Európski politici ubližujú Grékom! Prečo to robia?

V posledných rokoch z dlhodobého hľadiska nič neublížilo Grékom tak, ako politici a spoločná mena. Ich vlastní i ostatní z EÚ. Rozhodujúci politici Európskej únie tento stav ďalej predlžujú a tým aj zhoršujú. Chcel by som veriť, že nie zo sebeckých dôvodov.

Grécky problém a čo s ním 

Nahrubo možno príbeh rozdeliť na dve časti. Do prepuknutia gréckej krízy a potom. Najprv grécki politici klamali ohľadne stavu verejných financií svojich občanov i celú Európu, len aby „preukázali“ plnenie Maastrichtských kritérií. Potom zneužívali „dáždnik“ Eura na realizáciu populistickej politiky s jediným cieľom. Udržať sa pri moci. Dnes rozhodujúci politici EÚ nechcú pripustiť využitie jediného riešenia, ktoré by Grékom pomohlo reálne vytvoriť  základné predpoklady pre vyriešenie problémy ich ekonomiky. V tom im aj teraz  výdatne, aspoň sa to pri pohľade zvonka tak javí, pomáhajú aj grécki politici.

Tým jediným riešením je vyhlásenie štátneho defaultu a vystúpenie z menovej únie. Dôvod je všeobecne známy a jednoduchý. Škrty vo verejných rozpočtoch, ktoré Gréci realizujú, už pri súčasnej hĺbke problémov, samozrejme, nestačia. Preto je potrebné významnou mierou zvýšiť ich príjmy. K tomu je nutná vyššia výkonnosť ekonomiky, sprevádzaná  nárastom zamestnanosti, ktorá navyše znižuje nároky na výdavky. Základnou podmienkou zvýšenia výkonnosti ekonomiky je zvýšenie jej schopnosti konkurovať.

Vytvorenie tohto predpokladu Grékom v súčasnej situácii spoločná mena prakticky znemožňuje. Minimálne preto, že im nedovolí nadýchnuť sa,  reštrukturalizovať ekonomiku a zvýšiť produktivitu.

Scenár s vlastnou menou 

Po zavedení vlastnej meny by tá, samozrejme, voči Euru výrazne oslabila. Pri zachovaní vnútorných, gréckych, relácií by automaticky v miere devalvácie pre Grékov zdraželi všetky zahraničné produkty a rovnako zlacnel grécky export. Ďalšie reťazenie následkov je tiež všeobecne známe. Nárast domácej produkcie → zamestnanosti → firemnej aj súkromnej spotreby → príjmov verejných rozpočtov.

Príklad Poľska, ktorého mena počas krízy oslabila o 30 % a jeho ekonomika bola v EÚ nakoniec jediná, ktorá v roku 2009 rástla, podporuje takýto postup. Rovnako ako veľmi „zdržanlivý“ postoj Čechov k spoločnej mene.

Zvýšenie konkurenčnej schopnosti prostredníctvom ceny by vytvorilo podmienky aj pre jej ďalšie zvyšovanie prostredníctvom rastu produktivity. Cenová výhoda voči zahraničnej produkcii by zo dňa na deň vytvorila podmienky pre efektívnejšie investície, a to aj zahraničné s progresívnejšími technológiami. Dynamický rast príjmov štátneho rozpočtu by následne už o 3 - 4 roky mohol vytvoriť podmienky aj pre nejakú rozumnú štátnu podporu rozvoja inovácií. Relácia mien by, samozrejme, priniesla aj okamžitý relatívny nárast dlhu v novej mene, ktorý by však mohol byť veľmi rýchlo eliminovaný odpustením časti dlhu, denominovanom v zahraničných menách pri jeho reštrukturalizácii po vyhlásení štátneho defaultu.

V podstate jedinou citeľnou škodou pre obyvateľstvo by bol nárast cien v dôsledku vyšších cien nesubstituovateľných dovozov. Hlavne energetických nosičov. Všetky ďalšie negatívne dopady by mali dočasný charakter. Grécko by sa však konečne mohlo odraziť od dna a o takých 7 až 10 rokov sa do menovej únie vrátiť. Radšej však s konverzným kurzom pod hodnotou 1,000.

Myslím si, že mainstreamoví analytici sa mýlia, keď tvrdia, že zotrvanie Grécka v menovej únii im prinesie viac výhod ako jej opustenie. Tí istí analytici (plus vtedajší vládni) napríklad kuvikali nad zlou situáciou Česka a Poľska v súvislosti s ich „zraniteľnými“ menami a ešte v marci 2009 tvrdili, že naša ekonomika nepadne tak výrazne ako ich ekonomiky. Vieme, ako to nakoniec dopadlo.

Scenár s Eurom 

Pokračovanie života s Eurom bude pre Grékov znamenať pokračovanie súčasného trápenia sa bez náznaku jeho ukončenia. Dostatočné zvýšenie konkurenčnej schopnosti prostredníctvom vnútornej devalvácie cez zníženie miezd a dôchodkov považujem za nereálne. Znamenalo  by pre obyčajných Grékov neakceptovateľné zníženie životnej úrovne. Bez zvýšenia konkurenčnej schopnosti nemôžu zvýšiť výkonnosť, zamestnanosť atď., atď. Neznižujúci sa štátny dlh bude automaticky generovať nové a nové požiadavky na škrtanie verejných výdavkov zo strany MMF aj EÚ. To môže znamenať len ďalšie znižovanie životnej úrovne, ale aj výkonnosti, a to bez skutočného riešenia podstaty problémov.

Na vine sú Gréci! Naozaj, a ktorí?

Médiá priniesli viaceré informácie o živote Grékov nad pomery. Na základe nich sme nadobudli jednoznačný pocit, že Gréci (všetci) si túto situáciu zavinili sami a že teraz len platia za svoju nezodpovednosť. V princípe nemožno nesúhlasiť.

Sú však naozaj jediní?

Po parlamentných voľbách v roku 2002 maďarskí socialisti jednorazovo zvýšili mzdy niekoľkým skupinám pracovníkov verejnej služby o 50 %.  Predstavitelia tzv. pravice, v tom čase v opozícii, neprotestovali. Počas svojej vlády, do roku 2002, totiž tento proces sami naštartovali, keď zvýšili mzdy iným skupinám pracovníkov. Socialisti proces „len“ zavŕšili. Napriek vysokým schodkom štátneho rozpočtu (v r. 2006 okolo 10 %) a zjavnej nehospodárnosti  socialistom vôbec neubúdalo z popularity. Naopak. Po voľbách v roku 2006 obsadili v parlamente cca 46 % kresiel.

A ruku na srdce. Ako by to vyzeralo s popularitou strán u nás, keby bola minulá ľavicová vláda urobila to isté? Je nutné objektívne povedať, že počas krízy vláda R. Fica nebola schopná riešiť dopady krízy ekonomickými nástrojmi. Paušálnym nástrojom bolo plátanie prostredníctvom  rozdávania peňazí, čím naozaj zjavne neúmerne zvyšovala schodok ŠR. Napriek tejto skutočnosti a jasného predobrazu v Maďarsku a Grécku SMER s obrovským náskokom vyhral aj posledné parlamentné voľby. Výsledky volieb do krajských a miestnych samospráv ešte výraznejšie demonštrujú sklony našincov ku riešeniam charakteru „štát sa o všetko postará a dá vám, čo potrebujete."

Myslím si preto,, že viniť obyčajných Grékov zo súčasnéko stavu nie je celkom korektné. Neverím totiž, že naše porekadlo: “Keď dávajú, ber a keď bijú, utekaj!“, nám niekto vnútil.

A čo Nemci a Francúzi?

V médiách už viackrát odznelo, že Nemecko a Francúzsko znášajú najväčší diel ťarchy pri pomoci Grécku a záchrane Eura. No neviem. Väčšina známych informácií nasvedčuje tomu, že tento spôsob pomoci diktujú hlavne záujmy uvedených krajín. Keďže objem angažovanosti ich bánk v gréckom dlhu je väčší ako ich podiel na pôžičke, ušetria tak v porovnaní so scenárom, kedy by museli sanovať vlastné banky z vlastných rozpočtov. A keby to podľa nastaveného scenára vyšlo, banky by nestratili nič zo svojich ziskov a nemecký štát by zarobil ešte aj z úrokového rozdielu. Podobne je to aj v prípade Írska, keďže medzi najväčších veriteľov írskych bánk patria znova tie nemecké.

Nemci navyše v súčasnej situácii požívajú z jednotnej meny najviac výhod. Zabezpečuje im stabilných subdodávateľov pre ich podniky a odberateľov produkcie s vyššou pridanou hodnotou. V prípade ich návratu k marke by Nemecko zaznamenalo opačný efekt ako Grécko. Voči ostatným menám by posilnila. Podľa všetkého výrazne, čo by razom viedlo k vážnym problémom s ich exportom, ktorý je nevyhnutným motorom ich ekonomiky. Dnes sú tak jednou z niekoľkých krajín, ktorým výmenný kurz Eura v súčasných mantineloch ešte neškodí. 

Záver

V médiách viackrát odznelo, že Gréci si nezaslúžia, aby sme im pomáhali. a požičiavali ďalšie peniaze. Pravdou však je, že pôžičky im za týchto podmienok v skutočnosti nepomáhajú. V skutočnosti im škodia, potápajú ich ešte hlbšie. Obyčajných Grékov určite. Bolo by preto dobré, keby rozhodujúci politici EÚ zmenili svoj postoj. Som presvedčený, že by to prospelo aj celej menovej únii..   

 

Tento článok sa vám nepáči.

Komentáre

Obrázok používateľa Juraj Seffer

Greci si zrejme mysleli ze z neba mozu naozaj padat pecene holuby ked dostavali vsetky tie benefity od statu a pritom je ich produktivita na nizkej urovni. Kazdy sa snazil ukradnut si pre seba zatial co podvadzali na daniach. A kedze vlady su volene iba na kratke obdobie a nerucia za dlhy ktore narobia osobne (v kontraste s danovym poplatnikom ci fyzickou osobou ktora si pozicia), snazili sa co najviac nabalit kym su pri moci. Taky je vysledok demokracie. Rozdiel medzi pravicou a lavicou je v retorike a style populizmu, vysledky su rovnake - kradnutie.

Grecky stat by mal zbankrotovat (nebol by to jeho prvy bankrot), a ludia by mali povedat nemeckym, americkym a inym bankam ze nezaplatia, vykopnut lavicu aj pravicu, osekat stat na minimum a "chytit sa lopaty".

Obrázok používateľa Laco Vozárik

Problém však je, Juraj, že na tie holuby veria aj iní, nie len Gréci. Ale to vieme všetci.

Obrázok používateľa Juraj Seffer

Samozrejme. Iba moralni ludia, nehladiac na ich materialne bohatstvo, maju odvahu byt zodpovedni sami za seba. Dnes sa vdaka statu a demokracii nachadzame v case kedy su taketo hodnoty v krize.

Feedback