Cesta k prosperite Slovenska tadiaľ určite nevedie

Zníženie nákladov cez zníženie daňovo-odvodového zaťaženia síce môže potešiť, ale dnes už nemôže rozhodovať. V skutočnosti na to neexistuje ani priestor ani relevantný dôvod.


Niet dňa,aby sme si nevypočuli či neprečítali nejaké vyjadrenie k téme tzv. daňovo-odvodovej reformy. Hodnotenie súčasného stavu i zámerov vlády sú, prirodzene, rôzne. Pokojne však môžeme konštatovať,že z hľadiska spokojnosti s dopadmi publikovaných konkrétnych návrhov sa všetci môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín. Menšiu tvoria tí nespokojní, hlavne všetci tzv. dohodári a veľká časť živnostníkov. Tú druhú, výrazne väčšinovú, tvoria viaceré podskupiny, ktorých postoj nemôže byť iný ako neutrálny. Najväčší potenciál pre motiváciu zmeny správania by mal byť v podskupine pracujúcich s najnižším príjmom. Aj tu však veľmi ťažko možno očakávať, že by mohlo avizované zvýšenie čistého príjmu o 10,30 eura mesačne, teda cca 50 centov denne, motivovať nezamestnaných, aby prijali prácu, ktorú doteraz odmietali. O akejkoľvek motivácii ostatných príjmových podskupín už nemôže byť ani reči.   

Prečo je z hľadiska miery zníženia daňovo-odvodového zaťaženie projekt vlády taký "skromný" (celkovo 59,9 mil. eur a či reálne existuje nejaký ďalší priestor, napovedia čísla (zdroj Eurostat) z nasledujúcej tabuľky.


<><><><><><><><><><><>

> <><><><><><><><><><><>

>

Krajina

Príjmy

Výdavky

Celkový dlh

Schopnosť splatiť

Priem 2008

Priem 2010

Marec 2011

Cena práce

 

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

Slovensko

32,9

35,3

41,0

80,3%

9,5

14,4

13,9

6,41

Rumunsko

33,2

36,7

30,8

107,9%

5,8

7,3

  
7,4

3,41

Estónsko

36,6

36,0

6,6

555,1%

5,5

16,9

14,3 

6,60

Česko

41,0

43,0

38,5

106,5%

4,4

7,3

6,9

7,88

Slovinsko

42,7

43,7

38,0

112,5%

4,4

7,3

8,1

12,09

Nemecko

43,8

44,2

83,2

52,6%

7,3

7,1

6,5

27,80

EÚ 27

44,7

46,3

80,0

55,9%

7,1

9,6

9,5

 

Rakúsko

48,0

49,3

72,6

66,4%

3,8

4,4

4,3

26,33

Francúzsko

49,8

52,7

81,7

61,0%

7,8

9,7

9,5

31,24

Švédsko

54,4

51,8

39,8

136,8%

6,2

8,4

7,7

33,30

Dánsko

55,8

51,4

43,6

128,0%

     3,3

7,4

7,9

34,74


Rizhodujúcim kritériom pre výber krajín do tabuľky boli príjmy a výdavky verejných financií, merané ich podielom z HDP. Prvým trom a posledným trom patria uvedené priečky aj v rebríčku celej EÚ. Medzi nimi som zaradil aj krajiny so strednými hodnotami, ktoré súpre nás  inak zaujímavé. Porovnanie hodnôt parametrov jednotlivých krajín ponúka viacero námetov na zamyslenie. Niektoé z nich ponúkam.

Prvé dva stĺpce, uvádzajúce príjmy a výdavky verejných financií (priemer rokov 2006 až 2008), poskytujú určitý obraz o spôsobe myslenia príslušných vlád v období viac rokov trvajúcej konjunktúry. Teda v období relatívnej hojnosti a bez krízových tlakov. Určtou výnimkou bolo práve Slovensko, plniace prístupové kritériá MÚ. Tu môžeme konštatovať, že:

1.  Slovensko má najnižší príjem z HDP zo všetkých krajín EÚ. Po prepočte cez HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily vychádza, že príjem Slovincov je na 1 obyvateľa vyšš o 64 %, Rakúšanov o 151 % a Dánov o 190 %. 

2.  Postsocialostické krajiny dosahujú výrazne nižšie príjmy ako krajiny starej pätnástky (okrem Maďarska sú všetky pod priemerom EÚ)

3.  Z postsocialistických krajín sa im najviac približujú práve ekonomicky najvyspelejšie krajiny skupiny, tj. Slovinsko a Česko (výnimkou je už spomínané Maďarsko)

4.  Najvyššie príjmy už tradične dosahujú škandinávske krajiny

5.  Práve tie spolu s Estónskom hospodárili s rozpočtovými prebytkami

V stĺpci 3 je uvedený celkový verejný dlh k 31. decembru 2010 a v stĺpci 4 podiel jednoročného príjmu a celkového dlhu, čo udáva podiel z celkového dlhu krajiny (v %), ktorý by mohla splatiť z príjmov za jeden rok. Z nich vyplývajú nasledovné poznatky:

1.  Najmenší podiel z celkového dlhu spomedzi postsocialistických krajín by z jednoročného príjmu  dokázalo splatiť práve Slovensko

2.  Okrem škandinávskych krajín majú krajiny starej pätnástky výrazne, približne 2 x, vyšší celkový dlh, čo sa odráža ajvo výrazne  nižšej miere schopnosti splatiť dlh z jednoročného príjmu

V ďalších troch stĺpcoch uvádzam priemerné miery nezamestnanosti v rokoch 2008 a 2010 (stl.5 a 6) a k 31. marcu 2011 (stl. 7). V prípade Rumunska a Estónska sú v stĺpci 7 uvedené hodnoty k 31. decembru 2010. V poslednom stĺpci (8) je uvedená cena práce. Okrem iných tu môžeme konštatovať, že:

1. Každá krajina s vyššou cenou práce ako Slovensko vykazovala v miere nezamestnanosti  pred krízou podstatne lepšie hodnozy ako Slovensko

2.  Dánsko s 5 x vyššou cenou práce malo takmer 3 x nižšiu mieru nezamestnanosti

3.  V porovnaní so Slovincami s takmer 2 x vyššou cenou práce sme mali viac ako 2 x vyššiu mieru nezamestnanosti

4.  Počas hospodárskej krízy sa náš odstup, s výnimkou Estónska, v miere nezamestnanosti ešte viac prehĺbil..

5.  Vývoj hodnôt Nemecka so 4 x vyššou cenou práce ani nemá zmysel komentovať

Závery

Všeobecne uznávanú nutnosť konsolidovať verejné financie ešte posilňuje fakt, že situácia je vzhľadom na najnižší podiel príjmov z HDP ešte nepriaznivejšia (stl. 4) ako sa javí na základe všeobecne zaužívaného ukazovateľa, vyjadreného pomerom objemu celkového dlhu k aktuálnemu objemu HDP (stl. 3).

Zjednotenie a zjeknodušenie celého daňovo-odvodového syst=mu, spolu s odstránením exixtujúcich, objektívne nepodložených, odchýlení v posudzovaní jednotlivých skupín povinných subjektov je v skutočnosti maximom, čo môže vláda urobiť. A to nielen pre budúci, ale aj viac nasledujúcich rokov. Už aj v tomto kroku vynútené zníženie celkového zaťaženia v objeme 59,9 mil. eur je zbytočným luxusom. Nepochybujem, že minister financií má v rozpočte zakalkulované rezervy, ale už len samotní lekári a sestričky môžu vyvolať v štátnej pokladnici prievan s veľmi nepríjemnými dôsledkami. Sľubované postupné každoročné znižovanie sadzby odvodov o 1 percentuálny bod považujem za neprezieravý krok, ktorý v žiadnom prípade nemôže mať na zamestnanosť deklarovaný pozitívny efekt a naďalej bude brzdiť moznosti rozvoaj verejných služieb.

Na ďalšie znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia jednoducho už nemáme priestor. Iba ak by sme si povedali, že naši dôchodcovia už nepotrebujú zvýšiť reálne dôchodky. Že naše zdravotníctvo i školstvo tiež majú úroveň, ktorá už neznesie zlepšenie, keďže všetci prezidenti a iní prominenti prichádzajú práve k nám, keď majú vážnejší problém a privysoký počet hlásiacich sa zahraničných študentov z Európy musíme sústavne odmietať. Diaľnice už ani nemáme kde stavať, cesty II. aj III. triedy sú ako zrkadlo a Bratislavčania netušia, čo je to dopravný kolaps. A podobne.

Je nepochybné, že všetky fondy verejných financií majú v oblasti efektívnosti výberu i vynakladania väčšie či menšie rezervy. Nepochybujem, že už zrealizované a ďalšie pripravované opatrenia v oblasti  vymáťaľnosti práva a verejného obstarávania prinesú výrazné zlepšenie situácie. Ale ani odstránenie všetkých nedostatkov nemôže dorovnať zdroje ekonomicky vyspelých krajín. A to nehovorím o tých najbohatších. Stačí sa pozrieť na Slovinsko. Z tohto hľadiska patrí Slovensko medzi najchudobnejšie krajiny Európy.

Už aj z uvedených porovnaní je zrejmé, že výška daňovo-odvodového zaťaženia v žiadnom prípade nemôže byť tou hľadanou prekážkou dynamickejšieho hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenska. Prečo ňou nie je v prípade uvedených škandinávskych krajín, ktoré pri niekoľkonásobne vyššiej cene práce dokážu zabezpečiť vyššiu zamestnanosť, životnú úroveň obyvateľov i kvalitnejšie verejné služby. Navyše s reálne menšou mierou zadĺženia?

Teda na základe akých faktov donekonečna opakujé táto požiadavkua tlačia na vlády mnohí  mienkotvorní  analytici, ekonómovia i predstavitelia zamestnávateľských organizácií. Priamo od rozhodujúcich investorov na Slovensku som ani raz nezaregistroval výhrady voči výške daňovo-odvodového zaťaženia. Prečo asi? Osobne by sa určite hanbili niečo také vysloviť.

Pravdou je, že neprimerané očakávania vyvolali svojimi predvolebnými vyjadreniami, zrejme pod tlakom prostredia, aj niektorí predstavitelia súčasnej vládnej koalície.

Zníženie môže potešiť, ale nie rozhodovať, preto tu jeho úloha skončila

Relevantné údaje hovoria jasne. Cesta k zvyšovaniu konkurenčnej schopnosti a väčšej prosperite v tejto fáze rozvoja už určite nevedie cez znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia, teda cez stratégiu "montážna dielňa". Tá už svoju historickú úlohu naplnila. Aj takéto zníženie nákladov síce môže potešiť, ale nemôže rozhodovať. Preto tade cesta ďalej nevedie.Tak ako neviedla v dnes ďaleko vyspelejších krajinách. Ako by sme popri trvaní na tejto požiadavke dokázali vysvetliť skutočnosť, že Nemecko realizuje export do Číny, známej svojou lacnejšou a usilovnou pracovnou silou, vo viac ako 3 x väčšom objeme ako Slovensko so 4 x nižšími nákladmi na prácu? Samozrejme po zohľadnení rozdielneho počtu obyvateľov.

Komentáre

za tento stav na slovensku moze rovna dan a zameranie sa na spotrebne dane. slovensko je otvorenou ekonomikou, kde 85% HDP je exportovaneho, prakticky bez vnutorneho trhu, s nizkou kupyschopnostou obyvatelstva. moze niekto ocakavat ine vysledky? ano dvaja IQvaci. miklos a sulik!

Juraj to mi nemusis pisat. Ak ma pamat neklame, tak na mojom pravdackom blogu o tom pisem. Ale na 2. strane som rad, rad som zistil, ze nie som na Slovensku jediny s tymto nazorom :-)
Napisal som to tu tak preto, aby mainstream.bull.shit.economs vedeli co mam namysli.

Obrázok používateľa Juraj Seffer

Odporucam teda pridavat dodatok typu "... spotrebne dane, ktore su de facto danou z prijmu".

Ake vlady, taky stat.Tak biedne žije na posratom Slovensku 88% ľudí.Vsetci politici by mali vyskusat aspon pol roka vyžiť stoho platu ako mi ostatni.Ako vidno z prispevku pana,Vozarika,staci tak malo, zakonom zvysit cenu prace,cim vacsia kupyschopnost obyvatelstva, tym lepsie prosperuje ekonomika, na to netreba ziadnu ekonomicku skolu, len zdravy rozum.

Obrázok používateľa Laco Vozárik

Tak som to nemyslel. To by sme sa dostali presne tam,kde je dnes Grécko, ktorého problém je hlavne v hospodárstve, a to práve kvôli vysokej cene práce, vyjadrenej v eurách. Preto musí nutne devalvovať. Až potom môže vyriešiť finančné problémy.
Myslel som v prvom rade na rast hodnoty práce.

Obrázok používateľa Sophia Múdra

Ale pán Vozárik, to snáď nemyslíte vážne,že by malo Grécko
problémy kvôli vysokej cene práce :-))

A ešte povedzte, že kvôli vysokým dôchodkom, a už sa aj
Dežo s Araňou počúrajú od smiechu !!!

Obrázok používateľa Laco Vozárik

Smrteľne vážne, milá Sophia.
Dežkovi aj Aranke ja smiech rád doprajem.
Len Vás chcem poprosiť, nebuďte taká sebecká a napíšte, z čoho sa smejú, určite aj ostatní sa chcú pobaviť.

Suhlasim Sophia, predsa tu nemozete porovnavat Grecku ekonomiku so slovenskou.Vsak ako sam pisete, nemec dokaze predat sviecku, a zaplatit 5x vacsi plat,ako slovensky zamestnavatel, no preco asi???
Odpoved je az taky jednoduchy az to boli.
Nemaju ekonomov ako Mikolos,a podobnych pseudo ekonomovia.
Miesto investovania do vlastneho naroda, rozdavaju nase dane,miliardy,cudzim ako investicne stimuly.Vsak to nie su ekonomovia, to su uzernici,treba zalatat diery, zvysime dane, odvody.Vsak to dokaze aj moj 5 rocny vnuk,na to netreba ekonomov.Potom sa cudujeme ze,deti prepadavaju banky.Vsak treba urcit celom state ,v kazdej sfere tabulkove platy,a mali sme to tu za totality a perfektne to fungovalo.
Doporucujem aby ste stiahli pocitacovu hru Cesar3, a postavte funkcne mesto stat, ak sa vam to podari, uvidite, ze co treba spravit, aby vsetko fungovalo tak ako ma.

Obrázok používateľa Laco Vozárik

1.Neviem, v ktorej vete som v komentári porovnávalgrécku a slovenskú ekonomiku. Porovnať sa dajú ktorékoľvek ekonomiky. Aj v článku som to v niekoľkých parametroch urobil.
2. Áno, Nemec dokáže predať ten produkt a zaplatiť 4 x viac. Je to tak preto, že ten produkt nejaký spotrebiteľ kúpi v takej cene, v ktorá pokryje aj tie vysoké náklady práce. Produkt má pre neho tú hodnotu.
3. Ak by sme zo dňa na deň zvýšili cenu práce bez adekvátnej zmeny produktu, stalo by sa len to,že by ho spotrebitelia (Vy, Sophia, ja a ďalší) prestali kupovať a začaki by kupovať ten konkurenčný z exportu, ktorého cena nestúpla. Zamestnávateľ by potom veľmi rýchlo nevedel zaplatiť ani tú dovtedajšiu nižšiu mzdu. O tom, čo sa bude na voľnom trhu kupovať, rozhoduje slobodne pán spotrebiteľ, lebo on platí.
4. Neviem presne, ako ste to mysleli s tým "investovaním do národa", ale osobne si myslím, že to môže byť tá najefektívnejšia investícia.
5. Pokiaľ ide o investičné stimuly, nie je veľký problém spočítať ich návratnosť. Je však potrebné naozaj počízať. A v tej podobe, ako boli prezentované v médiách, sa daňovým poplatnákom na Slovensku vždy vyplácajú. Uznávam, že na prvý pohľad to tak nemusí vyzerať.

No, pisali ste ze by sme dopadli ako Greci, ak by sa upravila cena prace, ja tvrdim ze nikdy!!!
Dam vam priklad,takzvane privatizacie,[rozkradanie],iste sa pamatate, na luptakove a Meciarove ,zamestnanecke privatizacie, lebo ja ano.Co sa stalo, skoro vsetky spickove fungujuce firmy rozkradli, vytunelovali, a nechali spustosene.Partizanske, svit ,tatralan, atd.
Zoberieme partizanske,co stoji ceste, aby sme miesto zahranicneho investora, investoval by stat sam tie miliardy a postavil fabriku na nohy, a zamestnal 1000-1500 zamestnancov,vysokoskolakov,vlastne firemne obchody, atd..Este dodnes ma take meno, ze by sme nestacili vyrabat topanky.Co mame na slovensku?? same cinske smadraky,ludia su nutene kupovat cinske smejdy, lebo ine tu nemame.Staci??

Obrázok používateľa Laco Vozárik

Ospravedlňujem sa, ale k tomu už naozaj nemám čo povedať.

Preco??co brani statu, aby sam vytvaral pracovne miesta, teda fabriky??, tie nezmysli ze stat je zly vlastnik??

Obrázok používateľa Juraj Seffer

Brani im v tom to ze okradat a nutit ludi mozu iba do urcitej miery.

Obrázok používateľa Juraj Seffer

>>>>>>>>>>>>>>> Vsak to dokaze aj moj 5 rocny vnuk

Urcite tomu lepsie rozumie ako vy lebo este nestihol byt indoktrinovany statnym skolstvom.

>>>>>>>>>>>>>>> Vsak treba urcit celom state ,v kazdej sfere tabulkove platy,a mali sme to tu za totality a perfektne to fungovalo.

Asi ste boli v dobrej tabulke. To co to vy propagujete je totalitarny stat, nieco tak ohavne ze sa to neda ani opisat.

Ak urcite ze rolnik ma zarabat 10 EUR na hodinu a lekar 1 EUR na hodinu, budete mat nedostatok lekarov. Ak naopak, budete hladny. A samozrejme, kazdy by loboval za zvysenie toho svojho platu, nehladiac na to ci ho v ekonomike treba alebo nie. Jedine trh a volne stanovovanie cien dokaze spravne alokovat prostriedky vratane ludskej prace.

>>>>>>>>>>>>>>>> Doporucujem aby ste stiahli pocitacovu hru Cesar3, a postavte funkcne mesto stat, ak sa vam to podari, uvidite, ze co treba spravit, aby vsetko fungovalo tak ako ma.

Bez komentara.

Ani sajnu nemas ze ako to fungovalo, a o com rozpravas.Ty totalitny kapitalisticky somar.

Obrázok používateľa Juraj Seffer

Ako to fungovalo? Tak ze bol toho co ludia chceli nedostatok, a dostatok toho co nechceli.

Noze nam napiste ako skvele to fungovalo a ako stupala zivotna uroven ludi vo vychodnom bloku v porovnani s menej socialistickym zapadom.

Ty mi pripominas, jedneho kamarata, ktory do nicoho sa nerozumie, ale vsade strkava svoj nos a mudruje,trepe somariny,ze to zle pocuvat.
Toto napriklad tabulkove platy zdravotnickych pracovnikov cechah
A nie kolko ma zarobit, rolnik alebo lekar,Rolnici, robotnici mali sme uplne ine tabulkove platy, a ukolovu mzdu,
http://www.mpsv.cz/files/clanky/3273/NV_plat.pdf

Obrázok používateľa Juraj Seffer

>>>>>>>>>>>>> Ty mi pripominas, jedneho kamarata, ktory do nicoho sa nerozumie, ale vsade strkava svoj nos a mudruje,trepe somariny,ze to zle pocuvat.

Ditto.

>>>>>>>>>>>>> A nie kolko ma zarobit, rolnik alebo lekar,Rolnici, robotnici mali sme uplne ine tabulkove platy, a ukolovu mzdu,

A ako si asi myslite ze sa urcuje cena prace?

Tabulkove platy , pleties s minimalnou mzdou, a teraz sem tahas cenu prace, ty si poriadne vychcany maragor.Choď sa onanovat niekde inde.Alebo skoc pod vlak.

Obrázok používateľa Juraj Seffer

Pytam sa ako sa urci cena prace jednotlivych povolani ci ludi vo vasich tabulkach.

Ale vy zrejme na inteligentnu diskusiu nemate dostatocnu kapacitu.

Obrázok používateľa Juraj Seffer

>>>>>>>>>>>>>>>> Ako vidno z prispevku pana,Vozarika,staci tak malo, zakonom zvysit cenu prace,cim vacsia kupyschopnost obyvatelstva, tym lepsie prosperuje ekonomika, na to netreba ziadnu ekonomicku skolu, len zdravy rozum.

Ako vidno z vasho prispevku, nemate ani len tusenie o com hovorite. Preco by stat nemal urcit minimalnu mzdu na 1000 EUR na hodinu? Ved takmer kazdy by mal odrazu viac penazi na minanie a bol by bohatsi nie?

Ty vygumovany ....., zivote si nic nevidel ,len si vyrastol a vystudoval si sa prave v takom state, a takych je tu tisice, a teraz snazite obrat slovensky narod este aj to posledne co maju, o holy zivot.
Tu neide o minimalnu mzdu ale o zakladny prijem.

Obrázok používateľa Juraj Seffer

>>>>>>>>>>> Ty vygumovany.....zivote si nic nevidel ,len si vyrastol a vystudoval si sa prave v takom state, a takych je tu tisice, a teraz snazite obrat slovensky narod este aj to posledne co maju, o holy zivot.

Taketo reci platia na chlapov v krcme, nie tu. A ja na Slovensku ani nezijem.

>>>>>>>>>>> Tu neide o minimalnu mzdu ale o zakladny prijem.

Cize prijem bez prace? Kazdemu 100 EUR na den?

Obrázok používateľa Laco Vozárik

Čo poviete na Estónsko so 6,6 % dlhu. Ani ono to nezvládne?

Feedback