„Povědztě mi, Kefalín, čo si představujetě pod takým slovom priama demokracia?”

Vraj kto nepozná svoju minulosť, ten je nútený si ju zopakovať. Aká je tá naša?

Tak, ako roky 80-te boli poznačené rozpadom socialistického štátneho zriadenia a koncom tzv. „studenej vojny“ či „pádom železnej opony“, prestrihnutím ostnatých drôtov a prísľubom demokracie, pochopenej bežných človekom ako zmenou diktatúry smerom ku spravodlivosti, prosperite a hlavne slobode jednotlivca; 90-te  roky priniesli vlnu rozmachu kapitalizmu a slobodného podnikania so všetkými dôsledkami. Počiatok milénia si budeme pamätať ako dobu spájania štátov do jednej veľkej rodiny Európskej únie, ktorú sme si povýšili na vytúžený cieľ, zasľúbenú krajinu slobody voľného pohybu osôb a obchodovania. Do každej zmeny sme sa nekriticky hrnuli, posmievajúc sa  “starým štruktúram” a okrikujúc tých, ktorí sa pýtali otázky. A počas posledného desaťročia Európu a s ňou aj  Slovensko očaril nový fenomén – priama demokracia.

Dnes napríklad len na sociálnej sieti facebook môžeme nájsť množstvo sympatizantov združujúcich sa priamo demokraticky v najrôznejších komunitách a skupinách.

Priama demokracia po slovensky

Najnovšie ma veľmi podobné politické ciele aj pán Lipšic. Peter Pčolinský z OZ Občianske hnutie Protest Gorila sa síce pokúsil presadiť myšlienku spolupráce s ním, ale Daniel Marko z OZ Priama Demokracia akúkoľvek možnosť takejto spolupráce zavrhol.

Riziká, o ktorých sa nehovorí

Základným kameňom úrazu je utopistická predstava toho, ako sa ľudia rozumne, civilizovane a férovo dohodnú v zásadných otázkach. Kto niekedy navštívil napríklad jednanie vlastníkov bytov na domovej schôdzi vie, o čom hovorím.

Tiež sa nestotožňujem s predstavou elektronického hlasovania, ktoré by diskriminovalo tých, ktorí prístup ku internetu nemajú či prípadne nie sú počítačovo gramotní, ďalej by bolo veľmi zraniteľné z pohľadu technického zabezpečenia a v opise technických slabostí systému by som mohla pokračovať. Najmä však – ani tento spôsob, aj keby som pripustila, že by neboli hlasy sfalšovateľné – by nezvýšil počet hlasujúcich, teda voliacich. Pekným príkladom je štandardne 60% účasť v rôznych hlasovaniach a prieskumoch v prostredí medzinárodnej spoločnosti, ktorá dá možnosť  svojim zamestnancom v platenom čase klikať v dotazníkoch a prieskumoch vyjadriť svoju vôľu či názor.

Ďalej sa natíska otázka bezpečnosti a anonymity jednotlivca. Ak budeme používať elektronický systém – počítač, teda vo svojej podstate mikroprocesorový čip, ako budú archivované osobné dáta? Kde a ako dlho? Kto zaručí, že nedôjde ku represáliám a vydieraniu jednotlivcov na základe ich hlasovania?

Priama demokracia za hranicami chotára

Vyššie uvedené otázky, ani  rodinné a priateľské vzťahy medzi rodinami Pčolinských, Palkova a Lipšica, a klebety kolujúce o pána Lipšicovom prepojení na izraelskú tajnú službu, ani angažovanosť Petra Pčolinského v „priamodemokraticých a antigorilích“ aktivitách, ani pochybné a nekompletné účtovníctvo OZ Hnutie Protest Gorila a jeho chýbajúce stanovy, ani sympatická naivita aktivistov z Occupy GP a ich nové kamarátstvo s OĽaNO, ani nemožnosť realizácie elektronickej priamej demokracie vo mne nevzbudilo toľko otáznikov, ako fakt, že sa nedá prehliadnuť stádovitosť prejavujúcu sa v medzinárodnom meradle. Island, Španielsko, Švajčiarsko, Nemecko –mediálna realita je plná protestujúcich a bojovníkov za priamu demokraciu.

Slovenské snahy teda nie sú len tak nejakým výkrikom do tmy, sú plne integrované do európskeho snaženia. Web stránka www.priamademokracia.sk odkazuje na medzinárodné či zahraničné zdroje, medzi inými aj na knihu „Kniha o priamej demokracii“ od autorov Jos Verhulst & Arjen Ni.....oer. Hneď na úvodnej stránke knihy ma zaujali ďalšie webové odkazy, a to konkrétne na www.democracy-international.org.

Kto chce priamu demokraciu?

Európska verzia Democracy International opisuje organizáciu ako globálnu koalíciu pre priamu demokraciu: „Sme jednotlivci, občania a nevládne organizácie. Našim cieľom je zavedenie priamej demokracie (iniciatívy a referenda) ako doplnku ku reprezentatívnej demokracie všade na svete a na všetkých úrovniach vlády: lokálnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej. Taktiež sa venujeme poradenstvu občanom, ako môžu viesť úspešné iniciatívy na všetkých úrovniach.“

Pri pohľade na historické začiatky hnutia sa dozvieme: „Od roku 2002 ľudia z celého sveta spolupracujú na propagácii myšlienok priamejšej demokracie a občianskej participácie. Dosiahli sme zvýšenie povedomia o nedostatku demokracie v EU a predstavili sme Iniciatívu európskych občanov. Po 9 rokoch spolupráce, v roku 2011 sa naši aktivisti spojili v Bruseli a založili Democracy International.“

Demokraciu už máme, teraz ešte aby bola priama

Spomínaný autor knihy, Jos Verhulst, je tiež aktívnym prispievateľom Netherlands Insitute for Multiparty Democracy, ktorý je zase uvedený ako jeden z hlavných partnerov a klientov americkej Democracy International na ich stránke www.democracyinternational.com.

„Americká Democracy International Inc. poskytuje analytické služby, technickú podporu a implementáciu projektov pre demokraciu a vládne programy pre U.S. Agency for International Development (USAID) a iných rozvojových partnerov.“

Táto spoločnosť poskytuje vzdelávanie  v oblasti volebných a politických procesov, právnych a inštitučných organizácii, monitoruje voľby, sleduje predvolebné preferencie, robí prieskumy verejnej mienky v zahraničí  … Mimochodom, ich rozpočet na tieto aktivity je 75 miliónov USD, ktoré dostala spoločnosť od nikoho menšieho ako od americkej inštitúcie s názovm USAID –  U.S. Agency for Internatianal Development.

„Od svojho založenia v roku 2003, DI pracovala s občianskymi spoločnosťami, organizáciami, politickými stranami, volebnými a vládnymi agentúrami, justičným sektorom  atď. v 60 krajinách…“

Európskymi krajinami,  ktoré sa tešili pomoci Democracy International sú Bierorusko, Rusko (September 2011 –November 2012), Ukrajina (2004 – 2012), Rumunsko (September 2006 – Október 2007), Srbsko, Bosna-Hercegovina, Albánsko, Kosovo;  ďalšie informácie aj s mapkami nájdete tu: http://democracyinternational.com/projects.

Medzi klientov a partnerov spoločnosti Democracy International Inc. Patria okrem už spomínaného holandského Inštitútu pre Multiparty Democracy a USAID, US Department of State aj OSCE – Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (www.osce.org ), ktorej súčasťou je aj Slovensko.

Možno viete, že Bratislava hostila v septembri 2010 stretnutie Globsec , počas ktorého sa Mikuláš Dzurinda s politickým kolegami z celého politického spektra stretol s hlavným sekretárom OSCE. Bratislava je populárna, Globsec si stretnutie v krásavici na Dunaji zopakoval aj v apríli 2012, mesiac pred Global Evolution Day.

A ďalej?

Import priamej demokracie je tak akurát akčný, sympatizanti a aktivisti sú tak akurát primeranou reprezentačnou vzorkou celého spektra obyvateľstva a celý súčasné diskusie sú tak akurát demokratické na to, aby vytvoril ilúziu verejnej požiadavky. V zmysle obľúbeného revolucionárskeho hesla „ak by voľby mohli niečo zmeniť, dávno by ich zakázali“ si dovolím tvrdiť, že „ak by priama demokracia mohla priniesť viac slobody a moci jednotlivcovi, dávno by snahy o jej zavedenie zakázali“.  Priamu demokraciu podľa mňa mať budeme, či sa nám to páčiť bude alebo nie a potom zbohom sloboda, zbohom slobodné vyjadrenie názoru či politického postoja. Ostáva len zvolať s klasikom „Jáchyme, hoď ho do stroje!“

Komentáre

Janos, u nas nie je take obcianske povedomie ako vo svajciarsku. aj keby sme ich okopirovali, tak by to isty cas trvalo, kym by to malo aspon taku formu a podobu ako tam. mozno by to trvalo tebou spominanych 64 rokov, mozno viac a mozno menej.

a naozaj by slo o priamu demokraciu, ked uz dnes vieme, ze kto je v pozadi tychto hnuti? o tomto pozadi zrejme netusia ani ti, co priamu demokraciu na slovensku propaguju. priznam sa, ze som o tom nevedel ani ja.

znova nam predaju iba nieco iluzorne, fikciu, ktora sa bude tvarit ako viac slobody, viac moznosti rozhodovat, ale neverim, ze ludia v pozadi nam umoznia rozhodovat o dolezitych veciach, o skutocne dolezitych veciach.

vid napr. nasu ustavu clanok o referende:

"(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet."

su porusovane nase prava a nase slobody, ale referendum o tom byt nesmie.

okradaju nas, beru nase peniaze, nas majetok cez dane a odvody, ale referendum o tom byt nesmie.

23 rokov nas zadlzuju kazdorocne, rok co rok, ale nesmie byt referendum o tom, aby s tym tato uzka skupina ludi prestala!

Feedback