Rozdvojený Robert Fico

Jedným z výdobytkov Novembra je právo každého jednotlivca myslieť si a hovoriť čo len chce, ak tým neohrozuje slobodu, alebo dôstojnosť niekoho iného. Len vďaka tomu a ničomu inému môžu v súčasnosti existovať priehrštia alternatívnych médií s často konšpiračným obsahom. Toto právo sa vzťahuje dokonca aj na ľudí, ktorí sa dočasne stali politikmi. Tí však musia zreteľne rozlíšiť, kedy prejavujú súkromný názor a kedy vyjadrujú politický postoj, ktorý môže byť v istých prípadoch interpretovaný ako názor, či smerovanie celej krajiny.

Robert Fico však tento údel politika zjavne nezvláda. Vystupuje štýlom a spôsobom, ktorý nedovoľuje nezaujatému pozorovateľovi rozlíšiť kedy hovorí Robert Fico občan a kedy Robert Fico politik.

Najnovšie sa to prejavilo pri jeho vyjadreniach v HNClube na adresu konfliktu na území Ukrajiny a celkovej geopolitickej situácie v Európe. Možno jeho poplašné reči časť prítomných rozosmiali, úsmev však zamŕza, ak si uvedomíme, že každé verejné vystúpenie predsedu vlády Slovenskej republiky (alebo akéhokoľvek iného štátu) je starostlivo sledované a interpretované novinármi, pracovníkmi ambasád a medzinárodných organizácií, ktorých je Slovensko členom.

Pozrime sa teda bližšie na to, čo Robert Fico vo svojich dvoch stavoch osobnosti vlastne povedal. Citácie sú čerpané z prepisu Hospodárskych novín.  

Na 70 percent hrozí vojenský konflikt na Ukrajine, hovorí premiér. "Potrebujeme Ukrajinu, ktorá bude schopná žiť, kde ľudia nebudú musieť riešiť vojenské otázky, je to vážny problém. Treba si uvedomiť, že ak sa na Ukrajine niečo stane, ak tam vypukne vojna, tak Slovensko bude veľmi trpieť," vyhlásil Fico.

Robert Fico Občan (ďalej RFO) si môže myslieť, že vypukne konflikt, dokonca mohol kdesi vo vlaku, v čakárni nemocnice, alebo na diaľničnom odpočívadle začuť aj že je to „isté na 70 percent.“ A rovnako slobodne môže túto informáciu šíriť ďalej. Napríklad priateľom na posedení pri vínku, či v inej dobrej spoločnosti.

Robert Fico Politik (ďalej RFP) však v takom prípade musí zvolať Bezpečnostnú radu štátu, alebo minimálne mimoriadne zasadanie vlády SR, ako mu to ukladá platná legislatíva, aby sa krajina vedela na ohrozenie pripraviť. V iných, rovnako „závažných“ prípadoch dokázal konať do piatich minút.

Ukrajina nie je pripravená prijať členstvo v NATO a EÚ. Vstup do únie vyžaduje splniť podmienky a reformy. Životná úroveň je tam horšia ako na Slovensku. A ak Kyjev urobí reformy, tak životná úroveň obyvateľstva sa zhorší. "Neverím tomu, že zvládnu tak rýchlo splniť podmienky. Vízia je 15 až 20 rokov," vyhlásil Fico.

Možno bol RFO niekedy na Ukrajine súkromne a tamojšie prostredie sa mu nezdalo pre vstup do elitného klubu krajín dostatočne pripravené. Iste, štát trpí korupciou, chudobou, nedostatkom práce. Politici kradnú, alebo sa hádajú, ekonomika nemá veľké perspektívy, chýbajú potrebné reformy. RFO môže na Ukrajinu legitímne hľadieť z pozície svojej civilizačnej nadradenosti a bezpečia EÚ a NATO. Iste, nejaký Fico, asociačnú dohodu s Ukrajinou podpísal, ale ide tu zrejme len o zhodu mien.

RFP by si však mal spomenúť, ako na tom bolo koncom deväťdesiatych rokov Slovensko. Po mečiarovskom marazme, kedy sa Írsko, Holandsko, Rakúsko a iné štáty báli záplavy našich pracovných síl, mafie a bezodnej diery kde by mizli ich peniaze. A spomenul by si možno aj na to, ako k reformám, ktoré nás (a aj jeho osobne) posunuli vpred prispel.

Premiér dodal, že Slovensko je v únii a naša krajina nepôjde proti nej. "Sankcie nič nezmenili na správaní sa ruského prezidenta. Zdá sa, že sankcie najviac poškodili Európu."

RFP spomenul, že nemôžeme ísť proti únii, ale zároveň zabudol, že únia nie sú „oni“, ale sme to my všetci, ktorí zdieľame spoločné hodnoty a máme spoločný záujem. 

Zato RFO si v súlade so svojim osobným názorom pofrflal, že sankcie najviac poškodili Európu. Škoda, že v tomto momente nemal poruke svoje alter ego, ktoré by si z Tlačového oddelenia Úradu vlády mohlo vypýtať monitoring médií s témou „vývoj kurzu ruského rubľa.“

Premiér vidí ako veľký problém, že sa o Ukrajinu bijú dve veľmoci - Rusko a USA. Treťoradá je podľa premiéra EÚ, ale aj napriek tomu pociťuje najväčšie škody. "Únia dlhodobo trpí chorobou, ktorá sa nazýva nesúlad názorov," vysvetlil premiér. Podľa neho je únia teraz hlavne o rozdielnosti názorov. "Prial by som vám sedieť na pôde európskeho parlamentu."

RFO pri svojom imaginárnom zájazde na Ukrajinu zrejme videl amerických vojakov a techniku presúvať sa po čiernomorskej stepi. Tento názor mu brať nemôžeme, je to jeho právo takéto niečo tvrdiť. Mohol to prezradiť tomu druhému, politickému Ficovi, aby ten túto informáciu posunul ďalej. Napríklad by s ňou vystúpil na zasadaniach Európskej rady, alebo cez svojich europoslancov zabezpečil, aby sa zmienka o nej objavila v dokumentoch Európskej únie. Všetci, zrejme aj nemecká Spolková spravodajská služba, totiž vidia len vojakov ruských.

RFO si ďalej zaspomínal na svoju mladosť, kedy bolo bezpečnejšie, aby mal každý len jeden názor, ten správny. V demokracii je to ale tak, že názorov je viac. Ktokoľvek, aj politik, si môže myslieť, že vojnu na Ukrajine rozpútali USA, Európska únia, prípadne „oni.“ Ak ho však raz vysloví, mal by sa ho aj držať. V tomto prípade RFP, jeho minister zahraničia a väčšina jeho poslancov Európskeho parlamentu hovoria vo všetkých oficiálnych a zásadných dokumentoch jasne: Agresorom v konflikte na Ukrajine je Rusko.    

Všimnite si, že o Kryme už nikto nehovorí. Akékoľvek riešenie, ktoré príde, by malo byť postavené na nezávislosti a celistvosti Ukrajiny. Nikto nebude akceptovať, aby po Kryme došlo aj k oddeleniu iných oblastí. "Otázka je, či ten konflikt nezašiel tak ďaleko, že sa už nehľadí na nič." Fico ďalej otvorene pokračoval. "Pozrite sa na Irak. Čítam noviny a to čo sa tam deje, je hrozné. Samé vraždy, terorizmus. Preto presadzujem názor, že musí okamžite prísť k riešeniu."

situácii na Kryme sa nehovorí asi len v spoločnosti v ktorej sa RFO pohybuje. Inak je ukončenie jeho okupácie ruskou armádou základným predpokladom pre ukončenie sankcií a návrat k normálnym stykom s Ruskou federáciou.  
RFP by si mal o týchto veciach pohovoriť s prezidentom Putinom na návšteve, ktorú plánuje absolvovať. Možno sa mu podarí to, čo naposledy a okrem svetovej finančnej krízy vyrieši aj tento konflikt. 
 
Zmätky v tom, či Robert Fico hovorí ako politik, či ako občan majú novinári aj analytici. Za tie roky, čo ho poznáme sme si však na tento štýl už zvykli a čím ďalej tým menej z toho čo povie je v slovenskej verejnosti brané vážne.

Kto to však smrteľne vážne brať môže, sú novinári a politici v zahraničí. V niektorých krajinách je totiž stále dobrým zvykom hovoriť „áno – áno, nie – nie.“ O tom, že postoje Roberta Fica vzbudzujú všeobecný údiv už podali dôkaz reakcie vo svetových médiách. Navyše, ako europoslanci máme dosť skúseností s tým, že nie všetci z našich spojencov dokážu pochopiť, že reči nášho premiéra treba brať s rezervou a s ohľadom na volebné preferencie.

No a ďalším, kto situáciu nezvláda, je minister Lajčák, ktorý stále nemá jasno v tom, či si zachraňovať vlastnú kožu, alebo tú premiérovu... 
 
 
 

Komentáre

Feedback