Slovenská medicína v kontexte ľudských a občianských práv (5)

Práva pacientov v súčasnosti chráni pomerne kvalitná legislatíva, Európska charta práv pacientov či v praxi ochranný orgán, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Napriek tomu je zrejmé, že pacient ťahá za kratší koniec v ich uplatňovaní. Rešpektovanie práv pacientov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa nestalo systematickou skutočnosťou.

Ako som už v minulých článkoch poukázal, príčina tkvie hlavne v úzkostlivom lipnutí  na komunistických zvykových právach, ktoré sa vyvinuli z uľahčovania si práce  zdravotníckeho personálu na úkor práv pacientov.
Skutočnosťou je fakt, že za dvadsať rokov od pádu komunizmu sa zmenilo na rešpektovaní, pochopení a prístupe k pacientom pomerne málo aj napriek modernej a civilizovanej legislatíve. Pohodlia z remeselného a neosobného prístupu k pacientom sa lekári vzdávajú ťažko, keďže sa tým ich práca stáva náročnejšou. Okrem toho mávajú občas strach zo slobodného rozhodovania pacientov, či prežívajú pocity poníženia  pri uplatňavaní ich práv.

Zásadná príčina prečo je to tak, tkvie však v nedostatku tlaku na poskytovateľov zdravotníckych služieb, nedostatočnej znalosti pacienta svojich právnych nárokoch a úplnej neschopnosti si ich uplatňovať.
Iste dá sa oponovať, že ak aj pacient nepozná svoje právne nároky je poskytovateľ povinný ich bez akejkoľvek nadmernej aktivity pacienta poskytnúť (prax je však taká, že zdravotníci vyvíjajú viac aktivity na potlačenie práv pacientov ako naopak)
Najúčinnejším tlakom na poskytovateľov akýchkoľvek služieb  nie je tlak právny, ale ekonomický. Len tak mimochodom, myslíte si že by vám obchodník poskytol kvalitný tovar či službu ak by sa nebál, že náhodou nabudúce už neprídete?

Žiaľ ekonomický tlak až na  výnimku niekoľkých súkromných zdravotníckych zariadení takmer neexistuje. Zákaz exekúcií zadĺžených zdravotníckych zariadení totiž spôsobuje, že nemocnice nie sú pod ekonomickým tlakom a nehľadajú preto žiadne možnosti poskytovania nadštandardných služieb a aj ľudsky kvalitných služieb, keďže ich dlhy vždy niekto zaplatí. Ochranárske opatrenia voči zdravotníckym zariadeniam  nie sú teda na prospech pacienta ako sa to môže na prvý pohľad zdať, ale na jeho škodu.

Nedá mi nepripomenúť fakt, že súčasná vláda zadlžovaním zdravotníckych zariadení, zákazom zisku zdrav. poisťovní, zrušením poplatkov u lekára, či zastavením privatizácie nemocníc (čo je celý výpočet jej snáh za tri roky vládnutia) v konečnom dôsledku postavenie pacienta zhoršuje a pomerne výrazne.
Poštátňovaním zdravotníctva sa samozrejme zhoršuje aj úroveň kontrolných funkcií, keďže ak má štát kntrolovať sám seba, bude jeho činnosť neefektívna a demotivujúca v uplatňovaní sankcií či hľadaní nápravy.

Nezanedbateľným faktorom zvyšujúci kvalitu zdravotnej starostlivosti je tlak pacienta na konkrétneho zdravotníka či oddelenie na poskytnutie služieb podľa súčasných právnych noriem a elementárnej ľudskej slušnosti.
Ten je naozaj veľmi slabý. O slušné zaobchádzanie, individuálny prístup, dostatok informácii pre správne rozhodnutie a pod. aktívne usiluje minimum pacientov.

Preto tí čo sa snažia o vyrovnaný partnerský vzťah s lekárom to majú ťažšie a dostávajú na svoje žiadosti necitlivé odpovede typu: „Však to iba vy chcete“, čo i keby bola pravda neznamená to, že na konkrétny prístup pacienti nárok nemajú. To že väčšina občanov si nejaký právny nárok neuplatňuje neznamená, že tento nie je platný.
Tiež nie je celkom pravdou, že sa nedá svojich práv v zdravotníckych zariadeniach dovolať (čo je častá výhovorka pre ospravedlnenie pacientovej slabosti) o čom svedčí aj príbeh, ktorý som opísal v minulých článkoch.
Avšak, ľuďom ktorí sa o svoje práva neusilujú, nezvyknú byť ponúknuté automaticky čo je síce protiprávne, ale v slovenskom zdravotnícve ide o systematickú skutočnosť a treba ju brať ako holý fakt.

Z mojej osobnej skúsenosti si dovolím konštatovať, že pacienti vedomí si svojich práv a schopní si ich uplatňovať dostávajú kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť ako ticho trpiaci pacienti posťažujúci sa svojmu kamarátovi  pri pive, alebo kamarátke pri káve.

Neschopnosť poškodeného podať sťažnosť po prežití krivdy či zlého zaobchádzania  pokladám za nemorálne, keďže svojim pasívnym postojom k svojim právam pripravuje poškodený zlé zaobchádzanie aj tým, čo prídu po ňom.

K celkovému rozsahu príčin prečo pacient nedostáva automaticky svoje právne nároky je potrebné spomenúť aj naše univerzity.
Študenti medicíny nie sú vedení k dobrej komunikačnej úrovni s pacientami a ani k znalostiam ich práv a poskytovania ich pacientom automaticky (skôr naopak). Lekárske fakulty „vyrábajú“ len remeselne zmýšľajúcich lekárov, ktorí nedokážu vidieť súvis terapie s rešpektovaním a poznaním osobných potrieb pacienta a jeho nárokov.
Systém výučby je komunistický aj vďaka preofesorom medicíny, ktorí len v zriedkavom prípade nie sú diskreditovaní spoluprácou s bývalým režimom.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Práva pacientov chráni naozaj veľmi široká medzinárodná i domáca legislatíva a bolo by zdĺhavé uvádzať tu všetky dokumenty. Treba však podotknúť, že všetky medzinárodné dohovory týkajúce sa práv pacientov sú v SR platné a je možné sa na ne odvolávať.
K tomuto jeden dôležitý citát z dôvodovej správy Európskej charty:
„V celku platí, že jednotlivé práva ustanovené v charte sa budú musieť interpretovať v širokom rozsahu, aby odvolania na súvisiace všeobecné princípy pokrývali všetky medzery jednotlivých ustanovení“
Znamená to teda, že práva pacientov sa musia vysvetľovať v čo najširšej miere v jeho prospech, podľa dobrých mravov a nie podľa potrieb lekára.

Stručný prehľad práv pacientov podľa Európskej charty.

1. Právo na prevenciu – každý jednotlivec má právo na poskytovanie primeraných služieb na prevenciu choroby.
2. Právo na prístup k zdravotníckym službámkaždý jednotlivec má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému, bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby alebo doby prístupu k zdravotníckej starostlivosti.
3. Právo na informáciekaždý jednotlivec má právo na prístup k všetkým druhom informácií týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, zdravotníckych služieb a ich využívania a všetkého, čo je dostupné na základe vedeckého výskumu a technickej inovácie.
4. Právo vyjadriť súhlaskaždý jednotlivec má právo na prístup ku všetkým informáciám, ktoré by mu umožnili aktívnu spoluúčasť pri rozhodovaní o svojom zdraví, tieto informácie sú základnou podmienkou pred akoukoľvek procedúrou a liečbou, vrátane účasti na vedeckom výskume.
5. Právo slobodného výberukaždý jednotlivec má právo slobodne si vybrať na základe dostatočných informácií spomedzi rôznych liečebných metód a poskytovateľov.
6. Právo na súkromie a zachovanie dôverného prístupu - každý jednotlivec má právo na zachovanie dôverného prístupu k svojim osobných informáciám, vrátane informácií týkajúcich sa jeho zdravotného stavu   a možných diagnostických alebo liečebných metód, ako aj na ochranu svojho súkromia pri výkone diagnostických vyšetrení, prehliadke u odborného lekára a lekárskom ošetrení alebo chirurgickom zákroku vo všeobecnosti.
7. Právo na rešpektovanie pacientovho časukaždý jednotlivec má právo byť ošetrený v krátkom a vopred určenom čase.Toto právo patrí pre všetky fázy liečby.
8. Právo na dodržiavanie úrovne kvality - každý jednotlivec má právo na prístup k zdravotníckym službám vysokej kvality na základe špecifikácie  a dodržiavania presne stanovených noriem.
9. Právo pacienta na bezpečnosť - každý jednotlivec má právo neutrpieť škodu spôsobenú nedostatočným fungovaním zdravotníckych služieb, zanedbaním lekárskej starostlivosti a chýb, ošetreniu a liečbe, ktoré spĺňajú vysoko stanovené bezpečnostné normy.
10. Právo na inováciekaždý jednotlivec má právo na prístup k inovovaným metódam, vrátane diagnostických metód, v zmysle medzinárodných noriem a nezávisle na ekonomických alebo finančných okolnostiach.
11. Právo predchádzať zbytočnému utrpeniu a bolesti  - každý jednotlivec má právo, pokiaľ je to len možné, predchádzať utrpeniu a bolesti vo všetkých etapách svojej choroby
12. Právo na liečbu zohľadňujúcu osobné potreby- každý jednotlivec má právo na diagnostické a liečebné programy čo najviac prispôsobené jeho osobným potrebám
13. Právo sťažovať sakaždý jednotlivec má právo podávať sťažnosť vždy, keď utrpí škodu a má právo dostať odpoveď alebo inú formu spätnej väzby
14. Právo na náhradu škodykaždý jednotlivec má právo na dostatočnú náhradu škody v primerane krátkej dobe vždy, keď utrpí telesnú, morálnu či psychickú ujmu spôsobenú vyšetrovaním alebo liečbou pri poskytovaní zdravotníckej služby.
http://www.zdravie.sk/sz/72-99/Ministerstvo-zdravotnictva-europska-charta-prav-pacientov.html

K otázke prečo sa tieto práva automaticky neuplatňujú v procese zdravotníckej starostlivosti  som sa už v minulých článkoch vyjadroval, ale k jednej zásadnej veci sa ešte vyjadrím.

Zdravotníctvu chýbajú  tzv. „komunikačné protokoly“, ktoré by boli súčasťou štandardov v prístupe k pacientom a ktoré by automaticky vytvárali mantinely v pokušeniach práva pacientov porušovať. Okrem iného by vytvorili univerzálny rámec na poznanie individuálnych želaní pacientov skôr, ako sa začne liečebný proces, čím by sa maximálne  vyšlo v ústrety pacientom a zabraňovalo konfliktom.
Od slovenských zdravotníkov by sme chceli však príliš veľa, keďže zatiaľ nemajú vypracované ani základné a jednotné pravidlá pre liečbu jednotlivých chorôb, tzv. „liečebné protokoly“. Znamená to iba skutočnosť, že každý z niekoľkých lekárov môže tú istú chorobu liečiť rôznym spôsobom.

Nabudúce si povieme, ako si prakticky uplatňovať práva v styku so zdravotníckymi pracovníkmi.

Súvisiace články:

http://moje.hnonline.sk/node/666
http://moje.hnonline.sk/node/161
http://moje.hnonline.sk/node/171
http://moje.hnonline.sk/node/178

 

Komentáre

Nejde ani tak o práva pacienta a jeho sťažovanie, ale o odbornosť personálu. Bol som na chirurgickej pohotovosti s priateľom, ktorý utrpel dosť ťažký úraz hlavy, ktorý nakoniec skončil so siedmymi štichmi. Ale lekár na pohotovosti nás poslal na rtg, či nemá otras mozgu. V čakárni sedel pacient s ošetrovateľom z lôžkovej časti. Rontgenistka prichádzala z iného oddelenia a podával som jej doklad od pohotovostného lekára, ona ho odmietla a povedala, aby som počkal. Ked vyšla z ordinácie, zobrala pacienta z lôžkovej časti a my sme čakali ešte ďalších 20 minút, lebo vyvolávala snímku toho lôžkového pacienta. A teraz nostalgia a odbornosť, za socializmu nikdy nemal prednosť pacient z lôžkovej časti pred pacientom z pohotovosti a už vôbec nie z úrazom hlavy. Čo by pomohlo sťažovanie? Starší skúsený a odborný personál je už preč a mladí to, ako vidieť nevedia.

Obrázok používateľa Daniel Jankech

Dobrý deň p. Csaba.
Dovolím si s Vami nesúhlasiť. K odborosti lekára platí aj znalosť práv pacientov. Ak ich lekár nepozná a nevie ich aplikovať v praxi, môže poškodiť pacienta nielen po právnej a duševnej stránke, ale aj po stránke poškodenia jeho fyzického zdravia.
K právam pacientov patrí aj kvalita poskytovaných služieb v zmysle lege artis, a preto aj chaos v posúdení akútnych a menej akútnych prípadov je porušením týchto princípov, a teda aj práv pacientov.
Práva pacientov musia existovať aj v súvislostiach s praktickým výkonom medicíny a to bezvýnimočne.
Prajem pekný Silvester a úspešný rok 2010

Daniel ďakujem že nám ukazuješ cestu po ktorej má kráčať Slovenské zdravotníctvo. Ešte pretečie veľa vody kým to tak bude ale na začiatku každého pokroku bola myšlienka .Veľa zdravia Ti.

Súhlasím že informovanosť pacienta je malá. Prečo práva pacientov nevisia v nemocniciach alebo v čakárňach. Poznám vysokoškolsky vzdelaných ľudí ktorý o právach pacienta a EU. Charte nepočuli.Prečo ani jedna televizia nemá nijakú reláciu o právach pacienta. Pomožte osloviť nejakú televíziu o takéto relácie a garantujem vám že budú mať sledovanosť.

Obrázok používateľa Daniel Jankech

Dobrý deň p. Daša
Správne otázky. Prečo práva pacietov nevisia na oddeleniach?
Len pre zaujímavosť taký reklamačný poriadok, protipožiarne smernice a pod. visia v každom obchode. Len u lekárov nie.
Odpoveď je jasná. Lekárom to nikto neprikázal a oni v duchu socialistickej morálky a práce nurobia nič navyše. A okrem toho sami právam pacientov, nieto že nepoznajú, ale im ani nerozumejú.
.
Pre šírenie práv pacientov môžeme robiť samozrejme niečo aj my sami. Odporúčaním článkov ktoré sa nimi zaoberajú a šíriť ich vo svojom okolí. Ináč to asi si nepôjde.
Prajem pekného Silvestra a úspešný rok 2010.
To prajem samozrejme aj všetkým mojim čitateľom a aj kritikom mojich článkov.

Feedback