Tak máme tú „špajzu“ prázdnu, či ...? Ako je to vlastne?

Hm. Sú krajiny, ktoré sa na prvý pohľad javia, že sú na tom horšie. Ale aj také, kde je na prvý aj x-tý pohľad jasné, že to robia oveľa lepšie ako my.

Diskusia o stave verejných financií vplyvom koronakrízy nadobudla väčšiu dôležitosť, teda aj intenzitu. Prirodzene, veď nie je jedno, koľko zdrojov má štát k dispozícii na boj s ňou a jej následkami bez toho, aby ohrozil zdravie spoločnej kasy.
Nie celkom jasný obraz
Predstavitelia súčasnej a odchádzajúcej vlády hodnotia situáciu diametrálne odlišne. Súčasní hovoria o „prázdnej špajze“. Z druhej strany zasa počuť, že oni veruže verejné financie zanechali v dobrej kondícii, ktorá novej vláde poskytuje pohodlný manévrovací priestor. Oba tábory svoje tvrdenia zdôvodňujú rôznymi argumentami. Výsledky 12-ročnej práce doteraz vládnucej strany objektívne nemožno ani omylom obhájiť ako primerane dobré. Argumentácia predstaviteľov súčasnej vlády je v zásade v poriadku. V tejto hektickej dobe sa však nevyhli istému nedostatku. Nimi najčastejšie používané porovnanie s Nemeckom môže opozícia relativizovať – spochybniť. Iste, iba prvoplánovo, ale na zneistenie verejnej mienky to stačí.      
Výsledkom je stále sa nekončiaca diskusia, keď veľká časť verejnosti nemá vo veci dostatočne jasno a nedokáže rozlíšiť, kto má jednoznačne pravdu.
Jasný obraz – nespochybniteľné argumenty
Nasledujúce porovnanie s našim najbližším (po všetkých stránkach) susedom, nespochybniteľne ukazuje, že v porovnaní s Českom „je naša špajza skutočne prázdna“. Že po roku 2008 české a slovenské vlády pracovali s výrazne odlišnými výsledkami.
Prázdna slovenská špajza
Rovnaká štartovacia čiara, rozdielne výsledky
V roku 2008 sme boli s Čechmi prakticky na rovnakej úrovni, ale oni sa po predchádzajúcej kríze postupne dokázali vrátiť takmer na predošlú úroveň. No my sme to riadili opačným smerom a za ten istý čas oproti nim zvýšili mieru zadlženia o 17,2 percentuálneho bodu (% dlhu z HDP). Pre zachovanie objektivity je nutné dodať, že náš dlh o cca 1,8 percentuálneho bodu dvíha naša účasť v eurozóne (podporné finančné mechanizmy južných členov EÚ).
Rovnaká podpora, ale ...
Hodnoty za ďalšie obdobie (časovo nevymedzené) znázorňujú predpokladanú úroveň verejného dlhu po prekonaní krízy. Výkonnosť ekonomiky je na predkrízovej úrovni (r. 2019) a verejný dlh vzrástol iba o objem štátom poskytnutej podpory ekonomiky. V prípade Česka o 37 mld. € a u nás o 18 mld. €. Objem za Česko deklarovali jeho vládni predstavitelia. Objem za Slovensko, ako  adekvátny českej podpore, bol definovaný na tlačovej besede predstaviteľov podnikateľského sektora (p. Mihók, predseda SOPK).
Takto je úplne jasné, čo asi znamená slovné spojenie „prázdna špajza“. Česká štátna pokladňa nebude ani po takejto masívnej podpore ekonomiky na tom horšie ako my dnes. Ale náš dlh pri adekvátnej miere podpory bude vysoko nad hranicou zatiaľ platných kritérií menovej únie. O kritériách našej vlastnej dlhovej brzdy ani nehovoriac.
Považovať verejné financie za zdravé, keď neumožňujú preklenúť krízové obdobie bez toho, aby bola ohrozená ich udržateľnosť, je minimálne pomýlené.
Ešte prečo je porovnávanie s Českom vhodnejšie ako s Nemeckom?
Okrem vyššie uvedených jednoznačných číselných argumentov ide aj o to, že s Českom a jeho ekonomikou máme fundamentálne veľa spoločného, pričom Nemecko je objektívne „iný svet“. Najmä mentalitou ľudí, štruktúrou ekonomiky, veľkosťou ... a z toho všetkého vyplývajúcou históriou a postavením v európskej aj globálnej ekonomike. Podľa všetkého kľúčovú úlohu zohralo neblahé obdobie života v socialistickom spoločensko-ekonomickom zriadení, teda skutočne úplne „inom svete“.
 

Pridať komentár

Feedback