Miera evidovanej nezamestnanosti – keď nevidíme rozdiel medzi Marseillaisou a majonézou I.

Schéma riadenia štátu: „Nešťastné analytické závery, nešťastné opatrenia aj výsledky“ je podstatným dôvodom nepriaznivého stavu v mnohých oblastiach

Na Slovensku viaceré oblasti, zásadne ovplyvňujúce kvalitu života bežných ľudí, dlhodobo nezvládame ani len na úrovni priemeru EÚ. A to napriek tomu, že na rozvoj každej z nich, na riešenie každého problému, máme vytvorené stratégie, akčné plány aj zodpovedné inštitúcie s množstvom odborníkov. Napriek tomu, že prakticky nepretržite realizujeme nové a nové opatrenia. Z výsledkov je zrejmé, že sú málo účinné,  že v procese ich zostavovania došlo k nejakému pochybeniu.
Prečo sa tak deje?
Jedným z kľúčových dôvodov je fakt, že s dostatočnou presnosťou nepoznáme ani stav vecí a ešte menej ich skutočné príčiny. Teda nevieme presne, kde sa nachádzame, ani ako sme sa sem dostali. V nejednom prípade si nie sme celkom istí ani samotným cieľom. Nevieme presne povedať, kam by sme sa mali dostať, čo by sme mali dosiahnuť. Takže určiť správnu cestu prakticky ani nie je možné. Logicky tak dosahujeme biedne výsledky a zaostávame, čoho dôsledkom je celková nespokojnosť väčšiny spoločnosti.
Kľúčovým dôvodom uvedenej neistoty je používanie nesprávnych ukazovateľov, ktorými popisujeme stav či vzájomné súvislosti javov. Ukazovateľov, ktoré daný jav nekopírujú, teda popisujú, dostatočne verne. Och číselné vyjadrenie tak neodráža skutočný stav.
Najkrikľavejší príklad
 Je ním v médiách najfrekventovanejší ukazovateľ „miera evidovanej nezamestnanosti“, ktorá sa vypočítava z počtu disponibilných uchádzačov o zamestnanie (uchádzač). Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) dlhodobo zverejňuje prehľady s názvom  „Mesačná štatistika o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie“.  V rámci nej aj „Poradie okresov podľa miery evidovanej nezamestnanosti v SR“ (hárok. č. 2). K akému skresľovaniu skutočnosti tak dochádza, dokumentuje graf s údajmi (december 2015) prvých piatich okresov uvedeného poradia a Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Okrem uvedeného ukazovateľa obsahuje aj údaje o miere nezamestnanosti vypočítanej z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie.

Podľa miery evidovanej nezamestnanosti vypočítanej z disponibilného počtu uchádzačov je Revúca piatym najslabším okresom. Podľa miery nezamestnanosti vypočítanej z celkového počtu uchádzačov je však s veľkým „náskokom“ na druhom mieste. Tento rozdiel je dôsledkom extrémneho rozdielu medzi dosahovanými hodnotami uvedených ukazovateľov v prípade tohto okresu. Ten vyplýva z podstatne vyššieho podielu uchádzačov, ktorí pracujú ako dobrovoľníci alebo vykonávajú malé obecné služby. Tí zostávajú v evidencii ÚPSVaR, ale v kategórii „nedisponibilní“. Teda takí, ktorí by do pracovného pomeru ani v prípade možnosti nemohli nastúpiť ihneď. Vraj.
V čom je problém
Do kategórie nedisponibilných patria aj uchádzači, ktorí vykonávajú absolventskú prax, alebo sú krátkodobo PNS či ošetrujú člena rodiny. Z viacerých dôvodov je nepochybne veľmi dobré, ak ľudia bez trvalého pracovného pomeru vykonávajú nejaké pracovné aktivity čo aj v skrátenom čase. Určite slúži ku cti tých miestnych samospráv a neziskových organizácií, ktoré tieto aktivity uchádzačov zabezpečujú s plnou vážnosťou. Avšak nemôžu v plnej miere nahradiť plnohodnotný pracovný pomer. Vo všeobecnosti je cieľom každodennej práce zabezpečovanie zdrojov pre uspokojovanie životných potrieb. Príjem z uvedených aktivít túto úlohu nemôže napĺňať v plnej miere. Nemôže zabezpečiť kvalitu života na u nás akceptovateľnej úrovni. V konečnom dôsledku to ani nie je cieľom predmetných nástrojov. V zmysle uvedeného teda nemožno uchádzačov v týchto skupinách započítavať medzi pracujúcich.  Miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z počtu disponibilných uchádzačov preto nie je ukazovateľom, ktorým možno merať mieru nezamestnanosti. Ako vidno z grafu, silne skresľuje obraz reality.
Ktorý údaj vyjadruje reálny stav lepšie? 20 či 31-percentná miera nezamestnanosti? Je na druhom (v niektorých mesiacoch aj prvom), či piatom mieste nelichotivého rebríčka? Ak by sme vo všetkých okresoch dosiahli rovnakú mieru aktivizácie uchádzačov, bola by miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 7,48 percenta. A podobná aj podľa metodiky Eurostatu, podľa „Výberového zisťovania pracovných síl“.  
A to už nehovoriac o tom, že tento ukazovateľ je základom pre výpočet hodnoty kritéria pre poskytovanie zvýhodnenej podpory pre podnikateľov či dokonca celé okresy. Ale to je téma na samostatný článok.
Trocha histórie – ako sme sa k tomuto ukazovateľu dopracovali
ÚPSVaR od začiatku vypočítava mieru nezamestnanosti vo dvoch variantoch. Z celkového počtu a z disponibilného (môžu ihneď nastúpiť do práce) počtu prihlásených uchádzačov o zamestnanie. V januári 2002 zmenili terminológiu. Z ukazovateľa „Miera evidovaných nezamestnaných“  sa stala „Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu registrovaných nezamestnaných“ a z ukazovateľa „Miera disponibilných evidovaných nezamestnaných“ aj dnes známa „Miera evidovanej nezamestnanosti“. V priebehu rokov ešte v prvom z ukazovateľov zmenili „celkový počet nezamestnaných“ na „celkový počet uchádzačov o zamestnanie“ Ukazovateľ, vypočítaný iba z disponibilného počtu, sa však stal hlavným parametrom všetkých vlád aj pre prezentácie stavu v oblasti nezamestnanosti.

Pridať komentár

Feedback