Grécko: Hystéria a realita

V súvislosti s novým kolom rokovaní zástupcov Eurozóny s predstaviteľmi novej gréckej vlády sa opäť vyrojilo množstvo hysterických komentárov a názorov. Najmä od ľudí, ktorí sú vždy presvedčení, že majú schopnosť vidieť za roh a správne sú jedine tie riešenia, ktoré sa zrodili v ich hlavách. Niečo v štýle Novotného „kouknu se a vidím, že mám pravdu.“

Grécka kríza už dávno nie je o ekonomických poučkách, ale o schopnosti Európy obstáť v skúške hodnôt. Zo všetkých bolestivých a zlých riešeniach si musíme vybrať také, ktoré zanechá najmenšie morálne a politické škody. 

Najprv sa pozrime na to, aké scenáre predkladajú zástancovia dvoch radikálnych riešení.

1. Odpustenie dlhov 

Utkvelá predstava, ktorá spája krajnú ľavicu a nacionalistov, že všetko zlo je spôsobené systémom a veľkými korporáciami a ľudia (v tomto prípade grécki politici) sú len nevinné obete. Dlh krajiny by sa vymazal a populistické vlády by mali k dispozícii ďalších niekoľko desaťročí na akumulovanie nového a ešte väčšieho. Pre Eurozónu by to znamenalo rezignáciu a pristúpenie na vydieračské praktiky gréckych ministrov, ktorí sa vo svojej rétorike už nezastavia pred ničím (tutu). Takýto precedens by navyše ohromne nahral do karát stranám ako španielsky PODEMOS, ktorý je de facto klonom Syrizy. Veď ak to bolo umožnené Grécku, prečo nie aj Španielsku, Portugalsku a ďalším? Čo na tom, že Írsko ukázalo, ako sa rozumnou ekonomickou politikou dá z problémov dostať. A ak môžeme spraviť výnimku pri dlhu, prečo nie aj pri iných veciach, napríklad sankciách voči Rusku? Našťastie na čele Európy nestojí spevácke duo „Bella Ciao,“ ani jeho slovenskí promotéri, ale omnoho rozumnejší politici.

2. Vyštvanie Grécka z Eurozóny 

Úvaha z prostredia ekonomických jastrabov znie na prvé počutie logicky a správne. Ak by sa zbavíme Grécka a ponecháme ho jeho osudu, zbavíme sa aj problémov a navyše ušetríme. Také jednoduché to však nie je. Už aj tak vratký politický systém krajiny by sa následkom šoku pravdepodobne celkom zrútil a vláda, nech by už bola akákoľvek, by bola všetko len nie proeurópska. Nie je žiadnou konšpiráciou, že ruská politika si už teraz v Grécku vytvára priestor pre ďalšiu ekonomickú expanziu. Aké následky môže mať nestabilita v regióne ako je Balkán, to všetci dobre vieme. Ponechanie Grécka svojmu osudu by bolo navyše koncom európskej solidarity vďaka ktorej aj Slovensko čerpá nemalé peniaze. Popri týchto faktov stále tvrdím, že pravidlá pre vystúpenie (vylúčenie) krajiny z eurozóny by pomohli pri zlepšení disciplíny v nej.

Ako teda ďalej?

Politologická poučka znie, že ak máme v krajine radikálnu stranu, najlepší spôsob ako dostať jej predstaviteľov nohami na zem je umožniť jej na istý čas správu vecí verejných. Tvárou v tvár ekonomickej realite nebudú mať čas ani chuť realizovať svoje výstredné nápady. Grécky minister financií už teraz uznáva, že časť zo svojho programu budú musieť obetovať v prospech realizácie reforiem (mimochodom, tento pán je skutočne ľavičiar hodný obdivu členov Smeru). Bez nich nielenže krajina svoj nesplatí, ale nikdy nenaplní štátnu kasu tak, aby Syriza mohla svojim voličom splniť aspoň niektoré zo sľubov.

Grécky problém sa začal pri nedodržiavaní pravidiel a tam sa musí aj skončiť. Teraz je len a len na gréckej vláde, aby ukázala reálnu snahu šetriť. Vieme, že je to iné, ako sľubovala, ale lož a populizmus majú krátke nohy. Až potom je na rade eurozóna so svojou odpoveďou.

Pridať komentár

Feedback