Slovenská medicína v kontexte ľudských a občianských práv (2)

Zdravotníctvo nestálo v dobách boľševizmu bokom od jeho prejavov, ako to občas tvrdia zdravotníci. Ba naoapk, aktívne sa podieľalo na budovaní bezprávia a neslobody.

Keď nastal čas zmien, zostalo v totalitnom stave čo je prirodzený jav. Zmeny mali totiž vykonať práve lekári, ktorí boli aktívnymi boľševikmi s režimom priamo spojení a od tých sa pozitívne zmeny v smere rešpektovania ľudských práv očakávať nedajú.

Len jeden príklad za všetky:

Pred pár týždňami som jednému gynekológovi v rozhovore vytkol jeho minulosť v tom zmysle, že je namočený do porušovania svätého práva (ako som ho nazval) rodičky na prítomnosť manžela pri pôrode.
Ohradilsa ,... že „však bol komunizmus“ (na ktorý sa dá všeličo zvaliť a tiež na nedostatok peňazí ako univerzálnej výhovorky na všetko).
Nuž áno bol komunizmus, ale ten končil v r. 1989 a na oddelení kde pracoval bolo oficiálne rešpektované toto právo rodičky až od r. 2001. Čo jemu a ostatným lekárom bránilo tých dvanásť rokov stovkám, ba tisícom rodičiek rešpektovať ich práva?
Komunizmus, ale ten v hlavách lekárov, a proti tomu sa bojuje najťažšie.

Vrátim sa však k pokračovaniu príbehu, ktorý ilustruje cestu a aj postoje zdravotníckych pracovníkov k naplneniu ľudských a občianských práv jednej pacientky. Pre pochopenie odporúčam prečítať si prvú časť tohto článku:

Nemocničný právnik sa pokúsil namietať voči pacientkinej žiadosti o rešpektovanie jej psychickej integrity podľa zákona 576/2004 § 11písmeno „a“ konkrétnymi súdnymi rozhodnutiami vo svete. Dovolím si zopakovať jedno z nich:
„Rovnako rozsudok vo veci Darby z roku 1990, A-187,§ 31(rozdielne zaobchádzanie)-právna veta- Rozdielne zaobchádzanie je diskriminačné pri neexistencii „objektívneho a rozumového odôvodnenia“,t.j.keď nesleduje „legitímny cieľ“ a nie je tu rozumný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom.“
Avšak podľa zastupujúcej pacientkinej právničky, tieto rozhodnutia v plnej miere podporovali ľudsko-právne nároky pacientky.

V tejto súvislosti by som poznamenal, že pacientka sa po negatívno-zmätočnom vyjadrení k jej požiadavkám pokúsila ešte raz písomnou formou apelovať na vedenie nemocnice a tiež na primára konkrétneho oddelenia a opätovne žiadala o rešpektovanie jej práv. Na tieto listy však žiadnu odpoveď nedostala. Až po opätovnej žiadosti sa rozhodla využiť služby právnej zástupkyne.
Poznamenávam, že takéto správanie kompetentných nie je len neslušné, ale aj nemedicínske, keďže zhoršuje prístup pacienta k zdravotnej starostlivosti čo môže mať preňho negatívne následky. Ale komu by už na tom záležalo...
„Žiaľ toto je typický príklad bežnej „komunikácie“ zdravotníckych pracovníkov v situáciách, keď majú riešiť banálny problém, ktorý narušuje remeselné pohodlie personálu, prípadne nie je v súlade s ich komunistickými návykmi a predstavami o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Skúsme však z obhajoby nárokov pacientky z textu zastupujúcej právničky:

„...Pacientka svoje požiadavky zdôvodňuje jej vnútornou psychickou potrebou; gynekologický zákrok vykonávaný mužom jej je nadmieru nepríjemný a vyrušuje ju v jej psychickej pohode. Pred vyšetrením alebo vykonaním gynekologického zákroku lekárom – mužom má vnútorný psychický blok spôsobujúci jej traumu.
Treba brať na zreteľ, že zdravie nie je len otázkou fyzična, ale treba mať na pamäti aj psychickú stránku človeka a pocity,ktoré jej spôsobuje sociálne prostredie, v ktorom sa osoba nachádza. Zdravie je definované Svetovou zdravotníckou organizáciou ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie iba ako neprítomnosť choroby alebo postihnutia.
V dôvodovej správe k Európskej charte práv pacientov sa uvádza,,že rozdiely medzi jednotlivcami akým je aj pohlavie, môžu ovplyvňovať potrebu individuálnej zdravotníckej starostlivosti. To znamená, že ak pacientka ako žena prežíva pred gynekologickým vyšetrením alebo zákrokom, ktorý by mal vykonať lekár – muž, hlbokú traumu, treba prihliadnuť na jej individuálnu potrebu zvoliť si gynekológa – ženu. Práva obsiahnuté v Európskej charte práv pacienta stelesňujú základné práva, a ako také sa musia brať na vedomie a rešpektovať nezávisle na finančných alebo politických prekážkach, berúc do úvahy kritériá vhodnej starostlivosti. Existujú aj v prípade, keď ich ochranu neupravuje system práva daného štátu; všeobecné vyjadrenie týchto práv dostatočne oprávňuje ľudí na to, aby požadovali prevod týchto práv do konrétnych postupov a záruk.

V zmysle čl. 12 Európskej charty práv pacientov má pacient právo na liečbu zohľadňujúcu jeho osobné potreby. Každý jednotlivec má právo na diagnostické a liečebné programy čo najviac prispôsobené jeho osobným potrebám. Pre tento účel musia zdravotnícke služby zaručovať pružné programy, zamerané čo najviac na jednotlivca, dbajúc na to, aby kritériá ekonomickej únosnosti neprevažovali nad právom na zdravotnícku straostlivosť.
Pacient má v zmysle čl. 5 charty právo rozhodnúť sa, akým diagnostickým vyšetreniam a akej liečbe sa podrobí a služby ktorého lekára primárnej strarostlivosti, odborného lekára alebo ktorú nemocnicu si zvolí. Zdravotnícke služby musia odstraňovať prekážky všetkého druhu brániace uplatňovaniu tohto práva. Je predsa zrejmé, že primár oddelenia s časovým predstihom určuje harmonogram operácií a pokiaľ sú v nemocnici zamestnané lekárky – ženy spôsobilé vykonať operačný zákrok, nič mu nebráni v prípade priania pacientky stanoviť na plánovaný deň zákroku ako operatéra lekárku.

V zmysle ustanoveni 11 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Každý má právo na výber poskytovateľa. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej integrity a psychickej integrity,
Etický kódex zdravotníckeho pracovníka stanovuje, že poslaním zdravotníckeho pracovníka je vykonávať zdravotnícke povolanie svedomito, statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku, v súlade s právnymi predpismi. Stavovskou povinnosťou zdravotníckeho pracovníka je profesionálna starostlivosť o zdravie jednotlivca a spoločnosti v súlade so zásadami ľudskosti, v duchu úcty k ľudskému životu od jeho počiatku až do konca s rešpektovaním dôstojnosti ľudského jedinca.

..požiadavka na personál ženského pohlavia pri gynekologickom zákroku v žiadnom prípade nezakladá diskrimináciu ohľadom pohlavia. Vami uvádzaná judikatúra to len potvrdzuje, pretože v tomto konkrétnom prípade sa jedná o “veľmi silné dôvody”, “objektívne a rozumne zdôvodnené dôvody” a “sleduje sa legitímny cieľ a je tu rozumný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom”.

Čítanie obhajoby právnej zástupkyne bolo pre pacientku pohladením na duši. Necítila ho totiž len ako obhajobu ale aj ako pochopenie, ktorého sa ako poznamenala, od slovenských lekárov určite nikdy nedožije...

V tzv. „vyjadrení“ vedenia nemocnice sa spomína aj etický kódex zdravotníckeho pracovníka ktorým sú zamestnanci nemocnice viazaní (zaujímavé čítanie).
Bod č.5 Všeobecné povinnosti zdravotníckeho pracovníka:
„Zdravotnícky pracovník pomáha pacientom uplatňovať právo slobodného výberu zdravotníckeho pracovníka.“
Pacientka predsa nič zvláštne nechce. Nie je náhodou jej požiadavka len požiadavkou na naplnenie etického kódexu slobodným výberom lekára? Nie je jej požiadavka špecifikovaná iba pohlavím lekára uľahčením vedeniu oddelenia naplnenia tohto slobodného výberu?
Prečo potom toľko snahy zabrániť jednej pacientke v uplatnení si elementárnych ľudských a právnych nárokov?
Nie sú tieto negativistické snahy popretím ďalších ustanovení etického kódexu zdravotíckych pracovníkov a porušovaním elementárnych dobrých mravov?

Ďalšou požiadavka pacientky znela:

2.Nevyhnutný počet členov personálu pri vykonávaní zákroku a ich menný zoznam pred zákrokom s označením príslušnej funkcie.

Odôvodnenie:
V slovenských nemocniciach je bežnou praxou že sa vyšetrení, operácií, a zákrokov zúčastňujú bez vedomia a súhlasu pacientov členovia stredného personálu, študenti medicíny, poprípade lekári v ďalšom vzdelávaní. K možnej prítomnosti iných členov personálu, ktorí nie sú nevyhnutne a bezpodmienečne potrební k výkonu zdravotníckeho zákroku je podľa zákona potrebný právnym spôsobom získaný „informovaný súhlas“.
Takýto súhlas s prítomnosťou iných osôb v súlade so svojimi právami nevydávam!
Doplňujem: Pacient má právo vedieť základné údaje (meno, priezvisko) o pracovníkoch v zdravotníctve ktorí sa o neho starajú (Článok charty č. 7 Liečba a starostlivosť odsek 1)

Vyjadrenie nemocničného právnika k tejto požiadavke bolo stručne šokujúce a v jednej vete si zároveň aj odporujúce:
„Podmienka nevyhnutného počtu personálu a ich menného zoznamu nemá oporu v platnej legislatíve, nakoľko zamestnanci sú povinní nosiť menovku (meno a priezvisko) na viditeľnom mieste.“
Toto vyjadrenie je však v plnej miere zavádzajúce, keďže menovaný článok charty hovorí jasne.

Opäť z obhajoby zastupujúcej právničky.

Podľa čl. 6 charty sa osobné súkromie pacienta musí rešpektovať aj počas lekárskeho ošetrenia alebo chirurgického zákroku, čo musí prebiehať v primeranom prostredí a len v prítomnosti osôb, ktorých prítomnosť je nevyhnutne potrebná (pokiaľ pacient nedal výslovný súhlas alebo o ich prítomnosť výslovne nepožiadal).
Článok 8 charty zaručuje právo na kvalitu zdravotníckych služieb, čo vyžaduje okrem iného, aby ústavy zdravotníckej starostlivosti a odborní pracovníci poskytovali úroveň pohodlia a medziľudských vzťahov.

Neviem aký je faktický rozdiel medzi menným zoznamom personálu, alebo jeho opisom z menoviek. Vari ich personál nosí len akože?
Túto požiadavku som spomenul pred mojim kamarátom lekárom na ktorú on zareagoval takto.:
„Ak ide len o ten zoznam, tak všetky podstatné mená nájde v zázname o zákroku“
Nuž stačilo by len trochu komunikovať a dohodnúť si veci s pacientkou. Žiaľ, komunikovať s pacientkou nikto nemá záujem.
Pacientka však túži vo svojom motíve po celkom prozaickej veci. Podať si s každým členom operačného tímu ruku a získať tým osobnejší vzťah. Nevidí nič zvláštne na tom, že by jej zoznam bol poskytnutý vopred, čím by ju vedenie oddelenia ubezpečilo, že služby sú poskytované transparentne a požiadavka nevyhnutného počtu členov operačného tímu bude splnená.

O ďalších legitímnych požiadavkách a osude tohto príbehu v pokračovaní nabudúce.

Komentáre

Je neuveriteľné koľko námahy si dal celý personál, primár a nemocničný právnik s tým, aby nevyhovel požiadavke pacienta. Pritom pacientka nechcela nič zvláštne, iba poznať mená ľudí, ktorí budú pri zákroku. Mám pocit akoby zdravotníci absolvovali povinní seminár na tému: ,,poďme hľadať spôsob ako sa to nedá", ,,keď už musíme, tak nech je to komplikované, nákladné a čo najnepríjemnejšie pre pacienta"
česť výnimkám!

Feedback