Hospodársky rast, ktorý je nám nanič

Zníženie zamestnanosti aj pokles konečnej spotreby domácností po roku 2008 poukazujú na skutočnosť, že z nadpriemerného hospodárskeho rastu, ktorý sme za uvedené obdobie dosiahli, nemali bežní ľudia žiadny reálny úžitok. Naopak. Ak vývoj nezamestnanosti a hospodárskeho rastu porovnáme s inými krajinami, je zrejmé, že so štruktúrou našej ekonomiky niečo nie je v poriadku, že dvadsať rokov niečo nerobíme dobre.

Hospodárskym rastom, meraným tvorbou hrubého domáceho produktu (HDP) sa najmä od vstupu do Európskej únie zvykneme chváliť ako s rodinným striebrom. Ako „špičkového hráča“  nás v tejto oblasti vnímajú aj relevantné medzinárodné inštitúcie.
Pocit národnej hrdosti však výrazne oslabuje bližší pohľad na štruktúru rastu, jeho kľúčových nositeľov i niektoré zdroje krytia. To sú však samostatné témy na inokedy.
Pri hodnotení rastu HDP a súvisiacich ukazovateľov z pohľadu bežných ľudí je verejnosťou najviac vnímaný vývoj zamestnanosti. V tejto súvislosti sa javí ako poučný a zároveň varovný pohľad najmä na jej vývoj od prepuknutia dlhovej krízy. Z pohľadu budúcnosti Slovenska pôsobí priam desivo poznanie, čo v uvedenej oblasti priniesol náš, na pomery EU vysoký, rast. Podľa odhadu na základe výsledkov (ŠÚSR) troch štvrťrokov slovenská ekonomika v roku 2012 prekonala výkonnosť roka 2008 o cca 4,8 percenta. Zamestnanosť podľa rovnakého odhadu však klesla o cca 1,6 percenta.
Miera nezamestnanosti nie ja práve prototypom ukazovateľa bez možnosti určitého skreslenia. Napriek tomu aj porovnanie vývoja vzájomného vzťahu HDP a miery nezamestnanosti s inými krajinami  svedčí o tom, že so slovenskou ekonomikou niečo nie je v poriadku, že „nestíha“. Tu poslúžili údaje za krajiny, ktoré sú s výrazným náskokom našimi najväčšími obchodnými partnermi. Podľa odhadu Európskej komisie ukončilo Nemecko rok 2012 s výkonom cca 2,7 percenta nad a Česko 1,5 percenta pod úrovňou roka 2008. S našimi 4,8 percenta nad ňou by jeden povedal (nejeden tak aj robí), že sme si s krízou poradili oveľa lepšie.
Pohľad na nezamestnanosť však hovorí niečo úplne iné. Podľa Eurostatu (priemer za 11 mesiacov) v roku 2012 oproti roku 2008 v Nemecku miera nezamestnanosti klesla zo 7,5 na 5,5 percenta. V Česku stúpla zo 4,4 na rovných 7 percent a u nás z 9,6 na 14 percent. Na 1000 ekonomicky aktívnych obyvateľov tak v Nemecku ubudlo 20, v Česku pribudlo ďalších 26, a na Slovensku 44 nezamestnaných.
Naša miera nezamestnanosti je 2-krát vyššia ako česká a 2,5-krát vyššia ako nemecká. Pri odhadovanej miere  rastu HDP Nemecka o 0,8 percenta  v roku 2012 miera nezamestnanosti klesla, a u nás pri raste cca 2,3 percenta znateľne stúpla. Je teda evidentné, že niečo robíme inak.
Zníženie zamestnanosti aj pokles konečnej spotreby domácností po roku 2008 poukazujú na skutočnosť, že z nášho nadpriemerného (v pomeroch EU) hospodárskeho rastu za uvedené obdobie nemali bežní ľudia žiadny reálny úžitok. Naopak. Ak vývoj nezamestnanosti a hospodárskeho rastu porovnáme s inými krajinami, je zrejmé, že so štruktúrou našej ekonomiky niečo nie je v poriadku, že dvadsať rokov niečo nerobíme dobre.
 

Pridať komentár

Feedback