Odborári ako samovražední atentátnici II.

Odboroví predáci tvrdia, že súčasné znenie Zákonníka práce neobmedzuje možnosti zamestnávateľov tvoriť nové pracovné miesta, a tým riešiť najpálčivejší problém slovenskej spoločnosti. Logika riešenia, ktoré v čase krízy podporovali však ich súčasné tvrdenie vyvracia.

V rokoch 2008 a 2009

prijala vtedajšia vláda niekoľko balíčkov opatrení, ktoré mali za cieľ zmierniť dopady vtedy prebiehajúcej hospodárskej krízy. Pri priebežnom hodnotení ich účinkov predstavitelia vtedajšej koalície niekoľkokrát vyhlásili, že najúčinnejším opatrením je vyplácanie príspevku zamestnávateľom zo štátneho rozpočtu. Ministerka PSVaR, pani Tomanovej viackrát v médiách uviedla, že bolo celkovo vynaložili 4,1 mld. Sk, čím zachránili alebo podporili celkovo 220 tisíc pracovných miest. Pán Halecký, vtedy predseda príslušného parlamentného výboru, bol ešte konkrétnejší. Uviedol, že 170 tisíc miest zachránili a 50 tisíc  nových dokonca vytvorili. Z uvedených údajov vyplýva, že na 1 pracovné miesto poskytla vláda v priemere 18,6 tis. Sk. Pre zjednodušenie pripusťme, že uvedená čiastka predstavuje jednomesačné osobné náklady zamestnanca. Proti týmto tvrdeniam odboroví predáci nenamietali a za uvedené opatrenie vládu chválili. 

Dnes

odboroví predáci trvajú na úplnom zachovaní Zákonníka práce v dnes platnej podobe. Tento postoj zdôvodňujú tvrdením, že podmienky, v ňom zakotvené, nijako nebránia tvorbe nových pracovných miest. Medzi najzásadnejšie rozpory pri vyjednávaní radia požiadavku zástupcov zamestnávateľov zrušiť pri skončení pracovného pomeru súbeh výpovednej doby a vyplácania odstupného. Minimálna výpovedná doba je dvojmesačná. Minimálne odstupné je vo výške dvoch priemerných mesačných miezd.

Rozpor

je  v ich tvrdeniach. I keď nie priamo, ale zásadný. V krízových rokoch ako spolutvorcovia opatrení tvrdili,  že príspevok vo výške jednomesačných osobných nákladov zamestnanca zachránil pracovné miesto.

Dnes však tvrdia, že štvornásobne vyššie náklady nemôžu obmedzovať možnosti zamestnávateľov nové pracovné miesto vytvoriť. Pričom o štvornásobok ide len v prípade, že pracovný pomer zamestnanca netrval dlhšie ako päť rokov. V opačnom prípade sa výpovedná doba aj počet priemerných miezd odstupného  zvyšuje na tri a tri, čiže šesťnásobok.

Tieto dve tvrdenia sú v logickom rozpore. Usvedčujú tak odborárskych predákov z účelovosti, ktorá má s objektívnym posudzovaním javov a príčinných súvislostí veľmi málo spoločného. 

Priamymi dôsledkami 

takejto neobjektívnosti,

a v mnohých iných prípadoch zjavnej povrchnosti, hodnotenia spoločenských javov je navrhovanie opatrní, ktoré by pri ich splnení priniesli vyslovene negatívne dôsledky, ako to vyplýva z tohto textu http://moje.hnonline.sk/node/5541  a tiež neschopnosť nájsť skutočné primárne príčiny problémov a následne pripraviť a uplatniť pre spoločnosť ako celok naozaj účinné opatrenia. Na určitú obranu odborových predákov však musím povedať, že toto konštatovanie sa nevzťahuje už len na nich. 

Aj preto sa ekonomika na Slovensku (ťažko ju totiž  možno zodpovedne nazvať slovenskou), napriek dosahovanej dynamike rastu, v dôsledku jej nosnému nastaveniu na zahraničné investície, v skutočnosti moce a prepadáva v priepasti závislosti na vonkajších faktoroch (kapitál, technológie, know how, materiálové a energetické suroviny a v konečnom dôsledku aj odbytové trhy). Ak by to tak nebolo, nemuseli by sme počúvať dookola o nepriaznivom či priaznivom vývoji ekonomiky v Nemecku a Francúzsku. Napríklad aj uvádzanie Francúzska na druhom mieste je prejavom povrchnosti analytikov, keďže mu v reťazci našej exportnej  závislosti táto priečka určite nepatrí. Jednoznačne patrí Česku.

 

Pridať komentár

Feedback