O čo lepšie by bolo na Slovensku, keby politici konali ako starosta Baťa?

Politik spravuje verejný majetok zodpovednejšie ako vlastný, volebné sľuby považuje za svoj záväzok voličom Podnikateľ od mesta dostáva, ale viac dáva

Tomáš Baťa pre neho typicky transparentne a účinne pôsobil aj ako verejný činiteľ. Od roku 1923 ako starosta mesta Zlín a v roku 1929 začal robiť poriadky aj ako poslanec Zemského zastupiteľstva Moravy a Sliezska. Aj v tejto verejnej službe sa riadil v zásade rovnakými princípmi ako podnikateľ.
Keby sme aspoň tieto dva
Mé – drahé, obecní – svaté“
„Program jest závazek. Jest podepsaná směnka.“

Ako sa ich držal? Jeden z príkladov – prejav z roku 1927, odpočet po skončení volebného obdobia:
V našem programu z roku 1923 učinili jsme následující sliby:

  1. Opatřiti obci půjčku na levný úrok 4 procenta.

Stalo se.

  1. Zaříditi na vlastní náklad pro Zlín a Paseky síť střídavého proudu.

Stalo se.

  1. Přičiniti se, aby ve Zlíně úřadoval co nejdříve silniční okresní výbor.

Stalo se.

  1. Zřízení cest a kanalisace pro nové závodní čtvrti zaplatiti sami.

Stalo se.

  1. Starat se o čištění ulic na vlastní náklad.

Stalo se.

  1. Každou smlouvu, uzavřenou s obcí, uveřejniti.

Stalo se.

  1. Všichni ti, kteří budou zvoleni na kandidátku zaměstnanců firmy T. & A. Baťa, budou pracovat zdarma.

Stalo se.

  1. Každý účet, který za naše dodávky podáme obci, uveřejniti.

Nestalo se, protože jsme obci všechno dodávali zdarma.“
Takže. Politik spravuje verejný majetok zodpovednejšie ako vlastný, volebné sľuby považuje za svoj záväzok voličom. Podnikateľ od mesta dostáva, ale viac dáva. Čo dodať? V človeku nevdojak skrsne veľa otázok. Napríklad, či by sme takto tú diaľnicu medzi Bratislavou a Košicami nemali už dávno postavenú.

A tak bez "nevyhnutného" usmerňovania zákonmi realizoval skutočný „PPP“ projekt:

„Vybudujeme veliký závod ku blahu našeho zaměstnanectva i konsumentů celé republiky. Podaří se nám vybudovati i město, které svým vzrůstem, pořádkem a svými hospodářskými poměry bude sloužiti za vzor všem jiným městům v našem státě.“

Keby len to

Zlín sa stal príkladom aj pre ostatné krajiny. Do Zlína sa od roku 1925 (Baťa otvoril podnik pre verejnosť aj konkurenciu) schádzali obdivovať a učiť organizované skupiny z celej Európy, ale aj Japonska či USA. Aj tvorcovia japonského systému organizácie, ktorý im po 2. sv. vojne priniesol dynamický rozvoj, rast efektívnosti aj kvality, sa vo veľkej miere inšpirovali systémom Baťa.

No predsa len je čo dodať

Bolo by krajne nespravodlivé zvaľovať vinu za stav spoločnosti len na jej dve skupiny. Je pravda, že ich dosah je väčší, ale celkovo je spoločnosť odrazom postojov a konania všetkých svojich členov bez výnimky. O tom je úplný odkaz Tomáša Baťu. Pre politikov aj občanov, podnikateľov aj spotrebiteľov, zamestnávateľov aj zamestnancov, učiteľov aj žiakov a ich rodičov atď. Jednoducho pre všetkých, čo spolu tvoríme spoločnosť. Tomáš Baťa by nemohol byť tak úspešný podnikateľ či starosta, keby do svojho zámeru nezahrnul všetkých, ktorí čo i len najmenšou mierou môžu prispieť k prosperite a spokojnosti.
 

Pridať komentár

Feedback