Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Nezdaniteľná časť na daňovníka (alebo "odpočítateľná položka") je daňovou výhodou, ktorú môžu využiť všetci daňovníci okrem poberateľov dôchodkov

Pri výpočte dane sa od daňového základu odpočítavajú nezdaniteľné časti. V praxi je najčastejšie využívanou nezdaniteľnou časťou nezdaniteľná časť na daňovníka.
 
*
 
Nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2015 - suma
 
Nezdaniteľná časť na daňovníka za rok 2015 je daná ako suma 3803,33 eura. Čiže rovnako ako to bolo za rok 2014 a rovnako to bude aj za rok 2016. Znamená to, že pri sadzbe dane 19% daňovník "ušetrí" 19% z 3803,33 eura, čo je 722 eur.

Táto suma však platí pre tých daňovníkov, ktorí dosiahnu základ dane do 19809 eur. 
 
Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19809 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca:

8755,578 – (základ dane : 4), výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

To zároveň znamená, že ak daňovník dosiahne základ dane 35022,32 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.
 
Pripomínam, že tu sa posudzuje základ dane, nie hrubý príjem. V prípade zamestnanca je základ dane daný ako jeho príjem znížený o jeho odvody. V prípade osoby s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona (SZČO) je to jeho príjem znížený o výdavky (paušálne + odvody alebo o skutočné výdavky). SZČO si pritom základ dane môže znížiť o prípadnú stratu z minulých rokov.
 
Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4, § 7 a § 8 výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka neovplyvní.
 
Príklad
 
Daňovník - zamestnanec si podáva sám daňové priznanie za rok 2015, pretože okrem príjmov zo závislej činnosti mal aj príjmy z prenájmu nehnuteľností.
 
Zo závislej činnosti (§ 5) dosiahol základ dane (príjem znížený o odvody) 18000 eur.

Z prenájmu nehnuteľností (§ 6 ods. 3) dosiahol základ dane 5000 eur.

Napriek tomu, že v úhrne je základ dane až 23000 eur, pri určení výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka sa vychádza len zo základu dane dosiahnutého podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2, v danom prípade zo sumy 18000 eur.
 
Daňovník si tak v daňovom priznaní uplatní sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka 3803,33 eura.

*
 

Daňovník s príjmami aj v zahraničí
 
Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za rok 2015 príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí. Môže sa tak stať, že hoci sa v daňovom priznaní použije metóda vyňatia príjmov, kvôli príjmom dosiahnutým v zahraničí sa bude krátiť nezdaniteľná časť na daňovníka.
 
Príklad
 
Daňovník mal za rok 2015 príjem v zamestnaní na Slovensku kde dosiahol základ dane 15000 eur. Mal príjem aj v zahraničí, konkrétne v Českej republike zo zamestnania (závislá činnosť). Základ dane z príjmov v Českej republike bol 9000 eur. V daňovom priznaní uvedie tieto príjmy a použije metódu vyňatia príjmov.
 
V daňovom priznaní je jeho základ dane (zo závislej činnosti) v úhrne 24000 eur.

Nezdaniteľná časť na daňovníka tak bude:
 
8755,578 – (24000 : 4) = 8755,578 - 6000 = 2755,58 eura.
 
Daňovník tak síce nebude priamo doplácať daň z príjmov dosiahnutých v ČR ale tieto príjmy budú príčinou zníženia nezdaniteľnej časti o vyše 1000 eur.
 
*
 
Nezdaniteľná časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti
 
Na rozdiel od ďalších troch nezdaniteľných časti - ktoré je možné uplatniť si až po skončení roka v daňovom priznaní alebo v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň - nezdaniteľnú časť na daňovníka si zamestnanci môžu uplatniť už pri výpočte mesačných preddavkov na daň zo závislej činnosti.
 
Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti počas rokov 2014, 2015 a 2016 je 316,94 eura.
 
Poznámka: Suma 316,94 eura je pri výpočte preddavkov dane zamestnanca vždy rovnaká bez ohľadu na výšku mesačného základu dane.
 
Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Zákon nešpecifikuje, ktorý zamestnávateľ by to mal byť - zamestnanec si sám vyberie, u ktorého zamestnávateľa si toto právo uplatní.
 
Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti v roku 2016 môžu napríklad aj:
 
- študenti,
- evidovaní nezamestnaní,
- osoby na rodičovskej dovolenke,
- dohodári,
- štatutárni zástupcovia poberajúci odmenu,
- poberatelia starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1.2016,
- daňoví nerezidenti SR (zamestnanci cudzinci).
 
Naopak uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov nemôže:
 
- zamestnanec, ktorý k 1.1.2016 poberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo porovnateľný dôchodok zo zahraničia,
- zamestnanec, ktorý má aj iného zamestnávateľa, u ktorého si už uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov.
 
Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce. Napríklad zamestnanec, ktorý predpokladá, že jeho ročný základ dane bude vyšší ako 19809 eur a nebude tak mať v ročnom zúčtovaní dane, resp. v daňovom priznaní nárok na celú sumu nezdaniteľnej časti na daňovníka 3803,33 eura ale menej, sa môže rozhodnúť, že si nezdaniteľnú časť pri výpočte preddavkov neuplatní (nevyplní „Vyhlásenie“) aby mu na konci roka nevznikol nedoplatok na dani.

*

Nezdaniteľná časť na daňovníka v daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní
 
Nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka majú všetci daňovníci, s výnimkou:

 
- daňovníkov so základom dane 35022,32 eura a vyšším (viď predošlý text) a
- poberateľov starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov a výsluhových dôchodkov a porovnateľných dôchodkov zo zahraničia (tomu sa budeme podrobne venovať v ďalšom článku).
 
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. dosahovali príjmy, bez ohľadu aká je ich materská krajina atď.
 
Príklad
 
Zamestnanec dosiahne za rok 2015 základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 10000 eur. V roku 2015 pracoval 10 mesiacov, dva mesiace bol práceneschopný. V ročnom zúčtovaní dane (alebo daňovom priznaní) sa uplatní nezdaniteľná časť vo výške 3803,33 eura.
 
Príklad
 
Živnostník dosiahne za rok 2015 základ dane podľa 6 ods. 1 písm. b) zákona vo výške 30000 eur. V daňovom priznaní si uplatní stratu za predošlé roky vo výške 5000 eur. Výsledný základ dane bude suma 25000 eur.
 
Pretože dosiahne základ dane vyšší ako 19809 eur, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako:

8755,578 – (základ dane : 4) = 8755,578 – (25000 : 4) = 8755,578 – 6250 = 2505,58 eura (zaokrúhľuje sa na eurocenty nahor).

*
 
Nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti na daňovníka má aj daňovník, ktorý pracoval len časť roka
 
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj:
 
- študenti,
- evidovaní nezamestnaní,
- osoby na rodičovskej dovolenke,
- atď.
 
... a to vždy v sume „za celý rok“, aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Pre takéto osoby je obvykle výsledkom daňového priznania alebo ročného zúčtovania daňový preplatok.
 
Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti 3803,33 eura. Podobne zamestnanec, ktorý pracoval len časť roka a druhú časť roka bol „dobrovoľne“ nezamestnaný alebo bol evidovaný na úrade práce, ženy na materských a rodičovských dovolenkách, osoby ktoré boli dlhší čas práceneschopné, cudzinci, ktorí na Slovensku pracovali len niekoľko mesiacov – majú nárok na uplatnenie plnej sumy, aj keď pracovali len časť roka.
 
To isté sa týka napríklad živnostníka, ktorý mal živnosť len časť roka - v daňovom priznaní si uplatní plnú sumu.
 
Príklad
 
Študentka VŠ pracovala počas roka 2015 spolu 3 mesiace na dohodu o brigádnickej práci študentov. Za túto dobu si zarobila spolu 2100 eur a zamestnávateľ jej z príjmov strhol preddavky na daň v celkovej výške 160 eur. Iné zdaniteľné príjmy nemala.
 
Zamestnávateľ na jej žiadosť po skončení roka 2015 vykoná ročné zúčtovanie. V ročnom zúčtovaní sa uplatní nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške 3803,33 eura. Výsledkom bude nulová daň a zamestnávateľ študentke na základe ročného zúčtovania vráti daňový preplatok 160 eur.

*

... pokračovanie: Nezdaniteľná časť na daňovníka - dôchodcovia

Pridať komentár

Feedback