Prípady mediátora: riešenie sporu – „bossing“ na pracovisku

Pracovné prostredie je často naším „druhým domovom“, v ktorom trávime veľa času. Či si to priznáme alebo nie, vzťahy so spolupracovníkmi veľmi často priamo vplývajú na našu psychiku a chuť pracovať. Pokiaľ sú plné konfliktov a napätia, pravdepodobne v tomto prostredí dlho nevydržíme, prípadne sa dôsledky prejavia na našom súkromnom živote, alebo dokonca aj na zdraví. Uvedomuje si to takmer každý, kto  manažuje čo i len minitím zložený z niekoľkých členov. Rieši sa to rôzne, často svojpomocne a ak vznikne nejaký konflikt alebo spor, najjednoduchším riešením býva výmena toho, kto konflikt spôsobil alebo zapríčinil. Čo však, keď je tých ľudí viac a nie je jednoduché prísť na to čo, alebo kto „otravuje“ atmosféru a prečo sa od istého momentu zníži výkonnosť takmer všetkých zúčastnených?

S takýmto problémom nás oslovila šéfka účtovného oddelenia väčšej firmy. Už dlhšiu dobu pozorovala, že sa zvyšuje chybovosť v práci jej podriadených a že sa jej na oddelení množia spory, konflikty a hádky, ktoré znižujú akcieschopnosť jej ľudí. Vedenie firmy dokonca pristúpilo k vážnemu varovnému signálu: pokiaľ sa situácia nezmení, bude oddelenie zrušené a postavené celé nanovo. Šéfku to vyburcovalo k akcii a začala problém riešiť. Všimla si totiž,  že atmosféra na oddelení sa začala negatívne meniť nejaký čas potom, ako prijala novú nádejnú posilu, pani Vieru.
Pani Viera  dlhé roky robila účtovníctvo pre firmy ako živnostníčka. V období krízy viacero jej dlhoročných  malých klientov neprežilo zlú ekonomickú situáciu, čo malo vplyv aj na jej biznis a bola nútená hľadať si prácu sama.  Šéfka účtovného oddelenia pani Vieru prijala, hoci konkrétne miesto nebola jej špecializácia. Odborné vstupné testy však urobila veľmi úspešne – vysoko nad požadovanú úroveň. Pani Viera sa  na pohovor starostlivo pripravila a bola mimoriadne namotivovaná. Po nástupe sa snažila, ako najlepšie vedela, veľmi ústretovo pristupovala ku kolegyniam, ktoré ju mali zaúčať, ale od prvého dňa akoby sa jej smola lepila na päty. Robila chyby, v súvislosti s jej prácou boli vždy nedorozumenia a kolegyne, najmä šéfkyna zástupkyňa, akoby pozerali na Vieru cez prsty. Nebola im jej prítomnosť vítaná, nevolali ju ani na spoločné obedy. Pani Viere nezáujem kolegýň o spoločné obedy nevadil, bola vegetariánka a obedy si nosila v krabičke, situácia jej však nebola príjemná, pretože bola zvyknutá na oveľa vyšší objem práce, vedela byť veľmi efektívna a tu sa akosi nevedela „rozbehnúť“. Jedna vec bola určite iná ako bola zvyknutá – v  terajšej práci  totiž závisela aj na informáciách od kolegýň a tie, podľa všetkého, z nejakého dôvodu Viere informácie neposkytovali, pokiaľ si ich sama nevypýtala.  Pre všetkých zúčastnených bolo spočiatku veľmi ťažké spozorovať a uvedomiť si, že výkonnosť klesá kvôli začínajúcemu „bossingu“ novej kolegyne. Až keď šéfku oddelenia napadla spásonosná myšlienka poradiť sa s mediátorom, situácia sa začala otáčať pozitívnym smerom.
Mediátor navrhol, aby sa mohol dôverne porozprávať s pani Vierou a potom s minimálne 2-3 ďalšími kolegyňami pani Viery o situácii v práci, o tom ako sa na pracovisku cítia, čo by chceli zlepšiť a postupne otvoril aj problém s pani Vierou. Otvoreným a diskrétnym prístupom si získal dôveru zamestnankýň, ktoré postupne tiež priznali, že s atmosférou na oddelení nie sú spokojné a že by si želali úplne iné vzťahy, pretože pracovisko plné sporov, ktoré sa namiesto riešenia iba stupňujú, nikomu nevyhovuje. Hlavným kritikom pani Viery sa potvrdila byť zástupkyňa šéfky a to, čo na začiatku vyzeralo ako sled nedorozumení, sa postupne ukázalo byť cieleným spochybňovaním práce pani Viery a  drobné „naschvály“, ktoré sústavne narúšali výsledky jej práce, mali za dôsledok, že postupne aj ostatne účtovníčky začali vnímať Vieru ako nespoľahlivú a nekompetentnú. Práve takéto správanie voči podriadenej sa nazýva „bossing“. Po rozhovore s mediátorom si kolegyne uvedomili, že boli vtiahnuté do „hry“ a že ich vnímanie pani Viery a nedôvera voči nej boli od začiatku pod vplyvom negatívneho obrazu, ktorý okolo nej začala vytvárať šéfkyna zástupkyňa. Boli zaskočené a neskôr ochotné spolupracovat, aby pani Viere pomohli.
Na odporúčanie mediátora jedna z kolegýň, ktorá sama prežívala ťažkú životnú situáciu vrátane zdravotných problémov a túžila, aby sa vzťahy na pracovisku upokojili, si na káve, mimo práce, so zástupkyňou šéfky – s  ktorou boli veľmi dobré kamarátky – porozprávala a výsledkom bola priateľská prosba, aby zástupkyňa s kritikou prestala. Pomohol apel na dobré vzťahy a obavy, že priateľka by kvôli neriešeným a stupňujúcim sa sporom, napätiu a zlej atmosfére zo zdravotných dôvodov z oddelenia odišla. Účtovníčky, ktoré prešli rozhovormi s mediátorom začali „pozitívnu kampaň“ voči Viere, ktorá postupne tiež znovuobjavila stratené sebavedomie a stala sa efektívnym článkom oddelenia. Zástupkyňa šéfky sa po čase svojej kolegyni-priateľke zdôverila, že si myslela, že motivovaná Viera, o ktorej sa toľko pred jej prijatím hovorilo, by mohla niekoho z oddelenia postupne vytlačiť. Obavy tohto druhu sa nepotvrdili, ale paradoxne priateľka kriticky naladenej zástupkyne šéfky musela časom kvôli zdravotným problémom nakoniec predsa len z práce odisť na dlhšiu PN. Oddelenie vďaka motivovanej a tentoraz už skutočne efektívnej Viere zvládlo preklenúť obdobie bez jedného člena a bez pomoci zvonku (vedenie firmy si všimlo a ocenilo úsporu nákladov, čo dali najavo šéfke oddelenia). Priateľka zástupkyne šéfky sa tak mohla po roku postupne pripojiť k svojmu starému tímu, v ktorom panovali oveľa solidárnejšie a úprimnejšie priateľské vzťahy. Rozhovory s mediátorom, jeho cenné rady v kombinácii s troškou šťastia a neštandardným mediačným postupom takto situáciu nielen otočili pozitívnym smerom, ale pomohli  vzťahy utužiť a výkonnosť oddelenia rapídne zvýšiť.
 
Poznámka: mená, profesijné zameranie ako aj oblasť pôsobenia klientov sú pozmenené v záujme zachovania dôvernosti.
 
 

Pridať komentár

Feedback