Vládna sabotáž verejných financií

V roku 2011 sme v Národnej rade prijali Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Išlo o veľkú udalosť z hľadiska politiky aj ekonomiky, pretože Slovensko vyslalo jasný signál, že chce svoje verejné financie udržiavať pod kontrolou a aktívne prispievať k stabilizácii spoločnej európskej meny v období po finančnej kríze. Zákon bol, navyše prijatý pomerne hladkým konsenzom vtedajšej koalície aj opozície. Pravicová vláda čoskoro padla a zodpovednosť za správu krajiny a jej financií prevzala jediná politická strana. Z minulosti, najmä z obdobia rokov 2006 až 2010 sme vedeli, že Smer a jeho ministri majú k šetrnému nakladaniu s peniazmi, ktoré im občana a firmy zverili, veľmi svojrázny vzťah. Vedeli sme aj to, že hoci aj oni musia rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky, nebudú pri aplikácii zákona o rozpočtovej zodpovednosti postupovať príliš agilne. A to sa aj stalo.

Sabotáž výdavkových limitov

Článok 7 odsek 3 Ústavného zákona hovorí o zavedení výdavkových limitov. To je opatrenie, ktoré stanoví vláde presnú sumu, koľko môže v danom roku verejná správa minúť na svoj chod. Mechanizmus výpočtu schvaľuje parlament a môže sa odvíjať od viacerých ukazovateľov. V Nemecku je suma naviazaná na rast príjmovej stránky rozpočtu, v Bulharsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku a Španielsku zasa na rast HDP. V rámci schválenej sumy môže potom vláda stanoviť podobné limity pre jednotlivé rezorty, či oblasti verenej správy. Modelov je dosť. Smer však za celé štyri roky, počas ktorých bol sám pri moci tento mechanizmus nezaviedol a Ústava teda nie je naplnená. Dôvodoch, ktoré ho k tomu viedli, zrejme nie je potrebné obšírnejšie rozpisovať. Dôležitý je fakt, že výdavkové limity, ak sú pripravené správne, dokážu urýchliť znižovanie schodku verejných financií a priblížiť tak dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu. A dokonca pomôcť vytvoriť jeho prebytky, ktoré môže vláda investovať do rozvoja infraštruktúry, vzdelávania, či podpory inovatívnej ekonomiky. Teda do oblastí, kvalita ktorých bude čoskoro rozhodovať o bytí a nebytí celých krajín.

Sabotáž rozpočtovej zodpovednosti

Smer pristupoval k rokoch 2012 až 2016 k Ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti laxne a ku zavedeniu limitov neprejavil žiadnu vôľu. Po minuloročných voľbách sa mu ešte viac otvorili dvere ku zmenám – podľa Smeru už ale tradične opačným smerom. Vládna koalícia síce nemá dostatok poslancov, no tých ochotne dodajú zoskupenia, ktoré sa síce tvária opozične a antisystémovo, no v skutočnosti robia len to, čo im ľudia z ich pozadia prikážu, alebo dovolia. Minister Kažimír už avizoval, že chce do zákona výnimku pre veľké infraštruktúrne projekty a predpokladám, že sa nájde dosť ochotných, ktorí mu pri tejto sabotáži pomôžu. Hoci povedal, že sa popri tom pozrie aj na výdavkové limity, len ťažko mu môžeme veriť, keď celé štyri roky nepočúval apely opozície, odbornej verejnosti a dokonca ani expertov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Takto o rok tu teda môžeme mať úplne iný zákon, ktorý nebude vláde v míňaní brániť, ale bude ju v ňom podporovať. Okrem problémov s Európskou komisiou môžeme čakať aj na ďalšie odsunutie cieľa dosiahnuť vyrovnaný rozpočet.   

Pravidlo dvoch percent
 
Ak by malo Slovensko vládu, ktorá je kompetentná a záleží jej na budúcnosti Slovenska, slovenských firiem a slovenských rodín spravila by jednoduchú vec. Iniciovala by prijatie takého zákona (najlepšie ústavného), ktorý určí, že výdavky verejných financií by museli rásť medziročne vždy o 2% pomalšie ako ich príjmy. Dosiahli by sme tým to, že vláda by bola nútená peniaze vyberať efektívnejšie a schodok verejných financií by sa kontinuálne znižoval. Ak by to bola vláda pravicová, vedela by, že toto pravidlo nemôže obchádzať zvyšovaním, či zavádzaním nových daní, pretože tie v konečnom dôsledku príjmy štátu nezvyšujú, ale znižujú. A ak by bola, navyše, aj prezieravá, zmenila by štruktúru výdavkov tak, aby smerovali do tých oblastí, ktoré sú pre budúcnosť Slovenska najdôležitejšie – do vedy a vzdelávania, do inovačnej politiky a do zlepšenia infraštruktúry.  

Pridať komentár

Feedback