých sporov, keď druhá Dzurindova vláda zavádzala reformu sociálneho systému. Kritika odporcov reformy bola vedená tak v rovine politickej ako aj v rovine vecnej . Mne nikdy nevadil obsah reformy, čo mi v tom čase dosť vážne prekážalo bol nadšený revolučný duch, ktorý sprevádzal presadzovanie a zavádzanie reformy či už v legislatívnej alebo organizačnej činnosti.
Snáď to súvisí s Kaníkovou povahou reformátora „ohne ende“, ako by povedal správny Prešpurák, ktorá ho podľa mojej mienky dnes tlačí k niečomu a zajtra k revízii niečoho. Veď už len jeho nedávne presvedčivé a ničím neodôvodniteľné výzvy na zotrvanie vernosti k SDKÚ, ktorá sa evidentne rútila a rúti do svojho exitu, za ktorou nasleduje založenie platformy s opätovnou výzvou na jej podporu je len krátkou ukážkou jeho politického temperamentu.

Len je otázkou, či by človek s odlišnou mentálnou výbavou počas reformy vydržal pri zdravom rozume tlak Fica and company, ktorí okrem zamietania všetkého prispeli k reforme aj zavedením  ponižujúceho slovného spojenia “sociálny netvor“. Konkrétne tento výraz použil náš najsociálnejší v znení “Kaník je sociálny netvor“.
Pred voľbami v roku 2006 to bolo jedno z politických posolstiev Smeru voličom a keďže sémanticky ide o strašnú blbosť,  tak ako je zvykom, medzi ľuďmi sa posolstvo ujalo, ako napokon skoro všetky skratkovité blbosti z dielne profesionálnych politických manipulátorov.
Správne vypočítané, nik nebude skúmať ako môže byť netvor sociálny a je aj pre mňa veľkou záhadou čo také robí netvora sociálnym. A pretože označenia na sociálneho netvora použil šéf vtedajšej opozície je namieste otázka čo je opozitum k sociálnemu netvorovi, asi nesociálny tvor, sociálny tvor alebo nesociálny netvor, nuž neviem. Lebo jedno z týchto opozít by podľa logiky veci malo patriť na označenie nositeľa terajšej sociálnej politiky, teda terajšieho ministra práce. A určite sa požaduje, aby bol vnímaný ako „sociálny tvor“.
Ale dajme bokom sémantický význam slovného spojenia „sociálny netvor“ a uzemníme sa pri tom, čo asi chcel pán premiér a jeho sociálna družina sugestívne odkázať voličom. Dostávame sa k podstatnému odkazu, ktorý je donekonečna omieľaný dodnes:
„Pravicovou reformou sa znížila sociálna ochrana najslabších vrstiev obyvateľstva a my to napravíme“.
 Len problémom je, že takýto odkaz je už merateľný cez indikátory sociálnej ochrany a teda pre volebnú kampaň je nepoužiteľný.

Volebné programy SMERU sú od roku 2006 naplnené étosom súdržnosti, ako nosného prvku prosperity všetkých vrstiev obyvateľstva.
Vláda istôt občanov vychádza z presvedčenia, že súdržnosť občanov Slovenskej republiky je základom nielen stability, ale aj rozvoja kvality ich života.“.
Ja som presvedčená, že povyšovanie súdržnosti na zdroj kvality života t .j zdroj materiálneho dostatku je ťažký omyl. Pri volaní po súdržnosti treba mať na pamäti, že sociálna solidarita ako produkt súdržnej spoločnosti nie je len záležitosťou jej konzumentov, ale aj jej platiteľov.  Práca, súdruhovia, práca, má byť zdrojom blahobytu a úlohou vlády je napomáhať tomu, aby bolo dosť platenej  práce pre čo najviac obyvateľov.

Ak je opakom sociálneho netvora sociálny tvor, potom nám už tretí rok za sebou vládnu sociálni tvorovia, pre ktorých by mala byť solidarita takou samozrejmosťou ako pre kresťana očenáš. Solidarita s najchudobnejšími osobami v hmotnej núdzi je to minimum, čo každá, nielen socialistická vláda, si musí vynútiť redistribučnými procesmi a čo sa musí premietnuť do konkrétnych politických rozhodnutí.

Za obdobie od posledných volieb bola v duchu volebného programu vykonaná revízia sociálnej legislatívy, zdedenej po krátkej vláde Ivety Radičovej a jej predchodcoch z radov sociálnych netvorov. Je jednoduché zistiť ako sa  súčasná vláda vysporiadala s nesociálnymi zásahmi pravicových vlád a odstraňovala „antisociálne“ nánosy pravicovej politiky v sociálnom systéme.
Vhodným indikátorom legislatívne ukotvenej sociálnej súdržnosti  je vzťah k najchudobnejším ľuďom, ľuďom v hmotnej núdzi, ktorý je možné merať cez počet podporených osôb v hmotnej núdzi v relácii s mierou evidovanej nezamestnanosti. A tu je prekvapujúce zistenie.

Zdroj: štatistika Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

Iveta Radičová odovzdávala vládu v apríli 2012 s podporovanými osobami v hmotnej núdzi v počte 186 057, pričom priemerná miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v tomto roku 13,6%. Rok na to stúpla miera nezamestnanosti na 14,1% ale počet podporených osôb klesol cca o 3,4 tisícky osôb. Ako interpretovať tento fenomém?
 Veď ten signalizuje niečo rozumom ťažko zvládnuteľné, že totiž rast nezamestnanosti je v nepriamej úmere s počtom osôb v hmotnej núdzi. Alebo, a to je pravý dôvod, v rozpore s programovým vyhlásením vláda miesto zvyšovania solidarity solidaritu s najchudobnejšími znižuje a obmedzila prístupnosť pomoci v hmotnej núdzi sprísnením zaraďovania do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Konečne som pochopila čo je to pravá sociálna politika. Ušetriť na najchudobnejších.
.
V roku 2015 sa naplno prejavuje nový zákon o sociálnej pomoci. Pri odhadovanej priemernej miere nezamestnanosti v roku 2015 na úrovni 12,5% ( prvý kvartál je priemer 12,9%) je počet podporovaných osôb len 137 365. Celkový pokles počtu podporených osôb klesol oproti aprílu 2012 o 26,2% a priemerná miera evidovanej nezamestnanosti klesla len o 14,1%. Z toho je každému, kto sa len trochu objektívnejšie pozrie na vývoj počtu podporovaných osôb v hmotnej núdzi, že novou právnou úpravou ( zákon 417/2013 o pomoci v hmotnej núdzi) sa zhoršila finančná situácia osôb v hmotnej núdzi  a niektorí z nich v rozpore s ústavne garantovanými právami ostali úplne bez peňazí. Je až neuveriteľné, že sociálni netvory dopriali osobám v hmotnej núdzi VYŠŠIU sociálnu ochranu ako sociálni demokrati. Na Slovensku je to tak.
(Pozn.Pokles počtu všetkých poskytovaných príspevkov k dávke o 66,5% je spôsobený ukončením poskytovania príspevku na zdravotnú starostlivosť, čím štát ročne ušetril cca 9 mil eur.)

A aby som nezanedbala dôsledky tohto stavu na štátny rozpočet , pozrime si ešte vývoj výdavkov na  sociálne dávky od roku 2004. Osobitne si teba všimnúť vývoj od roku 2012
Medzi rokmi 2012 až 2015 klesli ročné výdavky na dávky v hmotnej núdzi o cca 50 mil. eur, výdavky na rodinné dávky stúpli o približne 12 mil. eur, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia stúpli o  10 mil.  eur a výdavky na príspevky na opatrovanie klesli o 3,6mil eur. Na socialistickú vládu doplácajú starí a chudobní.
 Celkove klesli výdavky na sociálne dávky  o 31 mil. eur.

Kto je tu teda  sociálny netvor? Kaník, Radičová, Mihál alebo Richter s Ficom?
Ten čo poskytuje najchudobnejším väčšiu sociálnu ochranu, alebo ten, kto s vlhkými očami deklaruje sociálnu súdržnosť a zároveň im obmedzuje prístup k sociálnej ochrane? Alebo je to ten, kto jednou rukou obmedzuje zákonné nároky na pomoc v hmotnej núdzi a druhou rukou ich nahradzuje nesystémovými balíčkami typu „vlaky zadarmo“?
Zrejme je cieľom socialistickej  pomoci v hmotnej núdzi lacné cestovanie vlakom ale s poloprázdnym bruchom. Čaro tohto prístupu pravičiari nepochopia z jednoduchého dôvodu. Takáto sociálna politika nie je zmysluplná.
 

Pridať komentár

Feedback