Dôveryhodnosť je asi to posledné, čo si európski lídri vyslúžili

Ako by aj mohli? V súčasnosti spomedzi našich učiteľov z tzv. elitného klubu toto kritérium z Maastrichtu (60%) plní jedine Fínsko. V našej skupine je to presme naopak. Neplní ho jedine Maďarsko.

Solidarita, dôvera, stabilita a iné patria medzi výrazy, ktoré nám posledné dva roky európski lídri, vedení tandemom Merkelová - Sarkozy s vážnou tvárou, neskutočnou intenzitou a nástojčivosťou predkladajú ako nevyhnutné atribúty riešenia a cieľov prebiehajúcej hospodárskej krízy viacerých krajín EU, vedúcej ku kríze spoločnej meny.  

Uvedomujúc si, koho uvedená dvojica reprezentuje, aké inštitúcie a kapacity má za sebou, pociťuje bežný človek voči nej prirodzený rešpekt i dôveru. Ak sa však len trocha bližšie pozrieme na viaceré aspekty ponúkaných, ale aj uz realizovaných riešení, musia vyššie uvedené pocity opustiť každého, A to aj keby nechcel.

Dôvod je veľmi jednoduchý. Rozpory medzi ich slovami a skutočnosťou ako aj prudké zmeny názorov sú také výrazné, že to inak nejde. Je nemožné nezbadať, že parametre solidarity sú absolútne zdeformované, postavené na hlavu. Že skutočné primárne ciele ich snáh sú úplne odlišné ako tie deklarované.

Na tému vzniku a vývoja dlhovej krízy Grécka a postupne celej Eurozóny bolo už uverejnené veľké  množstvo faktov i názorov, Neuveriteľne dlho tvrdili lídri, že ide len o problém likvidity, zapríčinený deficitným hospodárením štátov, krorý možno vyriešiť úspornými opatreniami. Že väčšina krajín má problémy štrukturálneho charakteru, začali priznávať len nedávno. Aj o to len tak mimochodom, ako o menej podstatnom probléme. Opak je však pravdou. Strata konkurenčnej schopnosti bez možnosti devalvovať menu je skutočnou primárnou príčinou problému. V súvislosti s Gréckom som  to spolu s riešením popísal vo februári http://moje.hnonline.sk/node/5635. a máji 2010 http://moje.hnonline.sk/node/7542  

Tragédiou doterajších riešení nie je len to, že problém neriešia, ale aj jednoznačný dôsledok.  Skutočné riešenie, navrátenie konkurenčnej schopnosti, dokonca znemožňujú. Viac o tom v inom príspevku.

Jednou z oblastí jednotnačného zlyhania a rozporu medzi slovami a činmi súčasných lídrov aj ich predchodcov, kde fakty nepripúšťajú žiadnu  polemiku, je oblasť rozpočtovej zodpovednosti. O niečo skôr narodení si pamätáme na rôzne rady predstaviteľov vyspejších krajín Európy po roku 1989, ktoré nás mali priviesť k prosperite. Bezpodmienečná rozpočtová disciplína štátu patrila medzi ne. Ako sa kto správal, vidno z nasledujúcich čísel (zdroj Eurostat), zachytávajúcich vývoj výšky celkového dlhu, meranej podielom z HDP (%) za dve skupiny krajín. Prvú tvorí 12 členských krajín EU tzv. starej 15-ky, používajúcich spoločnú menu (teda bez V. Británie, Švédska a Dánska). V druhej je všetkých 10 postsocialistických krajín, dnes členov EU (vrátane Slovinska a Slovenska). 

                                   2001 2007 2008 2010
Staré členské krajiny  62,0  58,3  63,8  81,2
Nové členské krajiny  32,4  25,2  26,6  38,9
Rozdiel                       29,6  33,1  37,2  42,3

Z priemerov hodnôt za uvedené skupiny je zrejmé, kto je na tom vo všetkých smeroch podstatne lepšie. A to z hľadiska samotnej výšky i dynamiky vývoja.

Bývalé postsocialistické krajiny v období od roku 2001 do 2007 výraznejšie znížili mieru celkového zadlženia (o 7,2 percentuálne bodu /p.b./ oproti 3,7 p.b.) a po roku 2007 tiež v podstatne menšej miere dlh zvýšili (13,7 p.b. oproti 22,9 p.b.).

Naši učitelia z elitného klubu svoj "náskok" celý čas zvyšovali a po roku 2010 bol tak rozdiel viac ako dvojnásobný. V súčasnosti toto kritérium z Maastrichtu (60%) plní spomedzi nich jedine Fínsko.        V našej skupine je to presne naopak. Neplní ho jedine Maďarsko.

 

Sub bbnautFlash_FSCommand(ByVal command, ByVal args) call bbnautFlash_DoFSCommand(command, args) end sub

Sub bbnautFlash_FSCommand(ByVal command, ByVal args) call bbnautFlash_DoFSCommand(command, args) end sub

Pridať komentár

Feedback