Prípady mediátora: riešenie sporu medzi prenajímateľom a neplatičmi nájomného

Pán Gabriel prenajímal menším firmám byt v prízemí v širšom centre Bratislavy. Mal s nimi rôzne skúsenosti, ale v zásade sa mu podarilo s majiteľmi vždy dohodnúť a nájomné vzťahy s nimi mával dlhodobé a obojstranne výhodné – firmy mali vyhovujúce sídlo v dobrej lokalite a za prijateľnú cenu a pán Gabriel si tak prilepšoval k dôchodku. Problém nastal vtedy, keď sa jedna obchodná firma, ktorá mala priestory pána Gabriela práve v prenájme, náhle odsťahovala,  pretože potrebovala rozšíriť prevádzkové priestory. Táto firma nikdy neplatila úplne pravidelne, platby zvykli meškať, ale nakoniec vždy zaplatili. Až na posledné tri mesiace. S pánom Gabrielom o tom dokonca spísali dohodu so splátkovým kalendárom, ale ani po dvoch rokoch svoj záväzok nedodržali. Pán Gabriel sa v tomto období staral o svojho ťažko chorého otca a mal iné starosti, než naháňať svojich dlžníkov. Dlh vo výške  takmer 2500 eur ho však mrzel, najmä keď starostlivosť o otca vyžadovala aj zvýšené výdavky. Pána Gabriela spočiatku mrzelo a neskôr aj tak trochu hnevalo mlčanie, ktoré zavládlo keď firma odišla - nikto sa mu už neozval. Pán Gabriel preto začal rozmýšľať o súde alebo odpredaji svojej pohľadávky firme, ktorá sa venuje vymáhaniu dlhov. Tieto krajné riešenia sa mu však nepáčili – súd aj vymáhačstvo sú spojené s mnohými nepríjemnosťami a nie každý si nimi chce prejsť, keď je jeho záujmom, aby sa spor nevyostroval, ale naopak vyriešil. A samozrejme, súd ani vymáhačstvo nezaručujú, že veriteľ sa dostane k peniazom, ktoré by zodpovedali skutočnej výške dlhu. Vtedy sa pán Gabriel dopočul o mediácii ako alternatívnej možnosti riešenia tohto sporu. Postup bol potom už v podstate veľmi jednoduchý. Mediátor pána Gabriela vypočul, uistil sa o základných faktoch a kontaktoval dlhujúcu firmu, kde  na mieste konateľov už figurovali, až na jednu výnimku, úplne iní  ľudia. Na pozvánku k mediátorovi odpovedali a dlh uznali. Keďže mediáciu ako spôsob riešenia sporov nepoznali, nešlo im do hlavy, prečo by mali začať kvôli dlhu proces mediácie a taktiež nechápali, prečo by sa nemohli stretnúť priamo s pánom Gabrielom u nich vo firme. A chvíľu im aj trvalo, kým si ujasnili, že mediátor pána Gabriela nezastupuje a nevystupuje v jeho mene a že práve mediačné centrum zabezpečuje neutrálny a bezpečný priestor, aby sa mohli otvorene porozprávať na rovnakej úrovni. Mediátor im vysvetlil, že bude pomáhať obom stranám vypočuť sa a objasniť si, čo sa stalo a aké sú možnosti na oboch stranách. Na mediačnom stretnutí si najprv vyjasnili, ako sa mohlo stať, že ubehli 2 roky od termínu, kedy sa malo nájomné doplatiť. Firma aj pán Gabriel uznali, že mohli a mali vo veci konať už skôr, uznali si vzájomne, že to nemuselo byť na oboch stranách také jednoduché, ako sa druhej strane zdalo. Ďalšou otázkou bolo, ako sa vysporiadať s limitovanými finančnými možnosťami firmy za súčasnej situácie. Keďže diskusia bola vedená mediátorom tak, aby strany neuviazli vo vzájomných výčitkách a obvineniach, ale zamerali sa na riešenie problému, pánovi Gabrielovi a firme sa podarilo zhodnúť na akceptovateľnej sume. Zástupcovia firmy sa pánovi Gabrielovi ospravedlnili, čo tiež prispelo k úľave a k tomu, aby sa obe strany mohli so situáciou vyrovnať a záležitosť uzavrieť. Spokojný bol nielen pán Gabriel, ktorý nakoniec predsa získal stále zaujímavú časť z dlhovanej sumy, ale aj firma, ktorá sa vyhla doťahovačkám na súde, ktoré by mohli relatívne malú firmu neúmerne časovo a finančne zaťažiť, ak nie položiť. Dôležité je pripomenúť, že celé to trvalo necelé dva mesiace. To je čas, ktorý je neporovnateľný s dĺžkou súdneho konania.

Aké sú vaše skúsenosti s podobnými spormi a ako ste ich riešili?
 
Poznámka: mená, životné situácie, profesijné zameranie ako aj oblasť pôsobenia klientov sú pozmenené v záujme zachovania dôvernosti.
 

Pridať komentár

Feedback