Dnešný Zákonník práce v skutočnosti poškodzuje drvivú väčšinu pracujúcich

Ustanovenia Zákonníka práce, týkajúce sa podmienok prijímania a prepúšťania zamestnancov, v skutočnosti ochraňujú len malé percento z ich celkového počtu. Táto ochrana však poškodzuje 95 % ekonomicky aktívnych občanov.

Ak sa na problém pozrieme cez relevantné čísla, teda tak ako by sme vždy mali, dospejeme znova k zaujímavým záverom. Postačia nám na to iba tri parametre. Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov (EAO), počet uchádzačov o zamestnanie (nezamestnaní) a počet pracujúcich v zahraničí, a to v dvoch momentoch.

Počet EAO stúpol oproti 2,609 milióna v roku 2008 na 2,679 milióna v roku 2010  (z údajov publikovaných ÚPSVaR). Najnižší počet nezamestnaných sme zaznamenali na úrovni 222,3 tisíc v máji 2008 a do decembra 2010 stúpol na 391,2 tisíc (ÚPSVaR). No a počet zamestnaných občanov SR v zahraničí klesol v rovnakom období zo 167,6 tisíc na 127,0 tisíc (ŠÚSR). Z uvedených údajov vyplýva, že počet EAO stúpol o 70,0 tisíc a počet nezamestnaných o 168,9 tisíc osôb. Počet zamestnaných v zahraničí klesol o 40,6 tisíc osôb. A ak od nárastu celkového počtu nezamestnaných odpočítame 70 tisíc osôb, ktoré v priebehu obdobia vstúpili na trh práce a 40,6 tisíc osôb, ktoré sa vrátili zo zahraničia, zistíme, že o počet nezamestnaných zo skupiny dovtedy na Slovensku zamestnaných stúpol za celé uvedené obdobie o 58,3 tisíc osôb.

Znamená to, že v „kompetencii“ odborových organizácií nemohlo byť viac ako uvedených necelých 60 tisíc osôb. V skutočnosti bol ten počet nižší, keďže o prácu prišli aj živnostníci. Je jasné, že v skutočnosti sa vyššie uvedené skupiny v procesoch prijímania a prepúšťania navzájom premiešavajú a uvedené číslo je už ich čistým výsledkom. Ak však uvedené číslo aj zdvojnásobíme, nedosiahne ich podiel ani 5 % z EAO.

Vynechajme v tejto chvíli podnikateľské subjekty, ktoré špekulatívnym spôsobom zneužívajú svoje postavenie voči zamestnancom, ktoré sú nepochybne v absolútnej menšine a pozrime sa na situáciu u tej väčšinovej skupiny. Triezvo rozmýšľajúci podnikateľ, či najatý manažér vytvára pracovné miesto vtedy, keď to potrebuje k napĺňaniu potrieb zákazníka. Na druhej strane so zamestnancom (aj dodávateľom) končí vzťah v zásade z dvoch dôvodov. Ak k plneniu  svojich záväzkov jeho kapacity už nepotrebuje, alebo je s jeho výkonom či pôsobením z nejakého dôvodu nespokojný.  Pre fungovanie podnikateľského subjektu je kvalitný a spoľahlivý zamestnanec  či dodávateľ jednoducho nevyhnutnosťou. Bez nich nemôže dlhodobo existovať. Rovnako to však platí aj naopak.

Ak akékoľvek zákonom stanovené podmienky akýmkoľvek spôsobom obmedzujú rýchle vyriešenie takejto situácie, poškodzujú v konečnom dôsledku  všetkých ostatných. Udržiavanie kapacity nad rámec skutočnej potreby dvíha náklady, znižuje konkurenčnú schopnosť subjektu na trhu, alebo uberá prostriedky z balíka disponibilných zdrojov pre ostatných. Obdobný, často ešte negatívnejší účinok, má nekvalitná produkcia. V tom horšom prípade ohrozuje existenciu podnikateľského subjektu , a tým aj ostatných pracovných miest. V prípade nekvalitnej práce obmedzuje potenciálnych nezamestnaných uchádzačov a neumožní niektorému z nich daného pracovníka jednoducho nahradiť.

Preto si myslím, že je nenáležité pristupovať k v súčasnosti prebiehajúcim rokovaniam o podobe novely Zákonníka práce z pozície tzv. triedneho nepriateľstva. Navyše, ak zdrojom zásadného problému sme my sami. Za svoju prácu by sme, samozrejme, chceli čo najvyššiu odmenu. V obchode zasa očakávame ceny čo najnižšie, čo nepochybne platí aj dokonca aj o odborárskych predákoch. Viac o tejto téme http://moje.hnonline.sk/node/5541 a http://moje.hnonline.sk/node/5872

Obe požiadavky sú legitímne a ľudstvu prirodzené. Na trhu práce a produktov však na seba navzájom nemilosrdne narážajú.

Je preto potrebné, aby odborárski predáci v uvedenej časti Zákonníka práce netrvali na podmienkach, ktoré zbytočne komplikujú znovunastolenia priaznivého stavu, pretože to je skutočným záujmom drvivej väčšiny, ktorá podľa všetkého tvorí až 95 % pracujúcich. Inak ich správanie možno prirovnať k správaniu sa európskych politických lídrov, ktorí zo sebeckých dôvodov, spolu s gréckou špičkou, predlžovaním finančnej agónie http://moje.hnonline.sk/node/5635  vážnym spôsobom škodia obyčajným Grékom.

Neprimerané požiadavky zhoršujú podmienky pre to, aby sme Slovensko dostali z naozaj nepriaznivej situácie   http://moje.hnonline.sk/node/6773

Pridať komentár

Feedback