Buduje Slovensko dôstojnú budúcnosť svojich detí?

Zo zhrnutia uvedených faktov je jasné, že znalostnú ekonomiku, a tým budúcnosť našich detí budujeme s efektom asi ako macocha Janíčkovi a Marienke

Začiatkom roka 2005 schválila Vláda SR program s názvom podľa rímskej bohyne múdrosti a iných obdobných cností Minerva  - mobilizácia inovácií v národnej ekonomike a rozvoj vedecko-vzdelávacích aktivít. Starostlivosť bola zverená splnomocnencovi vlády v gescii ministra financií. O poslaní možno na vládnych stránkach čítať aj nasledovné vety.
„Minerva je súbor 26 konkrétnych opatrení, ktorých cieľom je naštartovať novú vlnu hospodárskeho rastu a posunúť Slovensko do prevej ligy vyspelých krajín. Chceme sa tam dostať s pomocou inovácií: exportom našich vlastných nápadov namiesto výroby produktov, ktoré vymysleli inde.
„Cieľom Minervy je vyvíjať aktivity na podporu rozvoja tzv. znalostnej ekonomiky na Slovensku, ktorú považujeme za jedinú cestu ako na Slovensku čo najrýchlejšie dosiahnuť a dlhodobo udržať životnú úroveň typickú pre najvyspelejšie západoeurópske krajiny.“
Nasledujúca vláda Roberta Fica Minervu odložila bokom, a prisúdila téme snáď ešte väčšiu váhu. Zriadila funkciu podpredsedu vlády s názvom „pre vedomostnú spoločnosť“ na prvom mieste.
Po ďalších voľbách vláda, tentoraz vedená Ivetou Radičovou, Minervu oživila aj omladila a priradila typové označenie 2. Oblasť dostal na starosť znova splnomocnenec vlády pod ministrom financií.
Súčasná vláda Roberta Fica, rozvíja túto oblasť asi nejako kolektívne. Žiadny jej člen ani  poradný orgán nemá v názve slovné spojenie „znalostná ekonomika“ prípadne „vedomostná spoločnosť“.
O miere napĺňania vyššie uvedených, nepochybne skvelých, cieľov svedčia aj viaceré merateľné ukazovatele. O rýchlosti dosahovania životnej úrovne najvyspelejších krajín najviac vypovedá „hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily“. Časť verejnosti ho prijíma s určitými výhradami, no medzinárodné inštitúcie pravidelne využívajú. Z jeho vývoja (Zdroj: Eurostat) vidno, že z náskoku Nemecka sme od roku 2003 neskresali ani Euro. Náskok Dánska sme znížili o 1300 Eur, teda  9 %. Vo vzťahu k Rakúsku a Holandsku ide o 10 %-né zníženie.
V jednej zo sfér „priameho uplatňovania znalostí“ môžeme na základe údajov ŠÚSR konštatovať, že podiel vysokoškolsky vzdelaných medzi nezamestnanými nebol nikdy tak vysoký ako v súčasnosti.
V priebehu rokov 2003 až 2015 vykazuje trend postupného rastu zo 4 na 12 %. A to pri poklese počtu nezamestnaných zo 450 na 310 tisíc.
O tom, ako sa nám darí zvyšovať váhu „exportu našich vlastných nápadov namiesto výroby produktov, ktoré vymysleli inde“, svedčia mimo iné aj pravidelne sa opakujúce správy o úlohe nadnárodných koncernov či nastavenie investičných stimulov.
A čo minimálne desať rokov všetkými vládami do omrzenia opakované konštatovanie, že systém vzdelávania, rozvoj a zapájanie vedecko – výskumnej základne nezodpovedajú potrebám praxe?
Zo zhrnutia uvedených faktov je jasné, že znalostnú ekonomiku, a tým budúcnosť našich detí budujeme s efektom  asi ako macocha Janíčkovi a Marienke. A to napriek tomu, že uvedená oblasť ako komplex bola a je všetkými vládami prezentovaná ako priorita najvyššieho stupňa.

Pridať komentár

Feedback