Ďalšia perla v riešení nezamestnanosti

Navrhnutou novelou zákona o sociálnom poistení z dielne KDH sa nezamestnanosť nedá riešiť, radšej by ju predkladatelia mali stiahnuť z legislatívneho procesu, aby miesto poklesu nezamestnanosti nenastal pokles ich odbornej reputácie

Nech sa čitateľovi môjho príspevku nezdá čudné, že začínam poučovaním, ale inak sa vec nedá vysvetliť.


Zákon 461/2003 o sociálnom poistení ( a nielen tento zákon) používa pojem „mať nárok na dávku“ a „mať nárok na výplatu dávky“
Nárok na dávku vzniká splnením podmienok  nároku na dávku, v starobných dôchodkoch ide o získanie požadovaného obdobia dôchodkového poistenia a dovŕšenie dôchodkového veku. Ale to ešte neznamená, že vznikom nároku na starobný dôchodok trvá nepretržite nárok na výplatu starobného dôchodku.


Napríklad poistenec nepožiada o priznanie nároku, ale nárok mu napriek tomu trvá. Iný príklad, poistenec môže zastaviť výplatu dávky na isté obdobie s cieľom získať dodatočné zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok.
V nedávnej minulosti sa obmedzil nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku počas trvania dôchodkového poistenia, teda vykonávania zárobkovej činnosti zakladajúcej povinné dôchodkové poistenie.
Ale vo všetkých uvedených príkladoch nárok na dôchodok v období jeho nevyplácania nezanikol. Prečo?


Lebo Slovenská republika je podľa článku 1 svojej ústavy právny štát. Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu je aj princíp právnej istoty a Ústavný súd vo svojej judikatúre viackrát zdôraznil, že k princípu právnej istoty neodmysliteľne patrí aj ochrana legálne nadobudnutých práv (napr. I. ÚS 30/99).
Aplikácia tohto princípu na vzniknuté nároky na starobné dôchodky vylučuje ich odňatie akoukoľvek zákonnou normou.


Je pochopiteľné, že v období rastu nezamestnanosti sa parlamentné politické strany snažia predkladať návrhy na jeho zastavenie. A tak je v pripomienkovom konaní návrh skupiny poslancov KDH na novelu zákona 461/2003 o sociálnom poistení, ktorých úmyslom je uvoľniť pracovné miesta vo verejnom sektore obmedzením práce poberateľov starobných dôchodkov. Ídea to nie je nová ale jej realizácia má isté problémy, ktoré predkladatelia návrhu prehliadli a celý návrh sa javí ako naivný .
 

Podstatou návrhu je obmedzenie ktoré osobám dôchodkovo poisteným z povinného dôchodkového poistenia zamestnancov v štátnej správe a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme
1. vylučuje nárok na starobný dôchodok
2. odníma nárok na výplatu starobného dôchodok osobám, ktorým bol priznaný pred účinnosťou navrhovanej novely
Tu ide o nepochopiteľné pochybenie zo strany predkladateľov, medzi ktorými sú právnici, pretože mali v úmysle dosiahnuť podobný efekt ako pri predčasných starobných dôchodkoch a postaviť osoby, ktoré splnili podmienky nároku na starobný dôchodok pred voľbu - zárobok alebo dôchodok- .
Cieľ je možné dosiahnuť výlučne obmedzením nároku na výplatu starobného dôchodku, v predloženom znení je návrh v kolízii s článkom 1 Ústavy SR.


Tým ale problémy s novelou nekončia, pretože návrh môže byť aj v kolízii s antidiskriminačným zákonom, ktorým je zakázaná diskriminácia podľa veku. Obmedziť nárok na výplatu starobného dôchodku z dôvodu zárobkovej činnosti je totiž možné posudzovať aj ako diskrimináciu na základe veku poistenca. Môžete povedať, že ak to nebolo namietané pri predčasných starobných dôchodkoch tak to isté bude platí aj pri starobných dôchodkoch. Lenže nik to na Ústavnom súde nenamietal..................


Keby si autori návrhu dali väčšiu prácu s preskúmaním možností na riešenie problému zamestnanosti dôchodcov vo verejnom sektore tak by zistili, že samotný antidiskriminačný zákon pripúšťa rozdielne zaobchádzanie v prístupe k zamestnaniu ak ide o osoby určitej vekovej kategórie a miesto obmedzovania nároku na starobný dôchodok by sa vydali na cestu obmedzovania výkonu štátnej služby vekom a podobné opatrenie urobili aj pri výkone prác vo verejnom záujme. Rovnako Ústava SR v článku 35 umožňuje zákonom obmedziť výkon určitých povolaní vekom.


Navrhnutou novelou sa nezamestnanosť nedá riešiť, radšej by ju predkladatelia z KDH mali stiahnuť z legislatívneho procesu aby miesto poklesu nezamestnanosti nenastal pokles ich odbornej reputácie.
 

Pridať komentár

Feedback