Obkľúčenosť moja každodenná?

Som deväť mesiacov ministrom životného prostredia, z čoho som šesť mesiacov viedol rezort v celoeurópskom meradle. Nie je témou môjho blogu hodnotenie našej úspešnosti v rámci predsedníctva, tomu sa budem venovať v najbližších dňoch a v inom priestore. Zároveň sa musím priznať, a nie je to verejným tajomstvom, že moja „environmentálna dráha“ je 9 mesačná. Prišiel som z úplne iného odborného prostredia. Ale tak isto musím povedať, že ma oslovila, som v nej spokojný a beriem to ako obrovskú výzvu. Aj vďaka ľuďom, kolegom, odborníkom, od ktorých sa môžem veľa učiť, a ktorí mi veľa pomáhajú. Odborne, meritórne.

Rád by som sa dotkol témy mojej údajnej obkľúčenosti. Áno, cítim sa byť obkľúčený. Ale v úplne iných témach a v úplne iných dimenziách, ako si to niektorí politici – aktivisti, aktivisti - politici vysvetľujú. Som obkľúčený v prvom rade očakávaniami občanov. Nie sú malé. Vo Vrakuni odo mňa očakávajú, že vyriešim ak nie hneď, tak rýchlo problém dnes 50 ročnej skládky toxického odpadu, ktorá im doslova otrávila život v tejto mestskej časti. To, čo ma v tomto prípade neobkľučuje je fakt, že tému si osvojili lokálni politici, ktorí „o toxicite pôdy a vody vo Vrakuni vedia už 20 rokov“. Ale to im nebránilo vydávať povolenia na stavby nových rodinných domov a vyhĺbenie studní. To čo môžem urobiť, som za 9 mesiacov urobil. Prebral som bremeno likvidácie tejto skládky. Konám ako rýchlo môžem.

Obkľučuje ma téma prieskumných vrtov v Smilne. Niektorí občania chcú, aby som odtiaľ vyhnal spoločnosť, ktorá dostala tzv. vodičský preukaz na prieskumné vrty v zmysle vtedy platných zákonov pred viac ako desiatimi rokmi. Necítim sa byť preto obkľúčený vybičovávanými emóciami až z najvyšších miest. Nemôžem konať nezákonne, nedá sa povolenie len tak zrušiť, ale to, čo som v tejto chvíli urobiť mohol sú štyri veci, ktoré som aj urobil: hĺbkovú kontrolu v spoločnosti, zákonnú úpravu, aby nové prieskumné vrty boli posudzované podľa prísnejších pravidiel, spracoval som s kolegami súbor vecných, odborných argumentov, prečo nedochádza k ohrozovaniu podzemných vôd v tejto oblasti. Tak isto ako na tisícoch prieskumných vrtov, ktoré sa na Slovensku realizovali a realizujú.  A po štvrté som rokoval so spoločnosťou, ktorá realizuje prieskumné vrty, aby išli v posudzovaní vplyvov nad rámec zákonných predpisov. Stretávam sa a budem sa stretávať so všetkými, ktorí chcú o tejto téme vecne, odborne a korektne rokovať. Vybičované emócie, často bez reálneho základu sa ťažko tlmia.

A do tretice ma obkľučuje téma čistejšie vzduchu, čistejších vôd a zdravšieho životného prostredia. Ale neobkľučuje ma fakt, že z tejto témy, aj v kontexte „Národného parku Podunajsko“ sa stáva kampaňová téma pred blížiacimi sa voľbami do VÚC. Ani v tomto konkrétnom prípade, ani v prípade žiadnych, prípadných ďalších ľúbivých environmentálnych tém bez vecnej a odbornej diskusie sa necítim byť obkľúčený. Ani od ľudí, ktorí mali reálnu možnosť to riešiť v parlamente, a vtedy to neurobili.
               
Najväčším obkľúčením pre mňa je fakt, aké kroky urobím smerom k občanom Slovenska, aby sme zmenili deklaratívnu polohu potreby ochrany životného prostredia na uvedomelý, každodenný postoj. 

Tento článok sa vám nepáči.

Pridať komentár

Feedback