Tabuľka hrôzy a budúcnosť Slovenska

Zatiaľ čo sa koalícia dohaduje na reforme odvodov, ktorá v tejto podobe určite patrí do kategórie povinných cvikov, nie rast dynamizujúcich riešení, Slovensko sa ďalej rozdeľuje na dva ekonomicky úplne odlišné svety a niektoré regióny sa stávajú prakticky ekonomickými čiernymi dierami

Tabuľka je zostavená priamo z ukazovareľov zverejnených ŠÚSR a ÚPSVaR, respektíve mnou prepočítaných údajov z tých istých zdrojov. Ako východiskový ukazovateľ som použil mieru nezamestnanosti, vypočítanú z celkového počtu nezamestnaných k 31. decembru 2009. Z dôvodu zachovania konzistencie a momentálnej dostupnosti som aj v ďalších  ukazovateľoch použil údaje, zaznamenané práve k uvedenému dátumu. Ako objekty porovnávania som vybral po päť okresov z opačného konca rebríčka miery nezamestnanosti. V posledných dvoch riadkoch uvádzam hodnoty za Bratislavu (ako celok) a za jednu z obcí vo východnej časti Slovenska, ktorú tu nechcem menovať. 

O čom sú čísla 

Už samotná miera nezamestnanosti  na úrovni okresov (stĺpec 2) dostatočne preukazuje delenie Slovenska na dve časti. Úplne plasticky znázorňuje uvedenýjav mapka http://moje.hnonline.sk/node/6347, z ktorej je úplne zrejmé územné rozloženie relatívnej prosperity a formujúca sa deliaca čiara biedy.

Hlbší pohľad do vnútra okresov však už poskytuje naozaj desivý obraz, čo dokumentujú aj údaje za jednu z obcí s takmer desať násobne vyššími hodnotami (v záujme presnosti som v prípade obce použil údaj z roku 2001 - odhad za rok 2009 je ešte negatívnejší) ako majú okresy z druhej najlepšej päťky.

V stĺpci 3 sú hodnoty, vykazujúce percento úchádzačov, ktorí boli bez zamestnania už pred krízou.

Miera nezamestnanosti sa štandardne využíva ako jeden z významných ukazovateľov ekonomického rozvoja aj životnej úrovne obyvateľov územia. Ak pôjdeme v prepočtoch ďalej, získame ukazovatele, ktoré zohľadňujú aj mieru ekonomickej aktivity, vekovú štruktúru (nezaopatrené deti, atď...) aj veľkosť príjmu. O tom je stĺpec 4, ktorý uvádza počet osôb, pripadajúcich na jedného zamestnaného (vrátane jeho samotného) a stĺpec 5 s údajmi o príjme zo zamestnania, pripadajúcom na jednu osobu (počítané z priemernej mzdy okresov).

Dva z aspektov demografického vývoja "počet živonarodených detí na 1000 obyvateľov" (tiež za rok 2009) a "saldo sťahovania na 1000 obyvateľov" (súčet rokov 2001 až 2009) sú obsahom stĺpcov 6 a 7.

Čo hovoria čísla dnes a čo to znamená pre budúcnosť

Niektoré, v tabuľke uvedné čísla z viacerých dôvodov nemôžu celkom presne vystihovať skutočnosť.. Časť obyvateľov menej rozvinutých regiónov si vylepšuje príjem príležitostnou prácou bez zmluvy. Časť z nich pracuje mimo, v okresoch s vyššou priemrnou mzdou. Čisté príjmy mnohých rodín sú dopĺňané rôznymi sociálnymi dávkami a príspevkami. Samotný fenomén "priemeru" má tiež svoje problémy, atď.

Čísla v tabuľke poskytujú mnoho námetov na zamyslenie a riešenie v rôznych oblastiach. Ja na základe samotných čísel a poznatkov z rozhovorov s obyvateľmi v rôznych častiach Slovenska musím konštatovať, že stav je už kritický. Že obcí s podobnými parametrami je v niektorých častiach Slovenska naozaj veľa. Ak ich je v niektorom okese niekoľko, odráža sa to už aj na štatistikách za celý okres.

Ak ležia neďaleko seba, vytvárajú súvislé územie, ktoré rýchlo stráca podmienky pre  štandardný každodenný život, kde už aj nehnuteľnosti stratili svoju hodnotu. Obyvatelia sa za leprími podmienkami sťahujú preč, do iných častí okresu, ale aj mimo okres, čo sa prejavuje aj na postupnom vyľudňovaní niektorých obcí v ich susedstve a na salde migrácie jednotlivých okresov. Takéto obce a územia sa z ekonomického hľadiska menia na "čierne diery" v zmysle kozmickej terminológie. Finančné prostriedky a pridaná hodnota prúdia prakticky len jednosmerne.

Zhoršovanie tohto negatívneho stavu sa v dôsledku populačného vývoja takýchto obcí navyše zrýchľuje a územne rozširuje. Ak by počet obyvateľov Slovenska od roku 1991 do roka 2009 rástol rovnakým tempom ako v tabuľke charakterizovanej obci, bolo by nás už viac ako 9,1 milóna.

Ekonomika v takomto území v podstate už nemá najmenšiu šancu na rozvoj. Žiadny zahraničný ani domáci investor tu nemá dôvod za štandardných podmienok investovať, keďže v súčasnosti v obci namá 89,6 %  z nezamestnaných vyššie vzdelanie ako základné a 60,6 % je bez práce dlhšie ako dva roky. Kúpyschopnosť obyvateľstva, ako celku, je vzhľadom na nízke príjmy na osobu taká nízka, že okrem základných životných potrieb nemôže generovať takmer žiadny dopyt po ďalších tovaroch a službách. To , samozrejme, nemôže generovať tvorbu pracovných miest. Až sa tak dostali do bludnom kruhu, z ktorého sa sami v žiadnom prípade nemôžu dostať. Čierne diery sa tak premenia na "biele miesta" na ekonomickej mape Slovenska.

V dôsledku jednostrannej hospodárskej politiky, z ktorej napriek viac násobnému prekrytiu každého metra štvorcového územia všemožnými stratégiami http://moje.hnonline.sk/node/5972 ,  dokázala profitovať len časť Slovenska, pomýlenej sociálnej politiky a nyvydarených pokusov v mnohých ďalších oblastiach (školstvo, výskum,...) doterajších vlád je polovica Slovenska "odsúdená" na celkovo menej kvalitný život a časť (celé okresy) na živorenie. K potvrdeniu uvedených záverov by bolo možné vybrať ďalšie a ďalšie ukazovatele.

Najhošie na celej veci však je, že ani tá časť Slovenska, ktorá je dnes na tom podstatne lepšie, nemôže v budúcnosti počítať s nerušeným pozitívnym vývojom. Situácia ju cez niekoľko kanálov (verejné výdavky, prehusťovanie obyvateľstva a dopravy v sídlach koncentrácie ekonomiky - stačí sa pozrieť na dopravnú situáciu v Bratislave, atď.) s absolútnou istotou dobehne.

Šancou môžu byť jedine rýchle a účinné kroky vlády a parlamentu. V podstate je už dávno po dvanástej, ale v tomto prípade by "sa čas dal ešte vrátiť". Najviac sa čudujem obyvateľom takto trpiacich regiónov, že ešte nevykonsli veľmi rázne kroky. Štát ich totiž svojou nečinnosťou evidentne nepriamo poškodzuje.      

Okres/   

 /Obec

Miera nezamest. (%)

Nezamest.

pred krízou (%)

Počet

živených

Príjem

na     1 osobu (eur)

Počet

živonarod.

Saldo

sťahovania

1

2

3

4

5

6

7

R. Sobota

36,34 %

19,81

  3,43

168,-

12,4

-12,0

Revúca

36,14 %

17,78

  3,12

189,-

13,6

-16,2

Rožňava

29,80

12,58

  2,98

224,-

11,7

    5,5

Kežmarok

28,66

12,67

  3,30

177,-

19,2

    1,8

Sabinov

26,69

10,33

  3,44

172,-

17,2

  -7,5

Trenčín

  7,77

  0,58

  2,14

355,-

  9,7

  15,5

Trnava

  7,11

  0,46

  2,01

428,-

  9,7

  15,0

Galanta

  7,07

  0,48

  2,18

312,-

  9,5

  36,4

Pezinok

  6,02

  0,41

  2,03

332,-

12,0

  79,0

Senec

  5,39

  0,29

  2,39

330,-

13,1

199,0

Bratislava

  3,83

  0,26

  1,81

655,-

11,7

  28,5

Obec vo včS

68,96(!)

 

16,67

  35,-

34,9

 

Komentáre

Obrázok používateľa Sophia Múdra

No, niečo podobné je aj v Nemecku, bývalá DDR je na tom rovnako,
ľudia odtiaľ utekajú za prácou, najprv utekali do Západného Nemecka,
ale teraz už utekajú za prácou svorne so západnými Nemcami do celého sveta !!!

Kto a čo je tomu na príčine ?

No ja by som tipovala, že

Globalizovaná "demokratická" HRôZOVLÁDA
UFO-mafie
a ňou "vyvolených" správcov jej pozemského majetku-

NENADERTÁLCOV- mentálnych POLO-OPÍC, riadiacich sa

zákonmi džungle:

PREĽSTIŤ, UKORISTIŤ, ZOŽRAŤ !!!!!

Obrázok používateľa Laco Vozárik

Pozdravujem Vás, milá Sophia.
Chcem sa Vás opýtať, či ste ešte priaznivcom nepodmieneného základného príjmu (ospravedlňujem sa, ak som nejako skomolil názov) a či o tomto nástroji napíšete článok.
Osobne mám, vzhľadom na absolútne prevládajúce genetiské nastavenie ľudstva nemalé pochybnosti. Možno zbytočne.

Obrázok používateľa Sophia Múdra

Zdravím, pán Vozárik !

Nuž čo sa týka ZOP-základného občianskeho príjmu-
myslím si,
že to bude raz úplna samozrejmosť a samozrejme,
že som touto ideou nadšená,
ale
ako pred-stupeň ZOP by sa mi momentálne pozdával lepšie
Sulíkov OB-odvodový bonus.
Keď som prvý krát o tom čítala článok, resp.interview
s nemeckým protagonistom
tejto idey- Götzom Wernerom, zakladateľom reťazca "dm"
drogérií,
a tiež stúpencom antroposofie,
bolo mi hneď jasné, že to je superná ídea, ktorá zodpovedá duchu času a síce z viacerých aspektov.

Ja viem, že som mala o tom už dávno napísať článok,
lenže....
ja som ten najlepší príklad pre teóriu antroposofistov,
ktorí hovoria,
že
človek robí najlepšie vtedy veci, keď nemusí, ale chce.

Čo som tu ja už povypisovala, to by už bolo na jednu knihu,
a len preto, že to nemusím, ale sa mi chce.A možno práve preto sa mi chce, že nemusím !

Už len ten pocit, že mala by som niečo napísať, keď už len
moje podvedomie zavetrí nejakú povinnosť, hneď ma prejde
chuť to spraviť.

Ale, premôžem sa, bude to koncert na Vaše želanie,
ak si prajete.
A myslím, že väčšinou budem interpretovať názory G.Wernera, s ktorými sa stotožňujem,
ale samozrejme,
hodím tam aj nejaké svoje "vylepšenia".

Aby to nebolo "too much to read", dám to na pokračovanie,
len neviem či začnem ešte tento týždeň,
alebo až na budúci.

Feedback