Odborári ako samovražední atentátnici

V poslednom čase prdkladajú odboroví predáci návrhy, ktoré zaváňajú samodeštrukciou nielen ekonomiky, ale v konečnom dôsledku aj ich samotných

Odboroví predáci niektorými súčasnými návrhmi spochybňujú zmysel a opodstatnenosť samotného odborového hnutia ako takého.

Po prvej fáze, ktorej hlavným cieľom bolo hasenie problémov vo verejných rozpočtoch, vstúpila vláda Ivety Radičovej do ďalšej, ťažšej, fázy. Jej cieľom je uplatniť opatrenia, ktoré zdynamizujú hospodársky rast, tvorbu nových pracovných miest a následne rast príjmov verejných rozpočtov.

Jedným z nástrojov má byť spružnenie trhu práce prostredníctvom zmien v Zákonníku práce.

Je legitímnym právom predstaviteľov odborov nesúhlasiť s návrhmi zástupcov zamestnávateľov či vlády. Argumentujú s tým, že niektoré pripravované ustanovenia poškodia záujmy zamestnancov.

Všetky slovenské odborné aj politické autority deklarovali záver, že rozhodujúcim dôvodom prudkého poklesu výkonnosti našej ekonomiky a následne zamestnanosti v roku 2009 bol výrazný prepad produkcie priemyslu, hlavne automobilového, ktorý bol dovtedy rozhodujúcim ťahúňom jej rastu. A to v dôsledku poklesu dopytu po ich výrobkoch na zahraničných, v našom prípade hlavne európskych, trhoch. V prvom rade nemeckom a českom, kam v úhrne smeruje tretina nášho exportu. 

Čo také sa stalo? V krajinách EÚ, kam smeruje okolo 85 % nášho exportu, kupovali podstatne menej produktov, a to aj zo Slovenska. V roku 2010 sa zahraniční odberatelia „polepšili“, priemysel sa dostal prakticky na predkrízovú úroveň a  celková výkonnosť našej ekonomiky zaostala za rokom 2008 už iba o1percento. Z údajov ŠÚSR však vyplýva, že približne zhodný výkon dokázala priemyselná výroba vyprodukovať s podstatne menším počtom pracovníkov. V novembri 2010 ich bolo o takmer 83 tisíc menej ako v novembri 2008, čo predstavuje 16 %-ný pokles. Miera celkovej nezamestnanosti tak zostala ku koncu roka 2010 o 4 percentuálne body vyššia ako v roku 2008.

 Odboroví predáci vstúpili do hry s návrhom na skrátenie týždenného fondu pracovného času zo 40,0 na 35,0 hodín pri súčasnom zachovaní výšky miezd. Podľa nich by zamestnávatelia mali takto chýbajúcu kapacitu nahradiť novými pracovníkmi.

Možno si nevšimli vyššie uvedený skokový nárast produktivity práce. Možno si myslia, že sa zlí zamestnávatelia z nejakého neznámeho nekalého dôvodu len tak zbavili veľkej časti svojich zamestnancov.

Neviem presne, čo si odboroví predáci myslia. Viem však, že pri svojej požiadavke určite nezohľadnili základné princípy fungovania trhu, ktoré neurčuje nik iný ako my sami. Pretože trh je iba miestom, kde sa nepriamo stretávame všetci navzájom, ale aj sami so sebou, a to dokonca aj samotní odboroví predáci. Raz na jednej strane „barikády“, v úlohe spotrebiteľov, inokedy na strane opačnej, v úlohe producentov.

A v oboch úlohách sme patrične dôrazní. Keď  ide o náš príjem za prácu, nepoznáme strop. Naopak, keď sa vyberieme nakupovať, všetky ceny sú nám vysoké. A tu sme pri koreni problému. Keď si z ponuky vyberieme lacnejší zahraničný produkt, tlačíme na zamestnávateľa nášho suseda, aby znížil cenu, čím znižujeme plat a v horšom prípade berieme susedovi prácu. Podobne sa väčšinou správa aj náš sused. Naša dvojjediná úloha spotrebiteľa a producenta nám prináša nárok na čo najkvalitnejší produkt za čo najnižšiu cenu. Druhá strana mince však prináša riziko, že práve náš produkt prestane uvedené nároky iných spotrebiteľov spĺňať. A to so všetkými možnými negatívnymi dôsledkami 

Toto sa nám stalo aj v krízovom roku 2009, kedy naša produkcia nedokázala dostatočne konkurovať za hranicami ani doma. Poliakom "sa to nestalo". Oslabenie meny o 30 % im napriek všeobecnému poklesu dopytu, prinieslo nárast exportu a aj celkový rast ekonomiky. Boli jediní v EÚ.

Svoju schopnosť konkurovať sa dnes snažia zvyšovať producenti aj štáty. Prví menovaní zvyšovaním produktivity, ti druhí oslabovaním meny, keď môžu.

Práve tento nástroj ničia odboroví predáci svojou požiadavkou na skrátenie pracovného času, pretože o 14,3 % zvyšujú cenu všetkej slovenskej práce, a to bez zvýšenia jej hodnoty.Ak by sa im to podarilo presadiť, dosiahli by presne opačný výsledok, ako deklarujú. V lepšom prípade by zamestnávatelia obnovili konkurenčné schopnosť ďalšou racionalizáciou, a teda znižovaním počtu zamestnancov. V horšom by konkurenčný boj neustál a o prácu by prišli všetci ich zamestnanci.

Ako to dopadne, keď cena práce predbehne jej hodnotu, ukázali Gréci.

Tlačiť spoločnosť do takejto situácie, navyše s využitím nástroja ľudového hlasovania, považujem za krajne nezodpovedný počin, ktorý by zamestnancom uškodil mnohonásobne viac, ako všetky návrhy zamestnávateľov dokopy. Toto by nakoniec  neprežili ani jeho iniciátori. 

Ak zohľadníme všetky dostupné informácie, možno odborovým predákom odporučiť viacero možností. Uvediem niejtpré z nich.

Napríklad zatelefonovať či napísať svojim odborárskym kolegom v celej Európe, nech presvedčia svojich členov, aby nakupovali viac slovenských produktov.

Prípadne do písmena opísať a presadiť rakúsku pracovnú legislatívu. Rakúšania majú pri cca 4-násobne vyššej cene práce takmer 3-násobne (5 ku 14,5) nižšiu mieru nezamestnanosti.

A je to! Alebo predsa len nie?

Ale aj účinne pôsobiť na vládu, aby konečne, ako prvá spomedzi doterajších, začala reálne napĺňať večné predvolebné sľuby o budovaní tzv. znalostnej ekonomiky.

Tu zdôrazňujem výraz „reálne“. Vytvorenie formálnych podmienok v podobe nových úradov či funkcií nestačí. Vždy končí katastrofami charakteru „Lisabonská stratégia“ či „Stratégia 2020“. V prípade tej novšej sa to ešte len ukáže, ale nepochybne.

Ak by tak odborári začali už pred desiatimi rokmi, nemuseli by sa dnes toľkí bežní zamestnanci báť o živobytie a trápiť s problémom, ktorý je pre mnohých nepredstaviteľný. Ako prežiť celý mesiac z 300 či 400 Eur? Určite by sme vykazovali čísla, bližšie k tým rakúskym.

Dúfam, že sa tento text dostane k adresátom a že si z neho niečo vyberú. Že nebudú pokračovať v rozporuplnej argumentáci ako tu http://moje.hnonline.sk/node/5872, ktorá ich usvedčuje skôr z politikárčenia ako bojovania za viac pracovných miest. 

Komentáre

Obrázok používateľa Laco Vozárik

Pán Vasky.

Ak máte na mysli otázku spravodlivosti prerozďeľovania tzv. "výsledkov práce", prosím.
Je to však iná téma. Skrátenie pracovnej doby ju určite nevyrieši. Na to sô potrebné iné postupy a odborári by tiež museli argumentovať inak.

Obrázok používateľa Juraj Seffer

Kedze ste tu novy, precitajte si Vaskeho prispevky a velmi rychlo zistite ktora bije, zbytocne sa budete rozpravat s bolsevikom.

Feedback