Tak túto „sociálnu istotu“ vám zaručiť neviem

Nuž a po 17.-tom nevembri už vieme ako zle sa má 48% občanov, keďže tak nám hovoria prieskumy verejnej mienky. Keď som sa jedného takéhoto občana...

Nuž a po 17.-tom nevembri už vieme ako zle sa má 48% občanov, keďže tak nám hovoria prieskumy verejnej mienky. Keď som sa jedného takéhoto občana (bývalého kolegu z práce) spýtal, že „čo mu vlastne chýba“ odpovedal: Sociálne istoty.

Nevdojak som sa nad tými sociálnymi istotami ktoré ten hrozný November 89 ľuďom vzal, musel trocha zamyslieť.
V dobách zamatovej revolúcie som pracoval ako obyčajný robotník, takže ľudí „sociálnych istôt“ dobre poznám a prežil som s nimi kus života i keď samozrejme ľudia týchto „istôt“ nie sú len robotníci ale i tí, ktorí o niečo osobné zrútením sa režimu prišli a žialia za tým.

„Právo na prácu“, ktorú každý mal.
To je zvyčajne prvý argument kritika pluralitnej demokracie a kapitalizmu.
Ak je niečo povinnosťou, ako môže byť právom? Právo je predsa niečo čo môžem ak chcem využiť, ale ak to „právo“ musím využiť, ide predsa len o povinnosť. Právo na prácu teda nebolo právom na prácu, ale povinnosťou byť zamestnaný.
Povinná zamestnanosť bola vo svojej príčine snaha režimu čo najviac kontrolovať občanov a ich aktivity, keďže i vtedy by sa našlo veľa rôznych remeselníkov a aj iných profesií, ktorí by sa uživili aj bez tohto podivného práva.
“Právo na prácu“ však neznamenalo prácu každého, keďže v socialistických podnikoch bolo zamestnaných a platených aj veľa povaľačov na úkor tých, čo naozaj pracovali.

Ak mám právo na prácu, tak ju mám práve teraz, keďže môžem a ani nemusím toto právo využiť.Nemám síce právo na zamestnanie, ale môžem predsa podnikať a to je predsa právo v oveľa vyššej kvalite ako povinnosť byť zamestnaný.

„Právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť“
Takéto právo je fajn, ak to zdravotníctvo po socialisticky „zadarmo“ aj za niečo stojí.
Hrubé zaobchádzanie s pacientami, nemožnosť vymáhania si práv v prípade pochybenia lekárov, obmedzovanie osobných slobôd, zastaralé liečebné metódy, nedostatok originálnych liekov a ďalšie a ďalšie vážne nedostatky takúto istotu robilo skôr neistotou. A okrem toho nebolo zadarmo.Všetci tí vyznavači tejto istoty ak si dajú ruky na srdce si možno spomenú, ako strkali pánovi doktorovi úplatok, alebo si ho pán doktor od nich vyžadoval.

I keď to súčasné zdravotníctvo nie je úplne bezplatné, keďže musíme za lieky doplácať, či platby u zubára nám môžu občas hlbšie siahnuť do vrecka, zdravotníctvo je po všetkých stránkach lepšie, feudálny vzťah lekár pacient je už minulosťou, dialýzu dostanú aj tí nad 60 rokov, a možnosť zakúpiť si kvalitný liek má každý kto si uvedomuje, že to čo býva zadarmo, zrejme nemusí stáť za veľa.
Podrobne o socialistickom zdravotníctve v tomto článku

„Právo na dôstojné bývanie“
Takto to právo nikdy definované nebolo, ale tzv. „dostupné bývanie“ je častou témou socialistického sentimentu a jeden s tzv. výdobytkov socializmu, preto je potrebné ho spomenúť. Najskôr treba zdôrazniť, že mnohokrát sa na pridelenie bytu dlho čakalo, desať či dvadsať rokov nebývalo zriedkavosťou, záležalo od lokality a okrem toho štátne lacnejšie byty boli určené len pre zamestnancov režimu. Vojakov, policajtov a straníckych pracovníkov. Okrem iného, aj ten kto si chcel postaviť dom sa musel zadĺžiť tak ako teraz a nie každý na to mal. Dediny boli plné starých domov bez základného vybavenia na opravu ktorých ľudia nemali peniaze. Ja sám osobne som v takom vyrastal a viem že to tak bolo.
To že v súčasnosti je pre mnohých získať byt či postaviť si dom ťažšie však nie je chybou kapitalizmu, ale dôsledok socializmu, keďže v západnej Európe či v zámorí je veľa možností ako si zo dňa na deň prenajať byt či dom na rôznych kvalitatívnych úrovniach.

Nejaké ďalšie výhody, či „istoty“ som z môjho pohľadu nenašiel.Možno mlieko za 2 koruny, ktoré v sobotu o desiatej aj tak nemali.

Skúsim však veľmi stručne o výhodách kapitalizmu.
Mladí chlapci nemusia ísť na dva roky na vojnu.Každý kto chce pracovať pracuje. Okrem toho má nesmierne možnosti nielen u nás ale aj v zahraničí, keďže môžeme slobodne a bez prekážok cestovať. Počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí sa strojnásobil a každý kto na to má sa na školu dostane. Túto istotu malo v minulosti len dieťa straníckeho funkcionára. A ten pocit slobody, ktorý je pre tých čo si ju vážia k nezaplateniu....
A mnoho ďalších a ďalších výhod a možností, ktoré jednoznačne prevažujú nad „bravčovými“ istotami socializmu.

Prečo však toľko ľudí cíti nespokojnosť a žiali za dobou červeného poddanstva? Pre to naozaj existuje množstvo serióznych vysvetlení odborníkov z rôznych oblastí, mám však občas pocit, že na niečo sa zabúda.
Tak akosi tŕňom v oku vyznavačov sociálnych istôt sú bohatší ľudia, ktorých apriori pokladajú za zlodejov či ľudí nemravných, keďže svoju chudobu pripisujú svojej poctivosti,čo v skutočnosti nie je jej príčinou. Aj poctivý človek môže byť bohatý pokiaľ sa snaží a používa mozog na premýšľanie a nie na akceptácu boľševických bláznovstiev.

Pocit krivdy ktoré navodzuje narastajúca rozdielnosť majetkových pomerov po revolúcii je najbolestivejším poznaním obzvlášť pre tých, ktorí nikdy nepremýšľali nad tým, že svet by mohol byť aj iný ako ten, ktorý si vo svojom duševnom ničnerobení za socializmu osvojili.

A preto ich najväčšou sociálnou istotou bola práve rovnosť v chudobe a žiaľ, túto „sociálnu istotu“ im zaručiť neviem a ani nechcem. A to ani vtedy, ak by som mal sám byť chudobný, čo som dlho bol.

Súvisiace články:

Sloboda pre nich nie je hodnotou

Pridať komentár

Feedback