Mýtus vysokých daní

Mantrou, neustále opakovanou poslancami a ministrami našej socialistickej vlády je, že vysoké daňové a odvodové zaťaženie, ktoré vrhajú na slovenských zamestnancov aj zamestnávateľov je nutnosťou. Ak by ho znížili, údajne by utrpeli všetky verejnoprávne služby, od sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva po vládne dotácie, ktoré tak radi a nezištne rozdávajú svojim kamarátom a spojencom. Zároveň však údajní ľavičiari pri každej vhodnej príležitosti opakujú sľuby o zvyšovaní platov a znižovaní cien.    

Slovenský Deň daňovej slobody, teda deň od ktorého o využití svojej mzdy rozhodujeme sami, sme tento rok mohli osláviť 20. júna. Rovnako ako minulý rok, no neskôr ako v roku 2011 (15. jún), či 2010 (16. jún). Zároveň sa zdvihol aj podiel z príjmu odvedený do štátneho rozpočtu a to o 1,5 percentuálneho bodu.

Robert Fico za dva roky svojej vlády neurobil pre zvýšenie čistého príjmu zamestnancov vôbec nič.

Ešte výraznejšie sa chybné uvažovanie rôznych samozvaných ľavicových ekonómov ukazuje pri porovnaní slovenského dátumu Dňa daňového oslobodenia s ostatnými krajinami Európskej únie. Z dvadsaťosmičky sa spolu s Fínskom a Lotyšskom pohybujeme v tej horšej polovici. Na štát menej pracujú občania Českej republiky, Poľska, Rumunska, Luxemburska, Veľkej Británie, Dánska či Írska. Dlhšie pracujú napríklad Maďari, Holanďania, Nemci a Gréci. Rekordérmi sú Francúzi (do 28. júla) a Belgičania (až do 6. augusta).

Dáni, Luxemburčania, alebo Íri by sa na téze „menej práce pre štát = horší servis“ asi z chuti zasmiali. Korelácia je totiž niekde úplne inde. Viac ako Slováci na štát pracujú väčšinou v takých krajinách, kde je tradíciou vysoká miera prerozdeľovania, alebo veľmi nízke vnímanie korupcie. Napríklad v Belgicku je index prerozdeľovania 54,5, vo Francúzsku 57,1 a v Grécku až 58, 5 (pre porovnanie na Slovensku je to 38,7). Korupcia je v Holandsku vnímaná na úrovni 8 bodov z maxima 177, vo Švédsku 3/177 v Nemecku 12/177 a Belgicku 15/177. Na Slovensku je to 61/177.

Belgickí, nemeckí, švédski, alebo holandskí občania teda nemusia mať obavy zveriť svoje peniaze štátu. Vedia, že len minimum z nich bude pri procese ich premeny na služby rozkradnuté a zdefraudované. Žiaľ, Slováci (ani Gréci, Rumuni a Maďari) si tým takí istí byť nemôžu. Robert Fico už viac krát dokázal, že v druhej polovici funkčného obdobia bude jeho hlavným zámerom akumulovať čo najviac prostriedkov v rukách štátu, aby ich mohol rôznymi kanálmi redistribuovať ako preddavok svojim mecenášom, alebo krátkodobo financovať populistické predvolebné akcie typu vlaky zadarmo. Všetko bez ohľadu na navyšovanie štátneho dlhu a tragickú situáciu mnohých malých a stredných firiem.

Robert Fico mal vo svojom druhom volebnom období šancu ukázať, že nie je tým, čo bol v rokoch 2006 – 2010. Že, keď si vydýchol zo zovretia svojich sponzorov, keď nemusí prižmurovať oči nad bašovaním svojich koaličných partnerov a v parlamente jeho väčšinu nemôže nič ohroziť, urobí aj niečo pre Slovensko a jeho občanov. Ak by mal odvahu aspoň čiastočne znížiť daňovo - odvodové zaťaženie a nechať tak ľuďom v rukách viac peňazí, nemusela by byť jeho vláda až takou katastrofou. Stále viac sa však ukazuje, že ide v stopách francúzskych kráľov – nič nezabudol a nič sa nenaučil.  
 

Deň daňovej slobody 2014
 

 Deň daňovej slobody EÚ 2014

 
Metodologická poznámka:

Existuje niekoľko spôsobov výpočtu dátumu Dňa daňového oslobodenia. Ja využívam metódu uznávaného think-tanku New Direction – The Foundation for European Reform. Štúdiu k roku 2014 si môžete stiahnuť tu.

Údaje o miere prerozdeľovania v jednotlivých krajinách Európskej únie platia za rok 2013 a čerpal som ich z Eurostatu.

Mieru korupcie za rok 2013 meralo Transparency International a výsledky sú dostupné tu.
 

Pridať komentár

Feedback