Programové vyhlásenie vlády - program pre (vlastných) podnikateľov

Programové vyhlásenie vlády kontinuity a pokroku som si preštudovala s veľkým záujmom, pretože som bola zvedavá, či to bude nasledovné 4 roky viac o kontinuite, alebo o pokroku. Som nemilo prekvapená, aké množstvo nekonkrétneho slovného, hoci miestami ľúbivého balastu obalilo zopár aspoň ako-tak konkrétnych vecí.

Kto sa ako presadil?
Práve v situácii, kedy sa dali dokopy do vládnej koalície strany s tak zásadne rozdielnymi programami a hodnotovou výbavou, by si ľudia zaslúžili jasne, zrozumiteľne a konkrétne vedieť, čo pre nich takto namixovaná vláda pripravila.
Ak by som bola volič Siete alebo Mostu-Híd, zaujímalo by ma (keď už išli do vlády so Smer-om), ako sa tá „naša sila“, teda sila mnou voleného zástupcu piatich alebo šiestich percent pretavila do programu vlády. Zaujímalo by ma, či ak ma táto moja strana zradila pri zostavovaní vlády, či za mňa zabojovala aspoň programovo, a ak áno, do akej miery. Žiaľ, z tak vágneho PVV toho veľa jasného nie je.

Vládnuť ide byrokracia
Je to navyše dokument, ktorý v sebe nesie silný rukopis ministerských úradníkov, akoby štátna byrokracia riešila svoju perspektívu a práve ona bola reálnou vládnou mocou. Neprezrádza to len obrovské množstvo slovného smogu. Je to aj videnie sveta. Len štátni úradníci dokážu vnímať štátnu moc ako príležitosť na byrokraciu a reguláciu. To oni vytvárajú a zároveň uspokojujú nekonečný dopyt po koncepciách a stratégiách. Len štátni úradníci dokážu sformulovať také „skvosty“, akým je napríklad: „Vláda bude hľadať partnerstvá najmä s krajinami V4, ostatnými členskými štátmi EÚ pre udržanie pozície politiky súdržnosti ako hlavnej investičnej politiky EÚ na podporu rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti regiónov a pre formovanie  maximálne prospešnej  budúcej podoby politiky súdržnosti  EÚ na programové obdobie po roku 2020.“

Alebo:

Vláda určí základné kontúry perspektívneho smerovania hospodárstva v strednodobom a dlhodobom období prijatím stratégie hospodárskej politiky.  Bude spracovaná v spolupráci so sociálnymi partnermi a odbornými špecializovanými inštitúciami. Tým bude vytvorené konsenzuálne hospodársko-politické východisko pre jej rýchlu a kvalitnú implementáciu s konkrétnymi efektmi v  spoločnosti. Efektívnu implementáciu hospodárskej politiky ako celku je možné dosiahnuť iba časovým a vecným zosúladením rezortných, odvetvových a prierezových politík. Hospodárskou politikou vláda identifikuje oblasti, ktoré sú významné z hľadiska zabezpečenia makroekonomickej stability, rozvoja podnikania, vyššieho  a trvalo udržateľného rastu hospodárstva a zamestnanosti ako garancie sociálneho rozvoja SR.“
PVV je plné podobných formulácií, ktoré v sebe skrývajú ktovie čo. Z tej druhej pasáže ma akurát prekvapuje, že vláda kontinuity, ktorá je tu tretie volebné obdobie, sa ešte len chystá „identifikovať oblasti, ktoré sú významné z hľadiska zabezpečenia makroekonomickej stability a rozvoja podnikania“.
Chcela by som vedieť, či členovia vlády vôbec tušia, čo všetko v takýchto formuláciách schválili.

Rozprava k PVV - Jana Kiššová

Čo plánujú pre podnikateľov
PVV ale nemá len humorné a nič nehovoriace aspekty. Je to aj, viac alebo menej skrytá, príprava na rast byrokracie, poplatkov a na väčšiu administratívnu záťaž pre podnikateľov. V dokumente sa síce nachádza pasáž o zlepšovaní podnikateľského prostredia, ako aj o znižovaní administratívnej záťaže pri podnikaní. Dokonca sa tam uvádza, že vláda plánuje nový zákon „ ... o MSP, ktorého  cieľom bude vytvoriť lepšie podnikateľské prostredie  pre malých a stredných podnikateľov. Budú spracované konkrétne opatrenia pre zabezpečenie prístupu k financovaniu MSP nielen prostredníctvom grantových programov, ale hlavne uvedením nových návratných foriem financovania využitím Slovenského záručného a rozvojového fondu a Slovenského investičného holdingu.“

Takže granty, fondy, financovanie.
Teda peňažné toky cez tretie osoby, ktoré otvárajú ďalší priestor pre korupciu, rodinkárstvo, úradnícku moc a samozrejme byrokraciu. Miesto toho, aby prišla vláda s konkrétnymi opatreniami pre zlepšenie podmienok pre všetkých podnikateľov, prichádza s nejasnou víziou prístupu k financovaniu.
Som presvedčená, že podnikatelia nepotrebujú selektívne prideľovanie grantov. Tie potrebujú politici a úradníci.
Podnikatelia potrebujú nižšie dane. Všetci, bez rozdielu. Ak majú byť konkurencieschopní, kozmetické zníženie na 21% nestačí. Potrebujú zlacniť a zjednodušiť zamestnávanie – to znamená nižšie odvodové zaťaženie. Slovensko má mimoriadne vysoké odvodové zaťaženie, čo vytvára spolu s  neustále sa zvyšujúcou minimálnou mzdou (PVV sľubuje jej zvyšovanie) obrovskú bariéru v zamestnávaní. Práve drahé zamestnávanie škodí najviac nízko kvalifikovaným ľuďom, práve v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

Pre zjednodušenie zamestnávania je nevyhnutné liberalizovať Zákonník práce, čo sa žiaľ v PVV ani len okrajovo nespomína. Ak bude zamestnávanie zaťažené tak náročnými a zaväzujúcimi povinnosťami, zabudnime na prirodzený vznik nových pracovných miest. V tejto súvislosti je na mieste kritika, že ani počas našej vlády sme ZP neliberalizovali. Je to pravda a bola to chyba. Nestihli sme. Žiaľ, harmonogram cieľov sme mali nastavený na 4 roky – a keby naša vláda 4 roky fungovala, určite by sa tak stalo.

Podnikanie a zamestnávanie musí byť zbavené množstva nezmyselných povinností, ktoré sú administratívnou alebo finančnou záťažou, napríklad povinné preškoľovania vodičov, gastrolístky, povinnosti vyplývajúce zo Zákona o ochrane osobných údajov a mnohé ďalšie. Škoda, že vláda o nich ani len neuvažuje. Škoda, pretože to, ak sa podnikateľom darí, treba v spoločnosti, ktorá chce ekonomicky prosperovať, vnímať ako nevyhnutnú podmienku pre rast počtu pracovných miest. Ten zaručene spôsobí rast miezd a ten zas zvýši spotrebu tovarov a služieb, čo vygeneruje dopyt po nich. A kolečko pokračuje, to zabezpečuje tvorbu pracovných miest. Okrem toho zvýšením počtu zamestnaných sa zvýši aj počet prispievateľov na dôchodky, čo je ďalší pozitívny efekt, ale to už je iná téma.

Monitorovanie zlyhaní trhu
V PVV sa ďalej píše, že „Dôležitým prvkom podpory MSP bude systematické monitorovanie podnikateľského prostredia s cieľom identifikovať zlyhania trhu a hodnotenia efektivity realizovaných podporných opatrení.“
Ak hovoríme o zlyhaniach trhu v prípade malého a stredného podnikania, aj bez monitorovania je jasné, že sú to neprimerané zásahy štátu alebo nezdravé regulácie. A to sa práve vláda chystá robiť – selektívne prideľovať do istých oblastí stimuly, poskytovať rôzne formy dotácií alebo pre vyselektované odvetvia uplatňovať daňové alebo odvodové úľavy. Je nezdravé takýmito umelými zásahmi kompenzovať nepriaznivé podnikateľské prostredie. Okrem toho, že tá kompenzácia nepríde každému, vytvára to živnú pôdu pre klientelizmus a korupciu. Ideálna by bola daňová úľava všetkým. A rovnaká. A nárokovateľná. Tak, ako sme to navrhovali v Agende 2020 – rovná daň 19%, po dvoch rokoch jej zníženie na 15%.

Podpora podpory miesto rozviazaných rúk
Vláda chce ďalej podporovať inovačné centrá na slovenských veľvyslanectvách.
Zaujímalo by ma, kedy si konečne vláda uvedomí, že hlavnými nositeľmi inovácií v slovenskej ekonomike sú podnikaví a tvoriví ľudia v súkromnom sektore. Nie úradníci na ministerstvách a politici vo vláde a nie inovačné úradnícke centrá.
Okolo inovácií, podpore vedy a sofistikovaných technológií  sa v predloženom texte toho napísalo naozaj veľa. Priam hlava nehlava. Napríklad: „Je nevyhnutné plne rozvinúť princípy a kultúru nového stupňa výrobných vzťahov nazývaných ako  PRIEMYSEL 4.0.“ Normálne žasnem, čo všetko si táto vláda dokáže na seba uložiť! Pán minister Žiga by mohol prezradiť, čím prispeje do nového stupňa priemyselných výrobných vzťahov.

Ale pozrime sa, aká bola s inováciami skutočná prax.
Veľmi prozaická. Jediným viditeľným, ale  zlým krokom bolo schválenie dodatočného odpočtu nákladov na výskum a vývoj od základu dane pre firmy. Miesto plošného zníženie daní a odvodov, miesto zásadného zlepšenia podnikateľského prostredia pre všetkých, zvýšenia vymožiteľnosti práva, zase len selektívne opatrenie, kde má moc slovo daňového úradníka.

Stimuly pre vyvolených ako základ spravodlivej hospodárskej súťaže
Podľa PVV vraj vláde záleží na spravodlivej a efektívnej hospodárskej súťaži, čo je však v rozpore s tým, že chce nie len pokračovať v uplatňovaní osobitných odvodov a daní v regulovaných odvetviach, ale chce ich rozšíriť aj na ďalšie odvetvia –  a to na obchodné reťazce a poisťovne! Na druhej strane chce osobitnými stimulmi podporovať kúpeľníctvo, zvyšovať podiel  slovenských potravinárskych výrobkov z domácich surovín na spotrebiteľskom trhu, chce zvýšiť kontrolu potravín, dovážaných zo zahraničia; chce zakladať národného lodného a leteckého prepravcu, chce prijať akúsi investičnú výnimku na významné investície - a tak ďalej a tak podobne. Opäť sa pýtam – prečo nechce podporiť investície pre všetkých. Čo tak daňová úľava vo forme rovnej, 19%-nej dane. Aj pre malých, aj pre veľkých, nie len pre vlastných?
V opačnom, teda selektívnom prístupe je to hospodárska politika založená na protekcionizme, diskriminácii, lobizme a korupcii. Presne v súlade s tým, čo koalícia štátnej byrokracie a strany Smer-SD robila na Slovensku dve volebné obdobia.
Ako sa mohli k tomuto pridať Sieť a Most Híd?

Bankový odvod nestačil (na dlhy Váhostavu), pribudne ďalší
V PVV sa ďalej píše, že „Vláda podporí dobudovanie plne funkčnej a akcieschopnej bankovej únie,“. S touto mimoriadne vážnou deklaráciou súvisí aj otázka kolektívneho ručenia vkladov. To je tá kontroverzná téma, keď slovenskí daňoví poplatníci ručia aj za vklady v gréckych bankách. Ale toto dávam nateraz nabok. Pozrime sa však, ako reálne vyzerali aktivity na bankovej únii odchádzajúcej vlády. Keď podivuhodná reštrukturalizácia Váhostavu mohla poškodiť renomé vlády, peniaze z bankového odvodu sa použili na vyplatenie veriteľov Váhostavu. V jasnom rozpore s účelom, pre ktorý bol tento odvod schválený. To je slovenská únia, ale nie bánk, ale oligarchov! Ako chce vláda po tomto mimoriadne vážnom precedense niekoho presvedčiť, že takýto odvod skutočne treba? Akú istotu chce dať, že takýto odvod daňových poplatníkov opäť neskončí v rukách nejakej súkromnej firmy, blízkej vláde, ktorej za tieto peniaze vláda zaplatí jeho dlžoby?

Superzaisťovací príkaz – ďalší nástroj do rúk úradníkom
Za niektorými formuláciu PVV kupujeme mačku vo vreci: „Vláda bude presadzovať za účelom dosiahnutia maximálnej efektívnosti boja proti únikom zavedenie superzaisťovacieho príkazu do legislatívy SR tak, aby bola zabezpečená v plnej miere ochrana finančných záujmov štátu.“

Obávam sa, že toto jej predzvesť ďalšej pohromy pre podnikateľov. Je to ďalší prípad, na ktorý sa hodí stará sentencia, že je to cesta do pekla dláždená dobrými predsavzatiami. Dnes daňové úrady zadržiavajú podnikateľom vratky z DPH. Pri aplikácii superzaisťovacieho príkazu im budú podľa všetkého rovno vyrubovať dane – a zase podľa svojvôle. Keby niekto z tých, čo písali PV, chcel pridať viac moci štátnym úradníkom, upliesť ďalší bič na nepohodlných podnikateľov, vytvoriť ďalšie príležitosti na korupciu, nevymyslí to lepšie.

Nech len nekritizujem
V kritike by som mohla pokračovať, no aby som bola spravodlivá, je v PVV aj zopár vecí, ktoré je hodné pochváliť.
Oceňujem napríklad, že vláda pristúpila k záväzku zrušiť pracovnú zdravotnú službu – aj keď opäť bez uvedenia jasnejšej predstavy. Lebo aj to sa dá poňať rôzne. Dnes je PZS-kou zasiahnutých vyše 2,2 mil ľudí. Ak je zmena myslená tak, ako sme ju navrhovali my v SaS, tak by bola zrušená pre I aj II kategóriu. No ak bude poňatá alibisticky – a zruší sa napr. len pre kategóriu I, alebo len pre živnostníkov, alebo dokonca len pre živnostníkov v I-ej kategórii, bude to promile z toho, čo sa dá v tejto oblasti dosiahnuť.

Rovnako oceňujem záväzok zrušiť daňové licencie. Nevidím však dôvod čakať s týmto do roku 2018. Podľa viacerých vyjadrení je toto opatrenia odôvodnené tým, že daňové licencie splnili svoj účel, vyčistili trh s mŕtvymi firmami. Ak bol toto naozaj jediný cieľ a nebol to aj „taký fajn príjem za nič do štátnej kasy, ktorý sa ešte na chvíľu zíde“ tak prečo čakať?
Za pochvalu stojí aj deklarácia, že vláda „Pripraví návrh nových a úpravu existujúcich právnych predpisov tak, aby nimi uložené povinnosti nešli nad rámec  harmonizovanej legislatívy EÚ.“ V kontexte toho, že Slovensko často harmonizovalo alebo transformovalo legislatívu EÚ do našej ďaleko nad rámec nimi stanovených povinností – čím vznikali mnohé nezmyselné povinnosti, vnímam toto, ak sa to bude naozaj diať, veľmi pozitívne. Náš klub SaS toto v minulom volebnom období robil. Každú legislatívnu zmenu, ktorá prišla do parlamentu s dôvetkom, že ide o transpozíciu alebo harmonizáciu, sme prísne analyzovali, či je to tak alebo ideme s našou legislatívou ďalej. Aj v programe sme sa k takémuto postupu zaväzovali a chcem veriť, že nech už sa súčasná vláda pri

70 strán rozsiahleho textu, takmer žiadne konkrétnosti
Keď som sa na hospodárskom výbore pýtala ministra Žigu, prečo keď vláda deklaruje, že malé a stredné podniky sú pre nich dôležité a že má záujem na zlepšovaní podnikateľského prostredia, prečo do PVV neuvideli miesto siahodlhých všeobecných fráz konkrétne zamýšľané opatrenia. Odpovedal, že PVV nie je dokument, v ktorom je priestor detailizovať. Ja si naopak myslím, že do tak rozsiahleho dokumentu by sa patrilo detailizovať. Ak by to bola štvorstrana základných téz, prosím. Ale aby sa do 70-stranového dokumentu nezmestili konkrétne veci, považujem za veľkú chybu. Navyše, máme s tým skúsenosti. Do programu strany Agenda 2020, čo je ďaleko skromnejší dokument, sa zmestilo vyše 150 úplne konkrétnych opatrení, z ktorých bolo presne jasné, čo a ako zamýšľame. Som presvedčená, že aj v PVV by mnohí ocenili.

Programové vyhlásenie vlády nepodporím
PVV tretej a dúfam, že poslednej vlády Roberta Fica nepodporím. Nemôžem podporiť túto neprebernú zmes verbálnej vaty, protirečení, rôznych nášľapných mín, nových finančných a administratívnych záťaží, ktoré z tohto dokumentu číhajú na každého z nás. Nebudem podporovať hospodársku politiku, ktorá je založená na selektívnych opatreniach, vytvára nerovnosti a nerovnováhy na trhu a ktorá vysiela celkom falošné signály o tom, čo je pre Slovensko a jeho občanov prospešné a čo škodlivé. Som však pripravená podporiť všetky rozumné a reálne opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré budú kľúčom k zamestnanosti, prosperite a vyššej životnej úrovni občanov. A nakoľko máme zjavne rovnaký cieľ – zlepšovať podnikateľské prostredie, chcem byť konštruktívna.
Budem predkladať mnohé legislatívne návrhy, ktoré by tomuto cieľu bezpochyby pomohli. A očakávam, že v tomto bude vláda hlavne vládou pokroku a bude týmto návrhom venovať náležitú pozornosť. Aspoň takú, akú som ja venovala jej programovému vyhláseniu. 
 

Komentáre

Feedback