Akoto, že nás tak málo vyrušuje, že ekonomicky sa potácame po „Talianskej (ne)ceste“ mizérie?

Zastieranie mizerného stavu iste pomáha vládcom udržiavať moc, ale znemožňuje tvoriť podmienky pre lepší život bežných ľudí a súdržnú spoločnosť.

V roku 1995 malo Taliansko ekonomickú výkonnosť, vyjadrenú produkciou hrubého domáceho produktu (HDP) v parite kúpnej sily (PKS) na 1 obyvateľa, o 25 % vyššiu ako priemer EÚ27. Do roka 2018 Taliani tento svoj výrazný náskok premenili na 3,5 %-né zaostávanie. Spomedzi veľkých krajín Únie bolo Taliansko na druhej priečke za Nemeckom. O 9 percentuálnych bodov pred Francúzskom a 10 p.b pred Veľkou Britániou. Za vyššie uvedený čas sa pozícia krajín obrátila presne naruby. Číslice hodnôt rozdielov zostali, zmenili sa „iba“ znamienka. Z kladného na záporné. Z talianskeho náskoku je zaostávanie.
Slovenská „Talianska (ne)cesta“

„Zlaté časy“
Znázornený časový úsek môžeme spoľahlivo rozdeliť na dve rovnako dlhé, ale z hľadiska výsledku úplne odlišné obdobia. Roky 2003 až 2010 môžeme z hľadiska rastu ekonomickej výkonnosti pokojne nazývať „zlatými časmi“. V rokoch 2003 až 2010 sme z nášho zaostávania za priemerom EÚ skresali 21 p.b.. Výrazne sme znížili aj zaostávanie za Českom a zvýšili náskok pred Estónskom, Lotyšskom, Litvou aj Poľskom. Pozíciu voči Maďarsku sme úplne otočili. Predbehli sme ich a vytvorili si celkom slušný (7 p.b.) náskok.
Fiasko“
Avšak obdobiu rokov 2011 až 2018 nemôžeme dať iný prívlastok ako „fiasko“. Česi svoj náskok voči nám výrazne navýšili. Estónci aj Litovčania nás dobehli a následne aj predbehli. Maďari aj Poliaci sa dostali tesne za nás, pričom Lotyši ich úspešne nasledujú. No a vzhľadom na už známe výsledky za rok 2019 je jasné, že tento pre nás nepriaznivý trend sa pri zverejnení prepočtov Eurostatu (niekedy v lete) cez paritu kúpnej sily voči viacerým krajinám znova len potvrdí.
Je pravda, že oproti priemeru EÚ sme si, na rozdiel od Talianska, znova polepšili. Ale iba o jediný bod, čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím žalostne málo. Vlastne nič. Navyše pri úrovni cca do 85 % priemeru EÚ to napredovanie ešte ako-tak ide. Problémy s udržaním tempa začínajú niekde okolo tejto hranice.
Je najvyšší čas prestať sa klamať ...       
Stav vo viacerých oblastiach spoločnosti, tým dané východiská a následne perspektívy sociálneho a hospodárskeho rozvoja sú oveľa horšie ako je to verejne prezentované. Sú na zaplakanie, a to aj keď  si odmyslíme vplyvy prebiehajúcej krízy. Naše mizerné výsledky ostatných ôsmich rokov predstavujú koncentrované zhrnutie  škodlivých vplyvov komplexu neriešených celospoločenských problémov.
Je najvyšší čas prestať sa klamať, zastierať skutočný stav porovnávaním sa iba samých so sebou, s imaginárnymi priemermi EÚ či eurozóny, alebo ostatnými krajinami V4. Čo sa kedy hodí, pravda. Je zjavné, že aj keď je to už roky neodmysliteľným zvykom našich politikov, k zlepšovaniu sa to nestačí. Zastieranie  mizerného stavu iste pomáha vládcom udržiavať moc, ale znemožňuje tvoriť podmienky pre lepší život bežných ľudí a súdržnú spoločnosť. Musíme sa začať porovnávať s tými najlepšími a hľadať skutočné, nie tie „akože“ príčiny. Inak bude vždy len druhoradou krajinou s podpriemernou životnou úrovňou odkázanou na vôľu iných. 
Myslím si, že nie je potrebné dlho študovať nasledujúci graf, aby sme pri poznaní ďalších súvisiacich faktov nenadobudli neodbytný blbý pocit. Už nejaký čas „pevným krokom“ kráčame po rovnakej ceste ako Taliansko. 

Pridať komentár

Feedback