Čísla a mapka o neprijateľnom stave a trendoch rozvoja jednotlivých regiónov Slovenska

Riešenie problému nerovnomerného rozvoja a prehlbovania zaostávania niektorých regiónov Slovenska je už neodmysliteľnou súčasťou všetkých vládnych koalícií Relevantné čísla a dokumentačná mapka však jednoznačne dokazujú, že tento sľub žiadna z doterajších vlád nenaplnila ani trocha. Naopak...

  • O čom svedčia čísla

K vykresleniu stavu jednotlivých regiónov využijem v prvej fáze dva všeobecne používané a verejnosti najviac prezentované ukazovatele. Základný ukazovateľ merania hospodárskej výkonnosti „hrubý domáci produkt“ (HDP) a „mieru nezamestnanosti“, ktorá sa v súčasnosti javí ako najpálčivejší problém Slovenska.

Vývoj hodnôt HDP, prepočítaného na obyvateľa v parite kúpnej sily za roky 2004 až 2007 dokumentuje tabuľka, zostavená z publikovaných údajov ŠÚSR.

 


Kraj 2004 2007 Prírastok
HDP I BSK/ost HDP I BSK/ost 07 - 04
1           2          3               4          5        6
Bratislavský 25 845 1,000 39 917 1,000       14 071
Trnavský 11 985 1,906 20 405 1,956         8 420
Trenčiansky 10 573 2,160 15 604 2,558         5 031
Žilinský 9 187 2,486 14 114 2,828         4 927
Nitriansky 9 963 2,292 14 108 2,829         4 145
Banskobystr. 9 871 2,314 12 390 3,222         2 519
Prešovský 6 967 3,278 9 198 4,340         2 232
Košický 10 211 2,237 13 790 2,895         3 579
SR  11 491 1,988 16 852 2,369         5 361 

 

Vypovedacia schopnosť samotného ukazovateľa HDP na obyvateľa je na tejto územnej úrovni sledovania vo viacerých prvkoch silne zdeformovaný, čo prináša pre centrá,  hlavne pre Bratislavu, hodnoty, ktoré výrazne prevyšujú realitu. Avšak porovnávanie údajov v časovom rade už ako základný indikátor určitý obraz poskytuje. Vývoj v rokoch 2004 až 2007 za jednotlivé kraje (novšie údaje na tejto územnej úrovni ešte nie sú k dispozícii) jasne ukazuje, že priemerný prírastok HDP na jedného obyvateľa Bratislavského samosprávneho kraja (14 205 Eur) bol podstatne vyšší ako súčet prírastkov Nitrianskeho, Banskobystrického, Prešovského a Košického samosprávneho kraja. (12 475 Eur) či šesťnásobok prírastku Prešovského SK. Rozdiel výkonnosti sa zjavne neustále prehlbuje, čo vidieť aj z porovnania údajov v stĺpcoch 3 a 5,  ktoré uvádzajú násobky produktivity Bratislavského Sk voči ostatným SK. Z tabuľky je zrejmý aj začiatok trendu výrazného zvyšovania náskoku ostatných krajov západnej časti Slovenska ako dôsledok etablovania sa rozhodujúcich zahraničných investícií. Významným prejavom uvedenej skutočnosti je aj prepad Košického SK o dve priečky. Netreba mať veľa analytických schopností na to, aby sme si domysleli, že výsledky rokov 2008 až 2010 trend prehlbovania uvedených rozdielov jednoznačne potvrdia. Rovnako aj rozloženie v súčasnosti už realizovaných a pripravovaných investícií potvrdzuje trend vývoja, podľa ktorého sa východná polovica Slovenska bude ďalej prepadávať. Na strednej úrovni medzi východom (vrátane BBSK) a západom sa bude pohybovať Nitriansky Sk.       

Ukazovateľ miery nezamestnanosti prináša pohľad na ten istý jav z inej strany. Navyše umožňuje bližšie zacielenie, keďže je pravidelne sledovaný na úrovni okresov a nižšie. Stav v tejto oblasti znázorňuje mapka (za nedostatky v grafike sa ospravedlňujem), zostavená z údajov ÚPSVaR, zaznamenaných za jednotlivé okresy k 31. decembru 2010. Východiskovým údajom je miera disponibilnej nezamestnanosti, Pre dosiahnutie reálnejšieho obrazu som k nim pripočítal aj uchádzačov, ktorí sú sami dočasne pracovne neschopní alebo ošetrujú člena rodiny. Dôvodom je skutočnosť, že zamestnanie nemajú a že v tejto kategórii vykazujú jednotlivé okresy dlhodobo podstatné rozdiely. U niektorých okresov skresľuje výsledok o niekoľko percentuálnych bodov. Hodnotiaca škála má desať stupňov. Deväť  s intervalom 3-och percentuálnych bodov. Posledný, desiaty, pre všetky hodnoty nad 30 percent. Biela a všetky odtiene modrej farby vyjadrujú hodnoty do úrovne priemeru za Slovensko (vrátane). Všetky odtiene červenej farby vyjadrujú nadpriemernú mieru nezamestnanosti. 

 

Pre obrázok plnej velkosti kliknite

Z mapky zreteľne vidieť, že Slovensko sa skladá z dvoch odlišných „svetov“. Potvrdzuje stav a trend, ktorý vidíme v tabuľke. Prešovský Košický Sk majú len po jednom územnom celku s lepšou ako priemernou mierou. Okres Poprad a mesto Košice. V Banskobystrickom SK to sú iba okresy Banská Bystrica a Zvolen. Pritom je stav okresov s vyššou mierou nezamestnanosti ešte pozitívne skreslený prácou ich obyvateľov v iných častiach Slovenska a v zahraničí. Podľa údajov ŠÚSR napríklad pracovalo v zahraničí v roku 2009 až 33,7 tis. obyvateľov Prešovského SK. V roku 2007 to bolo dokonca 52,1 tis. Uvedené čísla predstavujú cca 9 a 14 percent ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

Nebolo by potrebné niečo zmeniť?

Jednou zo zaujímavostí je napríklad skutočnosť, že z desiatich okresov s najväčšou nezamestnanosťou až sedem susedí s Maďarskou republikou.

Analýza nezamestnanosti a ďalších, zatiaľ neuvedených ukazovateľov poskytuje mnohé ďalšie podnetné skutočnosti a súvislosti. Použitím ukazovateľov s lepšou vypovedacou schopnosťou ako vyššie uvedené dva ukazovatele je ľahké preukázať, že situácia a deformácie sú podstatne horšie. O tento stav by sa určite mali zaujímať politikov. Možno by prišli na to, aké nebezpečné trendy vznikli a čo je nutné urobiť, a to veľmi rýchlo. Pre niektorých je zjavne ľahšie konštruovať či nafukovať „pseudoproblémy“. Potom „bojovať“ za ich vyriešenie, ako riešiť tie skutočné

Čas na zmenu aj týchto ich postojov však už dávno dozrel. Medzi mnohé ďalšie nutné zmeny patrí aj rozšírenie modelu rozvoja Slovenska. Práve takmer výlučné zameranie sa na prílev zahraničných investícií je hlavným dôvodom neopodstatneného  vývoja, ktorý prekračuje mieru nerovnomernosti, danú samotnými objektívne existujúcimi podmienkami. Navyše podmienky, donekonečna deklarované ako rozhodujúce pre ich prílev, nimi v skutočnosti nie sú. Už roky sú odbornou verejnosťou neprimerane preceňované. Už roky tiež počúvame z úst politikov, že pripravia nástroje, ktoré budú stimulovať investorov k etablovaniu sa v menej rozvinutých regiónoch. A výsledok? Tiež je potrebné analytickú povrchnosť http://moje.hnonline.sk/node/6173, vďaka ktorej často rozhodujeme na základe nesprávnych údajov a záverov, čoho neodškriepiteľným dôsledkom je aj neuveriteľné množstvo zrealizovaných strategických programov a plánov http://moje.hnonline.sk/node/5972 bez dosiahnutia stanovených cieľov. Nemôžeme si už dovoliť ani doteraz zaužívané zdĺhavé procesy a neskutočne dlhú dobu reakcie na nepriaznivú situáciu http://moje.hnonline.sk/node/6106 v akejkoľvek oblasti života. Doteraz sme, žiaľ, premárnili už veľmi veľa času. Dokonca „sme sa dopracovali“ do situácie, že príchod akéhokoľvek legálne pôsobiaceho investora je v niektorých regiónoch úplne vylúčený. Pritom ich počet a rozloha z roka na rok len narastá.

Pridať komentár

Feedback