Drahú elektrinu musí riešiť regulátor, nie EÚ

Robert Fico sa opäť ukázal ako odvážny politik. So šarmom jemu vlastným odkázal zástupcov priemyslu, znepokojených vysokými cenami elektriny, na Európsku úniu. Vraj ich problémy sa musia riešiť na medzinárodnom fóre v rámci Spoločnej energetickej politiky. Tak ako v minulosti, aj teraz hádže zodpovednosť za svoju neschopnosť a neochotu na iných.

Premiérovo očakávanie, že „...sa dohodneme na úrovni EÚ na opatreniach a krokoch, ktoré môžu viesť k zníženiu cien elektriny celoplošne v Európe,“ je pravdivé. Ale len do tej miery, že Junckerova komisia chce skutočne sériou postupných krokov zvýšiť efektivitu vo výrobe a distribúcii elektrickej energie.

Tento dlhodobý plán však nebude a ani nemôže mať okamžitý vplyv na zníženie ceny elektriny pre koncových veľkoodberateľov. Tá je plne v réžii slovenskej vlády, respektíve Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Z neho si Smer-SD už v roku 2006 spravil de facto svoju súkromnú agentúru

Robert Fico sa jednoducho opäť vyhovára a zavádza laickú verejnosť. Ešte predminulý rok vyhlásil, že vďaka legislatívnym opatreniam jeho vlády sa ceny elektrickej energie pre podnikateľský sektor znížia „dvojciferne“ (!). V tom istom čase sa pokojne prizeral ako jeho agentúra ÚRSO programovo zvyšuje tarifu za prevádzkovanie systému. Táto kľúčová zložka cenotvorby vzrástla v rokoch 2009 až 2014 až osemnásobne:
tarifa za prevádzkovanie systému
Zdroj: Pozičný dokument Republikovej únie zamestnávateľov „Zlikvidujú „sieťové poplatky“ energeticky náročný priemysel na Slovensku?“ Dostupné TU

Slovensko patrí medzi štáty Európskej únie s najvyšším podielom priemyslu na svojom HDP (asi 25%). Priemysel zároveň u nás predstavuje aj najväčšieho zamestnávateľa (v roku 2014 viac ako 25%).

Z týchto jednoduchých faktov jasne vyplýva, že ceny energií priamo súvisia so zamestnanosťou.

Každá zodpovedná vláda by robila všetko čo je v jej silách, aby vytvorila čo najlepšie podmienky pre investície do nových, alebo rozširovanie existujúcich výrobných kapacít. Smeru však, tak ako v prípade vzdelávania, na kvalite života ľudí nezáleží. Radšej vyciciava podnikateľov a časťou peňazí, ktoré nerozdá svojim klientom, upláca armádu nezamestnaných.

Pritom riešenie je práve v dôslednom uplatňovaní  konkurenčných pravidiel regulátorom, ktorého menovala vláda.
 

Pridať komentár

Feedback