Náš rast nezabrzdí zahraničný dopyt

Dôvodom poklesu našej ekonomiky v žiadnom prípade nemôže byť pokles zahraničného dopytu. Žiadna z prognóz totiž nepočíta s medziročným poklesom zahraničného dopytu. Naopak. Počíta s jeho rastom a tiež s rastom (tiež zatiaľ) dynamiky EÚ. Napríklad Európska komisia očakáva jej pokles iba v prípade Litvy, Poľska a práve Slovenska.

Nadpis ostatnej (14. september) prognózy Inštitútu finančnej politiky v znení: „Ekonomika spomalí kvôli zahraničnému dopytu“ možno  považovať za motto jesenných revízií prognóz vývoja ekonomiky Slovenska na rok 2013 smerom dolu z dielní domácich i medzinárodných inštitúcií. Uvedená prognóza ďalej uvádza: „Dynamika rastu ekonomiky by v roku 2013 mala spomaliť na 2,1 %. Rast ekonomiky tlmí najmä zhoršenie výhľadu ekonomík našich obchodných partnerov.“ 
Bližší pohľad na súvisiace čísla v prognózach všetkých inštitúcií však jednoznačne hovorí, že  týmto argumentom operovať nemožno. Svedčia o tom aj  hodnoty už spomínanej prognózy. Pre rok 2013 síce počíta s poklesom dynamiky slovenského exportu na 4,6 % z tohtoročných 7,5 %. V dynamike importu našich najvýznamnejších obchodných partnerov pre rok 2013 uvádza 3,8 %. Pre rok 2012 však počíta s jej rastom iba 1,5 %. Dôvodom poklesu ekonomiky teda nemôže byť pokles zahraničného dopytu, a to z veľmi jednoduchého dôvodu. Žiadna z prognóz nepočíta s medziročným poklesom zahraničného dopytu. Naopak. Počíta s jeho nárastom a tiež s oživením (zatiaľ) dynamiky EÚ. Vo svojom výhľade očakáva napríklad Európska komisia jej pokles iba v prípade Litvy, Poľska a práve Slovenska.  
Že primárnym dôvodom poklesu dynamiky rastu na Slovensku v budúcom roku nie je zhoršenie podmienok vonkajšieho prostredia, svedčí aj porovnanie s výstupmi predchádzajúcej prognózy z júna, týkajúcich sa roka 2012. V júni pri raste importu hlavných obchodných partnerov na úrovni 2,2 % prognózuje 5,6 %-ný rast nášho exportu. V septembri uvádza pokles dynamiky importu obchodných partnerov na 1,5 %, ale nárast nášho exportu už o 7,5 %. Rovnakú logiku vykazujú aj strednodobé predikcie Národnej banky Slovenska a výstupy medzinárodných inštitúcií.
Dôvodom postupného zvyšovanie odhadu pre rok 2012 a jeho znižovania pre rok 2013, až po úplné otočenie ich vzájomných pozícií oproti začiatku roka, bolo nedocenenie jednorazového účinku spustenia nových výrobných kapacít v automobilovom priemysle. Z toho vyplynulo podhodnotenie potenciálu pre rok 2012. Naopak, rok 2013, rovnako ako teraz rok2014, nadhodnotili. Priamo i nepriamo to pri následných korekciách priznávajú aj ich autori.   
O takto formulované výhľady sa aktéri hospodárskeho života môžu  pri rozhodovaní úplne opierať pomerne ťažko. Okrem toho sú aj tieto výstupy ešte prejavom jedného krajne nepriaznivého javu. Analytici vo všeobecnosti akosi akceptujú fakt, že rast slovenskej ekonomiky takmer výlučne stojí a padá s rastom exportnej produkcie z nových výrobných kapacít zahraničných investorov. Nevšímajú si, že po roku 2009 akosi neplatia viaceré korelácie, a doteraz s nimi pracujú. Nereagujú na zjavné indície, jednoznačne poukazujúce na to, že hospodárska politika, založená po roku 1998, v podstate dorazila na koniec slepej ulice. Slovenská ekonomika „stojí na jedinej nohe“, ktorá je neodôvodnene extrémne závislá na vonkajších faktoroch (investície, know how, odbytové trhy, vstupné suroviny, energetické nosiče a dokonca aj eurofondy). Táto ekonomika pri svojej zdeformovanej štruktúre dnes už nie je schopná ani pri nadpriemerných rastoch (v porovnaní s EÚ) prinášať bežným ľuďom nové pracovné príležitosti, rast životnej úrovne, nieto ešte zmierňovať regionálne rozdiely. Nie je schopná plniť svoje základné funkcie.
 

Pridať komentár

Feedback