Turecký a Balkánsky prúd odpisujú Slovensko

Balkan Stream

V Budapešti sa 7.4.2015 zišli ministri zahraničných vecí Grécka Macedónie, Maďarska, Srbska a Turecka a podpísali Spoločnú deklaráciu o energetickej spolupráci ohľadom vybudovania plynovodu z Turecka do krajín Európy.

Z uvedeného vyplýva, že Bulharsko je tak definitívne nahradené Tureckom. Zároveň, ako zdroje Kommersant naznačujú, by sa k deklarácii mohlo pripojiť aj Rakúsko, keďže plynovod má končiť v hube v rakúskom Baumgartene a riaditeľom OMV sa stal Reiner Zele, dlhoročný spolupracovník Gazpromu počas jeho predchádzajúceho vedenia spoločnosti Wintershall. Účastníci sa dohodli na vytvorení expertnej komisie, ktorá má koordinovať práce na projekte.

Financovanie je zatiaľ nejasnou záležitosťou. Keďže Gazprom nesmie vlastniť ako dodávateľ plynu potrubie, nebude stavbu financovať. Účastníci by chceli získať peniaze z Európskeho investičného fondu (tzv Junckerov fond obsahujúci 300 miliárd eur), avšak zatiaľ nebolo dané žiadne stanovisko Európskej komisie. Je však zrejmé, že pravidlá financovania infraštruktúrnych projektov budú obsahovať nielen ekonomické vyhodnocovanie projektov, ale tiež politické a z tohto hľadiska je len malá šanca na získanie zdrojov z európskych peňazí. Gazprom navrhuje vytvoriť konzorcium na stavbu potrubia, ktoré by oslovilo všetky zdroje financovania - aj vrátane spomínaných európskych peňazí. 

Na schôdzi sa zúčastnil aj pozorovateľ EU.

Sergey Kiseljov, Kommersant

Čo sa týka Grécka a jeho akútneho nedostatku financií, javí sa pre neho veľmi výhodne varianta financovania ponúknutá Ruskom (samozrejme opäť bude mať k tomuto slovo Európska komisia) ako preddavok zo ziskov budúceho plynovodu. Podľa informácií Spiegel Online, by sa k podpisu zmluvy o pôžičke na investičné projekty, kam by spadala aj grécka časť plynovodu Balkánsky prúd malo prikročiť už 21.4.2015.
 

Turkish Stream

Po úspešnom zablokovaní projektu South Stream Spojenými štátmi, Rusko okamžite presmerovalo potrubie do Turecka do tzv. Tureckého prúdu (Turkish Stream). Posledné týždne sa začína prejavovať mobilizácia USA na zastavenie aj tohto projektu.

Oblasť Turecka je to jeden z najdôležitejších geopolitických regionóv súčasnosti. Rusko si uvedomuje rozmer a pozadie geopolitickej krízy. Obídenie Ukrajiny ako transportnej krajiny mu dáva možnosť eliminovať riziko pri dodávke kľúčového produktu jeho exportu.

Celý grandiózny projekt Turkish Stream je v réžii ruskej štátnej firmy, ktorá bude vlastníkom celého projektu (aj keď zrejme ponúkne vstup zahraničným záujemcom) od ústia na ruskom pobreží až po hub (rozvádzacie miesto na turecko - gréckej hranici). Aby si Gazprom poistil vplyv na tureckom trhu aj v prípade možných problémov s projektom Turkish Stream, kúpil miestnu firmu Akfel Gaz, čo je najväčší importér a veľkopredajcu plynu na liberalizovanom trhu v Turecku Akfel Gaz. Aby bolo jasné, ide o spoločnosť s 30ročnou licenciou, ktorá má na tureckom plynovom trhu najväčší, 37,5% podiel zo štyroch spoločností, ktoré podobnú licenciu vlastnia. Tým pádom získal Gazprom značný vplyv nad prepravou plynu z Turecka do ďalších regiónov Európy, keďže Turecko sa obísť nedá.

Prvá reakcia z USA prišla veľmi neskoro, až vo februári a bola viac menej neutrálna. Bývalý veľvyslanec, poradca a vyslanec pre energiu dvoch prezidentov Richard Morningstar hovoril o tom, že je to vec Turecka a pokiaľ sa bude hrať podľa trhových pravidiel a prípadne bude hub slúžiť len na transport, nie je žiadny dôvod na paniku

Avšak už o pár týždňov sa začala zvyšovať frekvencia výskytu Turecka v negatívnych súvislostiach, kde napr. New York Times komentár spomína, že "samostatné" konanie Turecka sa stáva hrozbou pre NATO, plány Únie a USA.

Zrejme dochádzalo aj k zákulisným manévrom, ktoré viedli k spomaleniu projektu Turkish Stream  a dnes sa namiesto konca roka 2016 hovorí prinajmenšom o roku 2017, pričom oficiálnym dôvodom je posudzovanie environmentálnych rizík. Gazprom sa zatiaľ stále drží pôvodnej prognózy, v ktorej sa hovorí o odstavení Ukrajiny ako transportnej krajiny až v roku 2019, keď skončí zmluva o preprave plynu s Ukrajinou.  Ako sa vyjadril diplomatický zdroj, Európska Únia si dnes už uvedomuje, že Rusko je definitívne stratené a preto hľadá spojencov na juhu, resp. na východe, kde Turecko je absolútna priorita. Európa musí urobiť všetko pre to, aby Rusko nezískalo v Turecku vplyv a naopak, Turecko musí byť v plnej miere orientované na západné ekonomické a vojenské štruktúry

Turecko si je vedomé svojej ceny a zrejme chce vyťažiť z tohto geopolitického konfliktu maximum pre seba. Od Ruska požaduje ešte väčšiu zľavu na plynu ako 10,25%, ktoré dostalo vo februári a zároveň bola s veľkou pompou zahájená výstavba plynovodu TANAP , na ktorej bude podľa všetkého Európska Únia finančne participovať. TANAP je projekt na dopravu plynu z Azerbajdžanu do Turecka a ďalej na európsky trh. Keďže zároveň so začiatkom projektu TANAP bol oznámený aj projekt Európskej Únie Southern Gaz Corridor (SGC), kde TANAP je kľúčovou súčasťou s plánovanou neuveriteľnou sumou 45miliárd EUR, je účasť Únie prakticky istá. O tomto projekte sa písalo na FB stránkach MEDZIČAS , kde sa konštatovalo, že ide o geopolitický projekt. V žiadnom prípade to totiž nedáva zmysel po ekonomickej stránke.

A do toho prišla pred pár dňami bodka. Vyjadrenie amerického osobitného vyslanca a koordinátora pre energetické zahraničné záležitosti Amosa Hochsteina, že Turecko MUSÍ od projektu odstúpiť. Hovorí, že Rusko používa plyn ako zbraň, vyjadruje sa, ako keby Európa odoberala plyn výlučne z Ruska, hovorí, že Turecko nesmie byť závislé apod. Nakoniec prečítajte si to sami

Eastring

Slovensko príde potenciálnym zastavením transportu plynu cez Ukrajinu o veľmi veľké poplatky. Čiastočne štátna firma Eustream sa pokúša na európskej pôde presadiť projekt plynovodu Eastring, ktoré by prepojil juhovýchod Únie cez Slovensko so severom Európy a zabezpečil aspoň čiastočné existenciu statusu Slovenska ako transportnej krajiny plynu naďalej.

Eastring v kontexte plynovej mapy Európy

S oznámením projektu TANAP lobuje Eustream spolu so Slovenskom o napojenie tohto plynovodu na Bulharsko a nie na Grécko, ako plánuje projekt Južného plynového koridoru, kde sa má napojiť na Transjadranský plynovod TAP (Trans Adriatic Pipeline).
Trans Adriatic Pipeline
Tu bude všetko závisieť od schopností lobingu Slovenska, ktoré má v osobe Maroša Šefčoviča, komisára Európskej komisie človeka zodpovedného za túto oblasť agendy. Avšak Šefčovičom oznámený projekt SGC so Slovenskom neráta a naviac stavba TAP už začala prvým projektom v Albánsku. Bulharsko, ktoré nutne potrebuje diverzifikáciu, nepriamo podporuje iniciatívu Slovenska požiadavkou na Úniu, aby sa zabezpečil na tureckej strane interkonector, ktorým by sa plyn z plynovodu TANAP mohol dostať aj do Bulharska.

Môj osobný názor je, že projekt Eastring má šancu jedine vtedy, ak bude chcieť Únia a USA za každú cenu prekaziť plány Ruska dostať plyn do Európy a zničiť projekt Turkish stream. To, že sa o to bude pokúšať je zrejmé už dnes, otázka je, akú cenu za to bude Európa ochotná zaplatiť.

Záver

Aký je záver? Po Ukrajine sa ďalším ohniskom stretu stáva Turecko. Ak sa nepodarí Amerike zastaviť výstavbu Turkish Stream, Rusko získa v Turecku veľmi silné ekonomické postavenie a zároveň bude aj pripravené participovať aj na integrácii Turecka do nezápadných štruktúr. Toto Amerika nikdy nedopustí.

Ak si prejdeme stále hlasnejšie výzvy zo Západu na to, aby Turecko "niečo spravilo", dostane sa do podobnej situácie ako Ukrajina, keď od nej bude chcieť Západ jednoznačné rozhodnutie. Ovšem Turecko nie je Ukrajina. Je to krajina kde prezident Erdogan vládne ako diktátor a má plne pod kontrolou všetky zložky štátnej moci. Turecko má najsilnejšiu pozemnú armádu v v NATO hneď po USA, je extrémne nacionalistické a tlačiť Turkov do kúta nebude znamenať rozpad krajiny, začiatok farebnej revolúciu, či občiansku vojnu. Jednoducho zmení stranu, z nášho "priateľa" sa stane "nepriateľ" a my s tým nespravíme nič. Vôbec nič. Nemusíme spomínať, že to by bola skutočná geopolitická katastrofa.

Takže východisko pre Západ zrejme bude len jediné - urobiť obchod. Turecko si stanoví podmienky a Európa, resp. USA ich budú musieť prijať. Aké tie podmienky budú, zatiaľ nie je jasné, ale dá sa očakávať, že Turecko nebude chcieť málo. Jeho cena je vysoká, ale stále primeraná.
 

Zdroj:

Pridať komentár

Feedback