Kto využíva svoje územie najlepšie a kto najslabšie? Česi, Maďari, ..., my?

O čo ide
 
Vlastné územie v minulosti predstavovalo základný hmotný zdroj pre ekonomiku každého štátu. Aj keď jeho úloha pri raste ekonomiky vo väčšine krajín neustále klesá, má vždy veľký význam pre zamestnanosť. Samozrejme, najmä na vidieku. Avšak nielen pri práci priamo na pôde, ale aj nadväzujúcich činnostiach.
 
Otázka miery využívania vlastného územia má tak pre vidiek mimoriadny význam. Ako to vyzerá u nás a iných, z viacerých hľadísk nám najbližších krajinách, znázorňuje graf s počtom pracujúcich na 1 km² územia.
 

Čo to znamená?
 
Z grafu je evidentné, že z pohľadu zamestnanosti sme na tom zo všetkých najhoršie zo všetkých práve my. V roku 2015 sme v uvedených odvetviach na 1 km² územia mali spolu priemerne 5,51 pracovných miest, v Českej republike to bolo 8,09. Teda o 2,58 (47%) miest viac. Zároveň môžeme tiež konštatovať, že zvýšenie miery využitia územia na úroveň Českej republiky predstavuje v ekonomike Slovenska zatiaľ nevyužitý potenciál 126,5 tisíc pracovných miest. Čo by to znamenalo pre celú krajinu, a najmä vidiecke oblasti a ľudí s nižším stupňom vzdelania či zmiernenie regionálnych rozdielov, písať ani netreba.
 
Práve nižšia miera ekonomickej aktivity na vidieku a z nej vyplývajúce chýbajúce pracovné miesta sú základom štrukturálnych problémov  ekonomiky a trhu práce na Slovensku so všetkými negatívnymi dôsledkami na životnú úroveň obyvateľstva i verejné financie.
Dôvodov tohto krajne nepriaznivého stavu je viacero. Majú však, tak ako aj v ďalších oblastiach nášho života, spoločného menovateľa. Je ním sociálna a hospodárska politika vlády. Nie však jednej, ale všetkých doterajších.
 
Konštrukcia ukazovateľa
 
Vzhľadom na to, že prirodzené danosti jednotlivých krajín významne ovplyvňujú ich možnosti,  boli napočítaní pracujúci z viacerých ekonomických činností[1], ktoré priamo či naviazane súvisia s využívaním územia. Napríklad vyšší podiel ornej pôdy na jednej strane zvýhodňuje Maďarsko v oblasti poľnohospodárskej a nadväzujúcej potravinárskej produkcie. Na druhej strane však ani najúrodnejší kukuričný lán sám osebe veľa turistov nepriláka. Presne opačne sú na tom napríklad Alpy či Vysoké Tatry. možnosti využitia.
 
Vybrané činnosti v prvej skupine zahŕňajú celé pôdohospodárstvo priamo využívajúce pôdu (rastlinná a živočíšna výroba, lesné hospodárstvo a rybárstvo). Do druhej skupiny sú zahrnuté nadväzujúca časť spracovateľského priemyslu (potravinársky, drevársky, celulózo-papierenský, nábytkársky). V tretej sú zahrnuté ubytovacie a stravovacie služby, ako súčasti cestovného ruchu. Výsledná hodnota je podielom súčtu pracujúcich v daných odvetviach a celkovej rozlohy krajiny.
 
Pre lepšiu orientáciu uvádzam ešte údaje o podieloch hlavných pôdnych druhov v predmetných krajinách.