"Stačí" 60 Honeywellov, aby sme nezamestnanosť znížili o 1 %

O jeden percentuálny bod by sa u nás znížila miera nezamestnanosti, keby na Slovensku umiestnili zahraničné spoločnosti ďalších 59 investičných projektov kalibru ako Honeywellu. Ak by všetky prišli na východ Slovenska, zamestnali by jedného zo šiestich tamojších nezamestnaných a štátny rozpočet by to vyšlo na asi 1,14 miliardy Eur.

Rozhodujúcim činiteľom rastu našej ekonomiky v posledných desiatich rokoch sú jednoznačne nové produkčné kapacity, ktoré každý rok na našom území spúšťajú zahraničné spoločnosti. V súvislosti s uvedenou skutočnosťou sa v spoločnosti vynorili mnohé otázky.

Snaha o pritiahnutie nových zahraničných investícií je sama o sebe veľmi správna vec. Avšak skutočnosť, že orientácia na získavanie zahraničných investorov sa jednoznačne podľa všetkých znakov  znova javí ako jediná v reálne realizovaná rozvojová stratégia, osobne považujem za závažný problém. A to hneď z niekoľkých dôvodov. O viacerých z nich, týkajúcich sa hlavne ďalšieho neželaného posilňovania závislosti na vonkajších faktoroch, ktoré nedokážeme vlastnou vôľou ovplyvniť, som už písal v iných príspevkoch.

Tu by som chcel upozorniť na skutočnosť, že táto stratégia v dnešnej situácii už nemôže vyriešiť najpálčivejší problém našej ekonomiky, ktorým je neprijateľne vysoká miera nezamestnanosti. Dôvodov je znova niekoľko. Teraz uvediem tie najlapidárnejšie.

V decembri 2004 sme evidovali celkom 383,2 tisíc nezamestnaných, čo bolo ešte o niečo menej ako 392,5 tisíc v marci 2011.O zníženie na historické minimum v počte 222,3 tisíc nezamestnaných v máji 2008 sa zaslúžili hlavne nové investície v automobilovom a elektrotechnickom priemysle, ktoré v uvedenom období spustili výrobu a tiež skutočnosť, že podľa údajov ŠÚSR medzitým vycestovalo do zahraničia za prácou ďalších 73,6 tisíc našich občanov. S príchodom ďalších nových automobiliek a výrobcov elektroniky  a následnou „inváziou“ subdodávateľov dnes už nemôžeme počítať. Minimálne preto, že existujúce závody v Európe majú rezervy  v produkčnej kapacite na niekoľko rokov nárastu dopytu.

Situáciu v oblasti prílevu zahraničných investícií jasne dokumentuje aj prípad americkej spoločnosti Honeywell, ktorej predstavitelia potvrdili, že v roku 2012 začne s produkciou turbodúchadiel a vytvorí vo svojom prešovskom závode 446 pracovných miest. Jednoduchým delením nám tak vychádza, že na zníženie miery nezamestnanosti o jediný percentuálny bod potrebujeme ďalších 59 investorov podobného kalibru. Ak by sme chceli týmto spôsobom dostať mieru nezamestnanosti aspoň na úroveň spred krízy, potrebovali by sme takýchto investícií 299. Ak pripustíme multiplikačný efekt takýchto investícií v podobe pritiahnutie ich subdodávateľov a vytvorenia rovnakého počtu pracovných miest, klesne toto číslo na polovicu. Aj tak to však znamená, že by sme v nasledujúcich troch rokoch museli v najbližších troch rokoch počuť každý týždeň správu o príchode nového investora. Môže v nás v nás doterajšia skúsenosť vzbudzovať takéto nádeje?

Uvedených 59 investícií spolu s Honeywellom by v prípade ich umiestnenia len vo východnej časti Slovenska zamestnalo jedného zo šiestich tamojších nezamestnaných. Ak by sme chceli týmto spôsobom znížiť počet tamojších nezamestnaných aspoň o polovicu a znova započítali už vyššie uvedený multiplikačný efekt, potrebovali by sme 87 investorov a 3,3 miliardy Eur na investičné stimuly.

Prakticky takto neprekonateľným problémom je skutočnosť, že do viacerých okresov vo východnej polovici Slovenska podobný investor nepríde, a to ani náhodou. Nájsť totiž niekoľko stovák kvalifikovaných pracovníkov je totiž nerealizovateľná úloha. Podiel nezamestnaných, ktorí nemali prácu už pred prepuknutím krízy dnes vo viacerých okresoch presahuje 30 %, pričom sú aj okresy s číslami nad 40 %. Aj samotný príklad Honeywellu je toho jasným dôkazom. Vláda bola v záujme jeho umiestnenia na Slovensku a v jeho východnej časti v súťaži s Poľskom nútená priklepnúť maximálne možnú mieru stimulácie. A to ide o investíciu v Prešove, treťom najväčšom meste Slovenska, čím sa jedno z krajských miest dostalo v tomto prípade na úroveň „hladovej doliny“ (podľa príkladu z HNClubu).

Riešenie problému nezamestnanosti vo východnej polovici Slovenska vyžaduje špecifickú stratégiu so širším portfóliom nástrojov. S týmto problémom nám nikto spoza hraníc nepomôže. Je to iba na nás.

V žiadnom prípade netvrdím, že takáto stratégia nie je nutná. Je. Už v strednodobom horizonte sú takéto investície pre štát a daňových poplatníkov efektívne. Tvrdím však, že nemôže byť prakticky jediná. Jednoducho nestačí.

Komentáre

Obrázok používateľa Laco Vozárik

Pán Vasky.
Naozaj by ste už mohli prestať so selektívnym čítaním a začať "čítať s porozumením".
Ale nevadí, je to Vaša vec. Zvykol, že sa bez ohľadu na všetko ostatné chytíte jedinej vety či slova a spustíte svoj mlynček. Že na konkrétne otázky zásadne neodpovedáte.
Ale aj to je Vaša vec. Zrejme na blogu nie ste preto, aby ste naozaj diskutovali.
Jedno mi však akosi naozaj nejde pod kožu. Naozaj netrvám na tom, aby ste súhlasili s mojimi názormi, ale Vaše prívlastky a mená naozaj nepatria do takejto diskusie.
Ja s Vami tiež vo všeličom nesúhlasím. Myslím si, že porovnávate neporovnateľné a že svet je dnes už kdesi inde.
A napriek tomu Vás nevolám menom Šípková Ruženka.
Len tak, pre tú srandu, mohli by ste popísať, v čom všetkom sa zhoduje alebo aspoň podobá situácia Nemecka, svetovej ekonomiky a postojov ľudí tesne po 2. sv. vojne a situácia Slovenska, svetovej ekonomiky a postojov ľudí dnes?
Urobte to, prosím,v záujme mojom a iných menej chápavých v tomto priestore.
Ďakujem,
Ladislav Vozárik

Feedback