Prečo vykazuje nezamestnanosť Trnavského, Trenčianskeho a Košického kraja priam nepochopiteľné odchýlky?

Aj pri vykazovaní miery nezamestnanosti sa prejavuje schopnosť „veľkých čísel“ zahladiť prípadné nezrovnalosti, takže pri porovnávaní výsledkov podľa rôznych metodík žiadny problém nevidíme. No rozmenenie na drobné nejaké ukážu skoro vždy. A pridanie rozmeru času toho odhalí ešte viac.
Ukazovatele nezamestnanosti
Mieru nezamestnanosti vykazujeme u nás dve inštitúcie tromi spôsobmi. Štatistický úrad SR vykonáva (ŠÚSR) „Výberové zisťovanie pracovných síl“ (VZPS) podľa medzinárodne záväznej metodiky EUROSTAT-u (Štatistický úrad ES). Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) podľa vlastnej metodiky zabezpečuje evidenciu nezamestnaných a mieru nezamestnanosti vyčísľuje ako „Mieru nezamestnanosti vypočítanú z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie“ (ÚPSVaR-celk) a najčastejšie prezentovanú aj pre účely pozitívnej diskriminácie využívanú „Mieru evidovanej nezamestnanosti“ (ÚPSVaR-dispon), kde sú zahrnutí úž iba tzv. disponibilní uchádzači o zamestnanie.
Porovnanie vykazovaných hodnôt
Vzájomný pomer hodnôt vykazovaných uvedenými inštitúciami sa v priebehu rokov menil. Ako to vyzerá v ostatnom období a čo ukazuje „rozmenenie na drobnejšie“, teda čísla za kraje, dokumentuje nasl. graf.


Za celú SR sú hodnoty podľa metodík ŠÚSR a ÚPSVaR-dispon takmer zhodné, takže podľa UPSVaR-celk sú, samozrejme, najvyššie. Hodnoty za niektoré kraje však vykazujú pomerne výrazné odchýlky od uvedených celoštátnych pomerov.

  1. Jedine za Trnavský kraj je hodnota ŠÚSR vyššia ako ÚPSVaR-celk. A to až o polovicu.
  2. Iba Trenčiansky a Košický kraj zaznamenali výrazne vyššie hodnoty ÚPSVaR-dispon ako ŠÚSR. V prípade Košického kraja takmer o 4 percentné body (pb).
  3. Najväčší nepomer vykazuje porovnanie Trnavského a Košického kraja. ŠÚSR vykazuje za kraje zhodu (11,7 %), ale ÚPSVaR-disp Košického kraja je viac ako dvojnásobne (15,49 ku 7,58) vyššia ako Trnavského. V prípade miery ÚPSVaR-celk je rozdiel ešte výraznejší.
  4. Trnavský a Trenčiansky kraj vykazujú voči sebe v hodnotách ŠÚSR a ÚPSVaR úplne opačné postavenie. ŠÚSR vykazuje za Trnavčanov o 4,8 pb (70 %) viac, ale v ÚPSVaR-disopon o 1,05 pb menej ako Trenčania.

Pridanie rozmeru času umožnilo potvrdiť závery z prvého grafu aj identifikovať ďalšie odchýlky. Dva grafy dokumentujú vývoj dvoch z ukazovateľov za Trnavský, Trenčiansky a Košický kraj aj celé Slovensko, z ktorých ešte viac vystupujú odlišnosti krajov voči sebe navzájom aj Slovensku ako celku.  

  1. Krivky ukazovateľov za celú SR vykazujú iba malé odchýlky, väčšinou až splývajú. V prípade Trnavského kraja vždy dosahuje podstatne vyššie hodnoty miera ŠÚSR (aj 4,6 pb). V prípade Košického kraja je to naopak. Vyššia je vždy hodnota ÚPSVaR-dispon, len s menšími rozdielmi (max 3,8 pb).
  2. Hodnoty ŠÚSR vykazujú v prípade oboch krajov výrazne väčšie rozkolísanie ako krivka ÚPSVaR-dispon.
  3. Javom, ktorý najviac mätie pri poznávaní skutočného stavu, je protichodný pohyb kriviek v niektorých štvrťrokoch. Vyskytuje sa u oboch krajov.

Z porovnania v nasledujúcom grafe je najviac metúcim javom skutočnosť, že v jednom ukazovateli vykazujú kraje vždy vyššiu nezamestnanosť, a v tom druhom nižšiu ako druhý kraj. Trnavský má vyššiu mieru nezamestnanosti ako Trenčiansky podľa ŠÚSR a Trenčiansky zasa podľa ÚPSVaR-dispon. Rozdiely podľa ŠÚSR sú výrazne vyššie.

Zhrnutie
Na základe popísaných skutočností možno konštatovať, že v prípade uvedených krajov viaceré vykazované údaje do seba logicky nezapadajú. Niektoré z odchýlok vzhľadom na ich veľkosť nie je možno zdôvodniť iba metodickými rozdielmi v ich konštrukcii. Dôvody týchto nezrovnalostí však možno identifikovať iba na základe ešte podrobnejších údajov, ktoré nie sú verejne dostupné. Vysoká nezamestnanosť je však dlhodobým  problémom slovenskej ekonomiky, v ktorom by sme mali mať úplne jasno. Je to teda v rukách kompetentných inštitúcií.
 

    Pridať komentár

    Feedback