Tajomstvo odhalené: analýza ukázala ...

„Value for money“ alebo „Hodnota za peniaze“ nie je len „trendy“ názov finančných analytikov. Je to metodika, ktorej cieľom je posúdiť (ideálne vopred), či je dané riešenie, projekt, investícia alebo čokoľvek posudzované tou najlepšou alternatívou z dostupných možností. Niečo ako „pomer cena výkon“. Výsledky takejto analýzy nemajú slúžiť len pre účely rozhodovania (napríklad vláde pri realizácii akéhokoľvek projektu alebo zámeru), ale aj občanom, aby si boli istí, že sú verejné financie, teda ich odvedené dane, spravované efektívne. Pretože len krajiny, ktoré spravujú verejné financie zodpovedne a efektívne, majú zdroje na to, aby pre svojich občanov zabezpečili čo najkvalitnejšie služby aj bez toho, aby neustále zvyšovali dane.

Takéto analýzy by mala robiť aj naša vláda na všetko, na čo využíva verejné zdroje. A malo ju spraviť aj ministerstvo hospodárstva, keď v roku 2013 podpisovalo so spoločnosťou U. S. Steel Memorandum o spolupráci, aby vedeli, či zvolené riešenie je to najefektívnejšie. A v neposlednom rade aj preto, aby sa verejnosť dozvedela, ako sa s verejnými zdrojmi hospodári. Nič také sa podľa mne dostupných informácií neudialo.

Pred pár mesiacmi sa médiami šírili rôzne informácie o masívnom prepúšťaní v spoločnosti U. S. Steel, v kombinácii so šumami, že americkí investori uvažujú spoločnosť predať. Znepokojení boli zamestnanci aj odborári, ktorých z procesu vo veľkej miere vynechali. Hromadné prepúšťanie šikovne obišli, prepúšťali mesačne len 29 ľudí, čo je o jedného menej, ako hromadné prepúšťanie definuje Zákonník práce a ako ich limituje Memorandum.

Pozvala som preto ako predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti zástupcov U. S. Steelu na naše zasadnutie, aby nás z prvej ruky informovali o tom, čo sa v spoločnosti deje a aké sú ich ďalšie plány. V Memorande sa totiž zaviazali po dobu 5 rokov hromadne neprepúšťať ani firmu alebo jej časť nepredať. Na základe toho sa vláda zaviazala k rôznym formám úľav v oblasti energetiky, odpadov a ovzdušia. Stretnutie odmietli. Požiadala som preto ministra hospodárstva Žigu, aby o situácii výbor informoval on. Hoci sme sa zopár informácií dozvedeli, vyvolali vo mne v kombinácii s vágnymi ustanoveniami Memoranda isté pochybnosti, či je takto nastavená spolupráca pre Slovensko výhodná. Požiadala som preto pána ministra, aby výboru predložil už spomínanú analýzu „Hodnota za peniaze“, z ktorej by bolo jasné a hlavne objektivizované, či naozaj bola.

Jeden výtlačok tejto správy nám ministerstvo poslalo v utajenom režime, stupeň „vyhradené“. V ľudskej reči – je to správa, ktorá skončila v trezore na podateľni NR SR, ku ktorej mali prístup len členovia hospodárskeho výboru. Mohli si sem prísť materiál naštudovať, mohli si spraviť poznámky do na to vyhradeného zošita, ktorý ale potom museli po odchode z miestnosti odovzdať. Keďže materiál nesmel byť kopírovaný ani inak množený, požiadala som ministerstvo, aby nám tých výtlačkov poslali aspoň taký počet, aký je počet poslancov výboru, aby sme ho mohli mať na rokovaní všetci k dispozícii. Tejto požiadavke vyhoveli, poslali ďalších 12. Len na základe môjho písomného súhlasu sa mohli s materiálom oboznámiť a zúčastniť sa na rokovaní aj poslanci z iných výborov, čo by mala byť z môjho pohľadu automatika. Ak by bol predsedom hospodárskeho výboru „nepriaznivo nastavený politický oponent“, mal by právo takýto súhlas nedať. Bizarné bolo aj rokovanie. Muselo sa konať vo vyhradených priestoroch, poslanci museli pred vstupom do miestnosti odovzdať mobily. Prístup nemali ani médiá či verejnosť, čo si v histórii rokovaní hospodárskeho výboru nepamätám. Paradoxné je, že filozofiou tohto typu analýz je práve transparentnosť. A práve tento typ analýz má súčasná vláda vo svojom Programovom vyhlásení vlády ako metódu, ktorou budú investície a projekty posudzovať a zvyšovať tak transparentnosť. Aj preto som sa mylne domnievala, že pre ministra nebude problém takúto analýzu výboru predložiť.

Analýza v utajenom režime obsahovala viacero logických chýb. Memorandum malo dva základné ciele – aby firma nezmenila vlastníka a aby sa v nej udržala zamestnanosť. Prvý cieľ nebol v analýze posudzovaný vôbec, pri druhom k jeho splneniu nedošlo – pokles počtu zamestnancov v U. S. Steel bol po uzavretí Memoranda významne vyšší ako pred ním. A to je aj s ohľadom na fakt, že obdobie pred Memorandom, teda roky 2010, 2011 a 2012 boli poznačené krízou, kedy s prepúšťaním bojovala takmer väčšina spoločností. Ako logickú chybu analýzy vnímam aj záver, že časťou čistého prínosu pre štát je celková suma odvedených daní a odvodov za všetkých zamestnancov. Ako keby boli v prípade neexistencie Memoranda všetci zamestnanci prepustení, navyše by sa ani nikde nezamestnali a neplatili by teda dani ani odvody. Na druhej strane analýza hodnotí investície do ekológie ako čistý prínos, pričom tu už neuvažuje s tým, že ak by firma vôbec neexistovala, zrejme by žiadne negatívne ekologické vplyvy v súvislosti s výrobou nespôsobovala. Otázniky vo mne vyvolávajú aj závery o výhodnosti tejto spolupráce, keďže vývoj nárastu odvodov a daní fyzických osôb bol v tejto spoločnosti nepriaznivejší, ako tomu bolo priemerne v slovenskej ekonomike.

Priala by som si mať na Slovensku vládu, ktorá bude robiť to, čo deklaruje. Ktorá nebude skrývať pred občanmi komu, koľko, za čo a čo z toho Slovensko bude mať. Vládu, kde seriózne analýzy vystriedajú tendenčné rozhodnutia jej predstaviteľov a kde výroky ministrov „som presvedčený, že to bolo správne“ alebo „veď na východe Slovenska sa zle žije“ vystriedajú podložené a objektivizované závery „toto riešenie bolo pre Slovensko to najvýhodnejšie“.

Brífing: Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti

Pridať komentár

Feedback