Podnikateľské myslenie a prakticky nulová aktivita doterajšich vlád

Úroveň podnikateľského myslenia / ducha je tým fenoménom, ktorý je rozhodujúci v úspešnosti ekonomického rozvoja krajiny. Uvedomili si to dokonca aj v inštitúciách EÚ. Len u nás zrejme ešte nie dostatočne.

Prístup na úrovni EÚ 

V dokumentoch všetkých relevantných inštitúcií EÚ sú malé a stredné podniky (MSP) považované za chrbtovú kosť európskej ekonomiky. Vytvárajú pracovné miesta pre milióny Európanov a sú základnom ekonomickej inovácie. Konštatujú tiež, že podmienky pre MSP a začínajúce firmy však v EÚ nie sú tak výhodné, ako v USA, a podnikateľská iniciatíva a ochota podstupovať riziká sú aj preto menej vyvinuté.

K tomu Eurobarometer z roku 2002 zistil, že občania EÚ sa stávajú podnikateľmi menej ochotne a viac sa boja rizík ako obyvatelia USA. Keď je už firma založená, jej rast býva tiež pomalší než v USA. Okrem toho sú podmienky pre založenie novej firmy v jednotlivých častiach EÚ značne rozdielne.

Európska komisia definuje „podnikanie (podnikavosť)“ ako „spôsob myslenia a proces potrebný na vytváranie a rozvoj ekonomických aktivít spájaním ochoty niesť riziko, kreativity a/alebo inovatívnosti s rozumným manažmentom, v rámci novej alebo už existujúcej organizácie“.

V januári 2003 EK prijala Zelenú knihu o podnikaní v Európe, ktorá mala stimulovať debatu medzi rozhodovateľmi, podnikateľmi, zástupcami organizácií a expertmi, s cieľom nájsť spôsoby efektívnejšej podpory podnikania v EÚ. Štúdia mala nájsť odpovede na dve základné otázky

1. Ako vytvoriť väčšie množstvo podnikateľov?“

2. Ako zabezpečiť, aby viac firiem rástlo?“

Následne vydala EK akčný plán s názvom „Európska agenda pre podnikanie“. Mal vytvoriť strategický rámec podpory podnikania, ktorého cieľom je podporiť väčšie množstvo ľudí v rozhodnutí začať podnikať a pomôcť im následne uspieť. Komisia zdôraznila, že je potrebná spoločná snaha členských krajín, profesných organizácií, i regionálnych vlád. Preto presadzovala „koordinovaný prístup“.

Pre zlepšenie podnikateľského prostredia navrhla EK konkrétne kroky v piatich strategických oblastiach. Na prvom mieste definovala oblasť „Podnikateľské myslenie“

Členské krajiny sú v záveroch viacerých dokumentov vyzývané, aby podporovali podnikateľského ducha prostredníctvom vzdelávania, tréningu, zlepšenia regulačného rámca, podpory prístupu k informáciám a posilnením dialógu medzi podnikateľmi a rozhodovateľmi.

 

Vnímanie a prístup na našej národnej úrovni 

 

Problematikou podnikateľského prostredia sa zaoberá takmer každý vládny strategický dokument. Ako prvý uvádzame myšlienky z „Minervy“, ktorá bola vypracovaná ako oficiálny dokument vlády - program rozvoja znalostnej ekonomiky na Slovensku z roku 2005.

Je založený na Stratégii konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010. „Cieľom Minervy je vyvíjať aktivity na podporu rozvoja tzv. znalostnej ekonomiky na Slovensku, ktorú považujeme za jedinú cestu ako na Slovensku čo najrýchlejšie dosiahnuť a dlhodobo udržať životnú úroveň typickú pre najvyspelejšie západoeurópske krajiny.“ Hlavné priority v oblasti podnikateľského prostredia sú:

1.  Vysoká vymožiteľnosť práva

2. Verejné inštitúcie ako partner a nie bremeno

3. Efektívny prístup ku kapitálovému trhu  pre všetky podniky

4. Kvalitná fyzická infraštruktúra a služby v sieťových odvetviach

Ako vidieť, o podnikateľskom myslení tu reč nie je.  

Druhým relevantným dokumentom je aktuálny strategický vládny dokument „Národný programe reforiem Slovenskej republiky“. V Prílohe č. 3 „Akčné plány na roky 2008 - 2010“ je uvedené k tejto téme jediná konkrétna úloha v časti „Vzdelávania“ uvedené nasledovná úloha:

„Podpora rozvoja podnikateľských zručností a osvojenie si základných poznatkov o podnikaní a ekonomike na úrovni stredných škôl.“  Termín: 1.september 2009.

 

Z toho vyplývajú m

inimálne tri konkrétne a jeden všeobecný záver:

1. Na rozdiel od inštitúcií EÚ na našej národnej úrovni relevantné inštitúcie (aj mimovládne) kladú dôraz takmer výlučne na „vonkajšie“ prostredie podnikania. „Vnútornému“ nastaveniu samotných podnikateľov a celej spoločnosti venujú veľmi málo pozornosti (prakticky v jedinom opatrení). U nás sa tento prvok javí iba ako podružná záležitosť.

2. Aj to jediné opatrenie sa dostalo na rad po dlhých rokoch.

3. Uvedené opatrenie je svojím účinkom jedno z najbiednejších, aké mohli kompetentní vôbec vymyslieť. A to minimálne z dvoch dôvodov.

Podnikateľské myslenia nie je možné učiť ako zemepis.

Absolventi nastúpia do praxe zasa až o niekoľko rokov.

4. Aj uvedená oblasť je dôkazom zatiaľ všeobecne platného pravidla, že na úrovni EÚ aj Slovenska máme, čo do množstva, strategických aj na sto rokov, o čomjesne hovorí aj  http://moje.hnonline.sk/node/5972.  Napĺňanie cieľov však investovanému času obrovských aparátov a fibabčných zdrojov zďaleka nezorpovedá.

Navyše posledný Eurobarometer na danú tému (výsledky publikované v máji 2010) konštatoval, že Slovensko sa vo všetkých ukazovateľoch pohybuje na chvoste aj tej slabej EÚ a že od roku 2007 sa jeho celkové postavenie ešte zhoršilo.

V tejto situácii by bežný človek predpokladal, že ak v niečom zaostávame, tak by kompetentní mali vyvinúť podstatne väčšie úsilie ako v ostatných krajinách. Opak je pravdou. Vo svetle týchto informácií možno aktivitu doterajších vlád považovať naozaj za prakticky nulovú.

Tí kompetentní asi nepatria medzi tých bežných.

Dôsledkov

nezáujmu doterajších vlád o úroveň podnikateľského myslenia, podnikateľského ducha je veľa. Vzhľadom na primárny cieľ príspevku - poukázať na neskutočne pomalé reakcie výkonnej moci na existujúce potreby, uvediem len niektoré, a nie podľa poradia dôležitosti:

1. Slovo "podnikateľ" dnes vyznieva často ako nadávka

2. Viacerí podnikatelia (nepochybne menšinová skupina) svojou podnikateľskou kultúrou k zamestnancom aj zákazníkom poskytujú k takémuto postoju veľa dôvodov

3. Reálne je ochota a schopnosť začať podnikať a podnikanie úspešne rozvíjať na nižšej úrovni aj ako v susedných krajinách V4

4. Niektoré nami organizované akcie aj svetového významu  dopadajú s takými efektami ako olympiáda nepočujúcich či blížiace sa majstrovstvá sveta v hokej, o ktorých očakávanom dopade už tiež možno počuť veľa obáv

5. Za najzávažnejší dopad osobne považujem nevyváženú štruktúru ekonomiky, jej fatálnu závislosť na vonkajších faktoroch: kapitál, know-how, technológie, materiálové suroviny, energetické zdroje, odbytové trhy, ktorá spolu s inými faktormi prináša so sebou priam tragické zaostávanie niektorých regiónov Slovenska,

čím na našej ekonomickej mape vznikajú úkazy, podobné tým kozmickým "ČIERNE DIERY"

Podnikateľská kultúra je však odrazom celkovej kultúry spoločenstva. Aj tu by štát naozaj mohol posunúť veci pozitívnym smerom. Má na to aparáty niekoľkých ministerstiev.      

Komentáre

Obrázok používateľa Sophia Múdra

Vážený pán Vozárik,
Váš článok, ako aj ten predchádzajúci,
veľmi výstižne a pravdivo reflektuje skutočnosť.

Veľmi dobre Ste postrehol,
že
"Podnikateľské myslenie nie je možné učiť ako zemepis."

Ano, to je to, a to by si mali kompetentní uvedomiť,
že
na podnikanie treba mať bunky, že je to NADANIE, ktorým
nedisponuje každý !!!

Rovnaké nadanie, ako nadanie na spev, tanec, maľovanie atď., ktorému sa naučiť jednoducho nedá.

Ako Eu "podporuje" podnikanie miliónom zbytočných rceptov s nulovým efektom,
to Ste uviedol vo Vašom minulom článku.

Preto by bolo potrebné rozložiť si na drobné,
čo to vlastne to "podnikateľské myslenie" je, čím sa vyznačuje,
čo ho chatakterizuje a pod.

Mnohí si ho totiž vysvetľujú ako PODVÁDZANIE a KLAMANIE spoluobčanov,
za priamej, alebo nepriamej podpory štátnych a nadštátnych (EU) inštitúcií.

Lenže, konečný efekt takéhoto podnikania je pre spoločnosť natoľko negatívny,
že už,
ako vidieť aj UFO-Mafii sa to začalo nepozdávať.

"EURO-VALMI" sa to do nekonečna plátať dať nebude.

Namiesto irelevantných idiotstiev a idiotských príspevkov,
ktoré tu nemajú miesto, ale ktoré tu dominujú, by bola zaujímavá a HN adekvátna debata na tému "podnikateľské myslenie".

Som zvedavá, či sa na takúto zaujímavú a pre ekonomiku štátu životne dôležitú tému,
okrem nás dvoch niekto kvalifikovane a kompetentne
zapojí do debaty.

Obrázok používateľa Laco Vozárik

Zdravím Vás, Sophia, a ďakujem.
Pokiaľ ide o samotnú definíciu podnikateľského myslenia, mne vyhovuje definícia EK, ktorú som citoval v samotnom príspevku.
Myslím si, že celá problematika má v našich končinách podstatne širší rozmer. Musíme sa zaoberať podnikateľskou kultúrou ako celkom a ašte širšie celkovou kultúrnou úrovňou nášho spoločenstva, ktorá je určujúca pre všetko dianie v spoločnosti.
Dopísal som ešte pár viet na konci príspevku. Pozrite sa, ak Vás to ešte zaujíma.

Feedback