Odborári, koho stranu obhajujete? SMER či zamestnancov?

Predstavili sme balík 40 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré sme zároveň podali ako návrhy na zmeny zákonov do parlamentu. Nebol to len tak hocijaký, náhodne zvolený balík, vznikol prísnou selekciou. Z vyše 150 opatrení v Agende 2020 (ekonomický reformný program strany SaS) sme vybrali 55 takých, ktoré:

  • nepredstavujú veľké reformy, čo by bolo z pozície opozície ihneď odkázané pri snahe presadiť ich na neúspech,
  • odstraňujú alebo redukujú byrokraciu a finančnú záťaž podnikateľov,
  • odstraňujú bariéry v podnikaní,
  • nemajú negatívny vplyv na štátny rozpočet,
  • boli by realizovateľné ihneď, s ihneď citeľnými pozitívnymi dopadmi.

Takto nastavené kritériá považujeme za rozumný predpoklad, aby boli pre koalíciu priechodné aj s ohľadom na to, že viaceré koaličné strany mali podobné opatrenia vo svojich volebných programoch. S týmto balíkom 55 opatrení sme oslovili viaceré združenia a zástupcov zamestnávateľov (napr. RUZ, ZPS, atď.), ako aj opozičných partnerov OĽaNO a SME rodina. V rámci týchto rokovaní sme vybrali 40 návrhov, na ktorých bola široká zhoda a tie sme podali do Národnej rady SR.

O to viac ma prekvapila reakcia odborového zväzu KOVO. Neprekvapili ma až tak svojim tendenčným postojom k „tým zlým zamestnávateľom“, na to som si už zvykla. Prekvapili ma však argumenty, ktoré ak nie sú prvoplánovým klamstvom (a chcem veriť, že to tak nie je), musia plynúť z nedostatku informácií alebo z ich nesprávneho vyhodnotenia.

Napríklad, jeden z návrhov SaS je zjednotenie zvýhodnenia (príplatku) za prácu v nedeľu a vo sviatok na úroveň 25%.
Odborový zväz KOVO uvádza, že „už v súčasnosti mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok ZP garantuje najmenej vo výške 50 % a prostredníctvom kolektívneho vyjednávania je ho možné zvyšovať ďalej. "Jediný cieľ tohto návrhu je v podstate zníženie mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok na 25 %. Čiže o polovicu. Takže znižovať príplatok znamená súčasne znižovať mzdy zamestnancom," tvrdí KOVO.
Toto ani len matematicky nie je pravda. Dnes je totiž príplatok vo výške 50% len na prácu vo sviatok, na prácu v nedeľu žiadny príplatok nie je. Sme presvedčení, že z pohľadu nároku na príplatok je práca v nedeľu a vo sviatok porovnateľná, preto navrhujeme zmenu tak, aby mali zamestnanci príplatok aj za prácu v nedeľu, aj za prácu vo sviatok, a to rovnako. V roku je 15 sviatkov a približne 50 nedieľ. Ak sa pri 15 sviatkoch sadzba zníži z 50% na 25% a zároveň sa pri 50 dňoch zavedie príplatok z 0 na 25%, tak málokto, s výnimkou odborárov, sa odváži tvrdiť, že to ide proti zamestnancom.

Kritiku odborárov si vyslúžil aj návrh skrátiť dobu náhrady mzdy za neplatné skončenie pracovného pomeru z 36 mesiacov na 6 mesiacov.
KOVO uvádza, že "Ak by takáto novela bola schválená, znamenalo by to štátne posvätenie toho, aby zamestnávatelia bez nejakých veľkých sankcií mohli porušovať zákon. V konečnom dôsledku by to mohlo viesť k tomu, že zamestnávateľ by zamestnanca prepustil bez existencie akéhokoľvek zákonného dôvodu a jeho jedinou sankciou by bolo zaplatenie šiestich priemerných mesačných zárobkov po skončení súdneho konania,.."
O náhrade mzdy vo výške 6-mesačného platu (vrátane odvodov) povedať, že je to „bez nejakých veľkých sankcií“ môže len niekto, kto si podnikanie a zamestnávanie nikdy nevyskúšal, alebo niekto, komu sa nikdy ako hľadajúcemu si prácu nestalo, že nebol prijatý z dôvodu, že zamestnávateľ nechcel vytvoriť pracovné miesto s obavou, či ho dlhodobo udrží. A to je pri súčasnom znení Zákonníka práce úplne legitímna, a často sa vyskytujúca obava.

Predstavme si menšiu firmu s povedzme 5 – 7 zamestnancami. Ak je podnikateľ nútený dvoch z nich prepustiť a nepodarí sa mu v prípade súdneho sporu preukázať, že išlo o zákonné ukončenie pracovného pomeru, môže ho to stáť pekný balík. Pri priemernej mzde aj s odvodmi ho to môže stáť aj 80-tisíc eur. Skúsme nájsť firmu, pre ktorú je toto, ako vravia odborári, bez nejakých veľkých sankcií. A to je pritom k neplatnému skončeniu pracovného pomeru možné prísť jednoducho – napríklad nesplnením všetkých potrebných formálnych náležitostí, ktorých vôbec nie je málo.

Práve takéto pravidlá sú pre podnikateľov (hlavne tých malých a stredných), doslova nášľapnými mínami v zamestnávaní. Sú pre nich takým veľkým rizikom, že do nich často radšej nejdú. Mnohých to tlačí do čierneho zamestnávania alebo do dohôd, alebo zamestnajú živnostníkov alebo to riešia cez agentúry. A toto predsa nemôže byť cieľom normy, ktorá má upravovať vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Tie musia byť vyvážené a dodržiavateľné. Ak nie sú, tvoria bariéru v zamestnávaní.

Ďalším absurdným zdôvodnením v rámci kritiky je nesúhlas OZ KOVO s návrhom zrušiť sadzby minimálnych mzdových nárokov. Ich "Zrušením by v podstate opäť znamenalo zníženie úrovne miezd na Slovensku. Či je to vedec, ktorý by mal byť v najvyššej triede, alebo zamestnanec bez kvalifikácie, ich minimálna mzda by mala byť podľa SaS 405 eur. Toto je absolútne neprípustné," takto sa vyjadrilo OZ KOVO.

Opäť absurdné tvrdenie. Paragraf 120, teda nariadené tabuľkové platy so 6 triedami nie sú uplatňované ani uplatňovateľné a tvoria zbytočnú administratívnu nepríjemnosť. Príklad, ktorý uvádza OZ KOVO (vedec s minimálnou mzdou) to len dokazuje. Je absurdné čo len uvažovať o tom, že by vedec alebo riadiaci pracovník v top manažmente mohol v praxi mať mzdu len 405 eur.

OZ KOVO kritizuje aj náš (opakovaný) návrh zrušiť pracovnú zdravotnú službu pre I a II kategóriu (PZS). Podľa nich je Slovensko viazané medzinárodným dohovorom, ktoré nariaďuje povinnú zdravotnú službu pre všetky pracovné kategórie. Opäť reakcia, ktorá v sebe nesie nedostatok informácií, znalostí, alebo ich nesprávneho vyhodnotenie.
Zrušenie pracovnej zdravotnej služby navrhuje aj samotná vláda vo svojom Programovom vyhlásení (strana 12), citujem:
"Vláda bude pokračovať v prijímaní komplexných riešení na znižovanie administratívneho zaťaženia pri podnikaní, napríklad zrušením povinnej zdravotnej služby."

V SaS teda nenavrhujeme nič iné, ako to čo chce tak či tak urobiť aj vláda. Nevidím však dôvod čakať do roku 2020. Treba to spraviť čo najskôr, aby to už nezaťažovalo zamestnávateľov ani zamestnancov. Nijak nespochybňujem, že je Slovensko viazané medzinárodným dohovorom, no jeho aplikácia je otázkou výkladu. Nijak nespochybňujem nutnosť mať zavedenú PZS pre III a IV kategóriu. To je totiž to primerané preventívne opatrenie, ktoré vyžaduje európska legislatíva.

Kritiku našim návrhom neostal dlžný ani pán minister Richter. Ten si želá stabilitu, ani za svet žiadnu liberalizáciu. Škoda, že bol tak málo konkrétny. Konkrétne totiž v našich návrhoch, nech ich pomenuje akokoľvek, chceme dosiahnuť menej byrokracie, menej finančnej záťaže a žiadne z opatrení nejde proti zamestnancom. Možno proti niekomu predsa len ide. Proti firmám, ktoré si vylobovali štátom garantovaný biznis vo forme služieb, ktoré štát núti podnikateľov kupovať. Už spomínaná pracovná zdravotná služba, gastrolístky alebo povinné preškoľovanie vodičov.

Ak sa ešte vrátim k jednému výroku pána Machynu z OZ KOVO, ktorou opäť odborári ako filiálka SMER-u vstupujú do politiky: „Politika sa má robiť pre to, aby sa zlepšila kvalita života čo najväčšiemu počtu ľudí. Ak sa má zlepšiť kvalita života len nejakému úzkemu počtu a len z liberálneho pohľadu, tak to dobré nie je.“, nedá mi nespomenúť, že úlohou odborov nie je chrániť SMER na večné časy a nikdy inak, ale zamestnancov. A nemali by chrániť len tých zamestnancov, ktorí prácu majú, ale aj tých, ktorí by ju radi mali, ale pre mnohé bariéry v podnikaní tú možnosť nemajú. Odboroví predáci si výmenou za sociálny zmier vydobyli od SMER-u výhody a práva pre seba, čoho výsledkom je kritika čohokoľvek len aby bola. Používajú na to zamestnancov, ktorí žiaľ z ich sociálneho zmieru nič nemajú.

SaS chce zlepšiť podnikateľské prostredie nie preto, aby sa mali lepšie len podnikatelia, nie preto, aby sa na Slovensku oplatilo len podnikať, ale preto, aby sa na Slovensku oplatilo aj pracovať.

Kým sa nebude dať jednoduchšie podnikať, kým sa bude pozerať na podnikateľa ako na triedneho nepriateľa a kým aj organizácie ako OZ KOVO budú vidieť zamestnanca len ako nástroj na dosahovanie svojich vlastných cieľov cez jeho bezhraničné aj nezmyselné „ochraňovanie“ a nie ako súčasť systému, ktorý musí fungovať v symbióze, nepodarí sa nám odstrániť zo zamestnávania bariéry, ktoré v ňom dnes máme. A kým bude podnikateľov dusiť byrokracia a nezmyselné povinnosti, nebudú vznikať nové pracovné miesta a nebude koho chrániť.
 

Komentáre

Súhlasím s Vami v tomto :"Sme presvedčení, že z pohľadu nároku na príplatok je práca v nedeľu a vo sviatok porovnateľná..." preto by mala byť aj odmena porovnateľná. Z praxe poviem, že väčšina firiem žiada zamestnancov aby pracovali v sobotu. Takže strata na zárobku pri tomto Vašom návrhu, presne tak ako to povedal Machyna. V praxi dokonca zamestnávatelia NÚTIA zamestnancov za sviatky vyberať náhradné voľno. Lebo podľa Vašej matematiky by sme mali pracovať každú nedeľu aby zamestnanci nestratili resp. zarobili viac. Takto chcete zvýšiť príjem.Kde je potom rodina?
Náhrada za neplatné skončenie PP 6 mesiacov?!! Prečo nie 9 ako to máte vo Vašom "liberálnom ZP"? Pýtali ste sa napr. teraz už Vášho opozičného kolegu p. Žarnaya čo povie na tento návrh? Viete ako funguje súdnictvo a dĺžka riešenia tohto problému? Áno, má to byť presne kôli tomu viac ako Vami navrhovaných 6 alebo 9 mesiacov, lebo zamestnávatelia často krát skončia PP na základe vlastného momentálneho pocitu k zamestnancovi. Príklad z praxe : zamestnanec upozornil zamestnávateľa na nevyplatenie mzdy a žiadal si nápravu. Odpoveď bola okamžité skončenie PP. Takže nemá ani to čo už odpracoval a ešte je bez práce. Samozrejme sa súdi, len kedy to skončí? Čo dovtedy?!
"Paragraf 120, teda nariadené tabuľkové platy so 6 triedami nie sú uplatňované ani uplatňovateľné a tvoria zbytočnú administratívnu nepríjemnosť." Zasa nepravda z Vášej strany a zavádzanie. Zamestnávatelia nie neuplatňujú ale NEDODRŽIAVAJÚ ZP v tomto paragrafe. Možno Machyna použil expresívne príklad vedca ale prax je taká, že zamestnanci v odborných prácach zarábajú 405€. Toto je Vaša snaha o zrušenie minimálnej mzdy. Nemôže predsa napr. zvárač zo štátnou skúškou, zamestnanec s odborným vzdelaním alebo predavačka s hmotnou zodpovednosťou zarábať rovnako ako zamestnanec pri upratovaní ulíc napríklad. Preto existuje tých 6 stupňov náročnosti. Chápte "NÁROČNOSTI" práce.
SaS chce zlepšiť podnikateľské prostredie na úkor zamestnaneckého!!! Treba zlepšovať podmienky podnikania, s tým súhlasím, ale nie tak, že sa zhoršia inej skupine-zamestnancom. Jeden druhého potrebujú.
Na záver prosím o vysvetlenie a príklad "odborári ako filiálka SMER-u vstupujú do politiky".
Bežne vo svete odbory spolupracujú s politickými stranami, dokonca sami sú politickými stranami a v parlamentoch.
Prečo zamestnanci(zamestnanci sú odbory) nemôžu podľa Vás spolupracovať a zamestnávatelia áno?

Vážený pán Šlauka.
Neviem či viete, že existujú prevádzky, v ktorých sa pracuje 24 hodín denne, 365 dní v roku - zákonník práce to volá nepretržitá prevádzka. Môžem uviesť príklady týchto pracovísk: zariadenia sociálnych služieb, nemocnice, farmy, obchodné reťazce a pod. Zamestnanci musia pracovať aj v sobotu aj v nedeľu. Týždenný fond pracovného času je dodržaný, to znamená, že ak pracuje zamestnanec napr. v nedeľu, voľno má napr. v pondelok. Čo sa týka odpracovania väčšieho počtu hodín, ako je týždenný pracovný fond - nadčasy náš zákonník práce rieši. V spomínaných prevádzkach moc priestoru nie je ani na výber náhradného voľna. Zamestnanci v nepretržitej prevádzke by určite uvítali, aby im zamestnávateľ dával príplatky za prácu v nedeľu vo výške 25 % jeho hrubej mzdy.
Čo sa týka náhrady mzdy za neoprávnené ukončenie pracovného pomeru: 36 mesiacov je pre zamestnávateľa tak demotivujúce, že radšej pracovné miesto ani nevytvori, pretože by ho to mohlo priviesť k bankrotu. Milý pán Šaluha, boli ste niekedy v pozícii zamestnávateľa? Predpokladám, že nie.
Tabuľkové platy so 6 triedami (paragraf 120 zákonníka práce)je tiež pekný nezmysel. Nikto sa týmto paragrafom neriadi a aj tak vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci majú vyššie platy ako zamestnanci so stredoškolským vzdelaním, ti majú zase vyššie platy ako zamestnanci so základným vzdelaní atd. Toto opatrenie netreba dávať do zákona, rieši to samotný trh práce. Občan sa sám rozhodne, či podmienky zamestnávateľa prijme, alebo nevýhodnú pracovnú ponuku neprijme.
Áno, pán Šaluha, SaS chce zlepšiť podnikateľské prostredie práve pre to, aby mohlo existovať aj zamestnávateľské a zamestnanecké prostredie. Pri podmienkach, ktoré nám vytvorila vládnúca garnitúra, pri náročnej administratíve, pri nezmyselných zákazoch a príkazoch, umelo vytváraných prekážkach, v ktorých je už ťažko sa orientovať sa zamestnanecké prostredie pomaly ale isto mení na prostredie nezamestnanecké.

Feedback