Baťa odborárov vyhodil, bankárov veľmi „nemusel“, politikom sa neprosil. Naopak...

Tomáš Baťa ako podnikateľ, zamestnávateľ a starosta mesta ukázal v prvej tretine minulého storočia cestu, ako možno prostredníctvom všestranného rozvoja ľudí dosiahnuť prosperitu. Aj u nás, aj dnes je to rovnako možné.

Veľmi krátka história odborov  u Baťu

Vychádzajúc zo skúseností z ročného pobytu  v USA v roku 1904o prospešnosti odborov  a vlastného presvedčenia o nutnosti účasti zamestnancov na riadení podniku, Tomáš Baťa sám navrhol sociálnym demokratom, aby u neho založili odborovú organizáciu. Následne sa však ukázalo, že odborárskym šéfom nešlo o záujmy robotníkov, ale o ich vlastné politické záujmy. Keď potom zorganizovali štrajk za zvýšenie miezd dal po márnom vyjednávaní štrajkujúcim jednoducho výpoveď. Tým sa Baťa už navždy  rozlúčil s odbormi.

Tomáš Baťa nepotreboval žiadnych „bojovníkov“ za práva jeho zamestnancov. Bojovníkov, ktorí svojimi požiadavkami deštruovali činnosť firmy a v konečnom dôsledku poškodzovali aj záujmy robotníkov. Podobne, ako to v niektorých prípadoch zažívame aj v súčasnosti    http://moje.hnonline.sk/node/5872  Poznal potreby ľudí, pýtal sa ich. Komunikoval s nimi. Jeho postoje jasne vyjadrovali aj viaceré výroky.

"První podmínkou prospívání našeho závodu jest, abyste se nedomnívali, že závod jest jen Váš, jen pro Vás. Závod náš nebyl k tomu účelu zbudován, aby zajistil existenci jen jeho zakladatelům. Vyšší pohnutky to byly, které na nás působili, abychom potlačovali své vášně a choutky, pokud jsme je viděli závodu škodlivy."

“Zásadou mého podnikání jest učinit ze svých zaměstnanců kapitalisty”.“Pokládám za svou zaměstnavatelskou povinnost platiti lidem za práci tak, aby ve svých čtyřicet letech mohli žít z úspor a pracovati s pomocí svého kapitálu a zkušeností a ne ze svých holých rukou.”

Jeho prístup však najlepšie dokazovali reálne výsledky jeho  činnosti podnikateľa a zamestnávateľa. Štandardy, ktoré svojim zamestnancom zabezpečoval v oblasti pracovných podmienok (presvetlené haly, vybavenie ,od roku 1930 štyridsaťhodinový pracovný týždeň, vysoko nadpriemerné mzdy,…) bývania (týždenné nájomné v 3–izbovom firemnom byte zaplatil kvalifikovaný robotník z 2-hodinovej mzdy) , zdravotného zabezpečenia, vzdelávania a iných, ďaleko predstihovali pomery nielen doma ale aj v iných európskych krajinách.

Bankárov veľmi „nemusel“.

O bankároch sa na základe vlastných bohatých skúseností v zásade vyjadril ako o ľuďoch, ktorí ponúkajú ľuďom dáždnik práve vtedy, keď svieti slnko. Po bravúrnom prekonaní hospodárskej krízy v ČSR znížením ceny produktov na polovicu v roku 1920 firma Baťa výrazne posilnila svoje postavenie a mala  k zabezpečeniu svojej činnosti dostatok vnútrokoncernových finančných zdrojov. Pochádzali z postupného budovania systému uzavretého kolobehu peňazí, ktorého nosnými prvkami bola vlastná maloobchodná sieť (len od roku 1920 do roku 1925 stúpol ich počet len v Čechách zo 160 na 563) , sieť dodávateľských podnikov (materiál, energie, služby...) v rámci koncernu, zabezpečovanie základných potrieb zamestnancov vo vlastných zariadeniach (obchody, bývanie,…) a tiež Baťova „banka“, kde bola odkladaná na osobné účty zamestnancov časť ich mzdy- podiely na zisku. V roku 1832 dosiahol objem úložiek na týchto účtoch objem 136,5 mil. Kč. Tak držali toky peňazí pod stálou kontrolou. Úžitok z tohto systému mali všetci zúčastnení. Vidiac zjavné úspechy a vzrastajúcu silu firmy, sa bankári s ponukami u Baťu predbiehali.

Baťa a politika.

Tomáš Baťa sa ako bežný občan a hlavne podnikateľ, samozrejme, stretával s dôsledkami činov politikov prakticky denne. Planým rečiam a sľubom politikov neveril. Nemal prečo. Nikdy však nereptal, nevyhováral sa na nepriaznivé podmienky, neprosil pre seba výhody. Jeho postoje k týmto otázkam dokumentujú aj tri nasledovné výroky.

„Poměry nejsou vinny nikdy a ničím. Vinni jsou vždycky lidé“.

„Jestliže nikdo nechce váš výrobek či službu, není to vina poměrů, ale vina vaše. Musíte se změnit, nabízet něco nového.“

“Povinností občana je vládnout – ne hubovat.” 

V zmysle týchto zásad vždy aj konal. Nečakal. Keď videl, že sociálni demokrati na radnici môžu byť brzdou v ďalšom rozvoji mesta, žezlo vládnutia im zobral z ruky. Vstúpil do komunálnej politiky. V roku 1923 bol zvolený za starostu Zlína prvýkrát. A potom ešte dvakrát. Po jeho smrti prevzal toto žezlo jeho najbližší spolupracovník, ekonóm, Dominik Čipera, ktorý bol starostom až do roku 1945. Baťova skupina občanov, ktorú by sme dnes asi nazvali občianskym združením, keďže politickú stranu zakladať nechcel, počas jeho života víťazila zakaždým s výrazným náskokom. V prvých voľbách získala v mestskom zastupiteľstve z 30 mandátov 17. V roku 1927 to už bolo 25. A v treťom prípade až 29 mandátov. Viackrát dostal ponuku na účasť v pražskej ústrednej vláde. Vždy ju odmietol s tým, že on chce pomáhať svojmu mestu a regiónu, čo charakterizuje aj ďalší z jeho výrokov. 

 „V rozvoji našeho závodu spatřovali jsme rozvoj a zajištění blahobytu celého kraje. Bylo naší chloubou a pohnutkou k další, neúmorné práci, že přinášíme nový, do toho času nepoznaný blahobyt a vzdělání našeho lidu“- V prvej kampani prezentoval 10-ročný plán rozvoja firmy aj obce. Pre firmu to bol cieľ 100 tisíc párov obuvi denne. Pre obec záhradné mesto pre 50 tisíc obyvateľov, pričom v tom čase ich mal Zlín 5,5 tisíc). Znelo to neuveriteľne, ale Baťa už viackrát dokázal , že mu možno veriť. Na rozdiel od jeho politických rivalov.

V podobnom duchu pokračoval pri vedení podniku po tragickej smrti Tomáša Baťu v roku 1932  aj jeho nevlastný brat Jan Antonín Baťa. Ten dotiahol rozpracované projekty Tomáša a úspešne realizoval aj mnohé vlastné. Firma založila nové mestá a postavila ďalšie továrne v Československu, ale i Južnej Amerike a Ázii.. Československo sa v roku 1928 zaradilo medzi exportérmi obuvi sveta na prvé miesto.

O životnej úrovní obyvateľov Zlína, ktorú dosiahli v tridsiatych rokoch minulého storočia, svedčia štatistiky o spotrebe tovarov. Vo viacerých položkách dosiahli dvojnásobné hodnoty ako priemer ČSR. Medzi ne patrí napríklad aj skutočnosť, že pomer počtu obyvateľov a automobilov mali lepší ako samotná Praha.

Úroveň rozvoja mesta výstižne dokumentuje jeho infraštruktúra. Tzv. Veľké kino, ktorého sála mala kapacitu 2 227 sedadiel. Hotel s 300 lôžkami, vybavenými vlastnou kúpeľňou. Dva veľké obchodné domy. Baťova nemocnica, školy, internáty. Obchodné budovy a sídla iných firiem. A nakoniec budova sídla firmy Baťa, ktorá má 17 poschodí (77 metrov) a v tom čase bola druhou najvyššou stavbou v celej Európe.

Dôvody úspechu firmy Baťa boli analyzované a popísané mnohými autormi. Medzi tie rozhodujúce určite patrila aj schopnosť rýchlo reagovať na meniace sa podmienky. Baťa si nemohol dovoliť reagovať na zistené skutočnosti po niekoľkých rokoch http://moje.hnonline.sk/node/6106  ako orgány EÚ a naše vlády. Nepripostil mrhanie zdrojmi na vypracovávanie a realizáciu nekonečného počtu stratégií a plánov http://moje.hnonline.sk/node/5972 , ktoré zjavne nevedú k stanoveným cieľom,  ako my dnes. Za veľmi dôležitú okolnosť považujem aj fakt, že  ako sám povedal:

„Ničeho jsem nenabyl lehce, každá věc mne stála nejtvrdší práci.“ A tiež: „Nehledejte lehké cesty. Ty hledá tolik lidí, že se po nich nedá přijít nikam.“

Takže nič nedostal zadarmo. Nepokazili ho žiadne fondy EÚ, nezdeformovali jeho myslenie, ani neurobili závislým na vôli iných. Rovnako postupoval aj voči svojim ľuďom, čím ich viedol k osobnému rozvoju a rastu, nie zaostávaniu či dokonca degenerácii.

Znalosti o téme som si osviežoval aj na stránke http://batastory.net/ , kde prípadní záujemcovia môžu získať ďalšie relevantné informácie. 

 

  

Komentáre

Obrázok používateľa Juraj Seffer

No ale tu nam Batu vykreslujete ako kapitalistu ktory ponukal ludom lepsie pracovne podmienky ako ostatni zamestnavatelia pretoze bol sikovnejsi a vedel ze tak budu produktivnejsi, ze ziska najlepsich pracovnikov. No a robit zo zamestnancov kapitalistov ktori uz potom nemusia pracovat rukami ale rozumom a zit z usetreneho? Socialisticka brigada na HN blogu ho vykresluje ako presny opak.

Obrázok používateľa Sophia Múdra

Vážený pán Vozárik,

uvádzate holé a Homo Sapiensom nevyvrátiteľné faktá,
hoci
nižší hominidný druh-Neandertálci- sa ich snažili vždy
skresľovať,
čo skresľovať, KLAMALI,ako klamú vždy vo všetkom a o všetkom, čo im nepasuje do krámu.

Pravda je ale taká, že Baťa bol nadaný podnikateľ,
ktorý BEZ PODVODOV dokázal zveľadiť svoju firmu
tak,
ako to dokáže jedine vyšší hominidný druh-Homo Sapiens,
rozmýšľajúci INTELEKTOM-druhou signálnou,
kauzálnym a diskurzívnym myslením-
analýzou príčin a následkov a následným deduktívnym vyvádzaním z toho dôsledkov.
Normálny myšlienkový pochod u vyššieho hominidného druhu,
zvaného Homo Sapiens,
obdareného INTELEKTOM, teda schopnosťou TVORIŤ, INOVOVAŤ,
myslieť
FLEXIBILNE,
teda v dimenziách, na ktoré Neandetálec nemá stavanú mozgovú neuronálnu sieť!

Neandertálec, ktorý je na nižšom stupni evolučného vývoja,

podľa vedeckých zdrojov(Max Planck inštitút evolučnej antropológie Lipsko) NEVYMREL !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
ale
sa similoval s Homo Sapiensom a gény oboch sú v nás,
(u niekoho viac Sapiensových u iného Neandertálcových).

Tento nižší hominidný druh-medzičlánok medzi Sapiensom a
O.....U,
ten sa riadi zákonmi džungle PREĽSTIŤ, UKORISTIŤ,
A
čo ti stojí v ceste ku koristi ZNEŠKODNIŤ!

Vývojom sa síce už aj on čiastočne skultivoval,
používa
moderné prostriedky, koná sofostikovanejšie, ale podstata
jeho konania je stále rovnaká.

Tak má totiž stavaný mozog, daný jeho génovou štruktúrou.

A TAK AJ PODNIKÁ- KLAMSTAVAMI a PODVODMI,
pretože
INAK NEVIE !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Obrázok používateľa Laco Vozárik

Srdečne zdravím všetkých troch diskutujúcich.
Ešte pár faktov z histórie firmy Baťa.
V roku 1918 firme zostali nezaplatené pohľadávky v objeme 3 milióny korún za nezaplatené štátne dodávky a nesplatené úvery vo 40 milónov. Denná výroba poklesla z 10,0 tis. párov na 1,7 tis. Jednoducho nemal kto kupovať. To bola 2. kríza firmy.
Za úložky zamestnancov na osobných účtoch im Baťa platil úroky.

Mrzí ma to, ale zatiaľ mi naozaj nedosšlo, z čoho bude nové Československo, o ktorom píšete, pán Vasky, financovať napr.takú obranu či hocako minimálny štátny aparát, keď podnikatelia reinvestujú všetok zisk vo firme.

Obrázok používateľa Sophia Múdra

Aj ja Vás zdravím, pán Vozárik a hneď mám aj malú otázočku.

Hovoríte, že:

"Denná výroba poklesla z 10,0 tis. párov na 1,7 tis. Jednoducho nemal kto kupovať."

Aby sa takémuto niečomu predišlo, nie je potrebné kapitál prelievať aj do iných odvetví,

rovnaký princíp, ako finančný investičný kapitál vytvára tzv."Hedge funds",
ak sa nedarí v jednej branži, darí sa v inej, príjem neklesne,
pretože je hedgovaný-zaistený aj inými zdrojmi.

To Baťa vtedy ešte nevedel, alebo podcenil možnosť redukcie kúpyschopnosti, alebo aj nasýtenosti trhu
v jedenej branži ?

Feedback